Firmy, ktoré sa pod tlakom americkej vlády predvčerom rozhodli podraziť jedného zo svojich zákazníkov -Wikileaks- sa zobudili do úplne inej reality s akou zaspávali keď si mysleli, že internet je len ďalšie územie, ktoré môžu kolonizovať. Tisícky hackitivistov ochromili ich fungovanie.

V niektorých prípadoch na kratší, v iných na dlhší čas, vo všetkých to však bol globálny, decentralistický útok tisícok ľudí, ktorí a ktoré takto chceli prejaviť svoj názor na takéto počínanie a predstavujúcich oproti tradičnému hackingu skôr demonštráciu, blokádu, alebo squat.

Servre švajčiarskej banky, ktorá zmrazila kontá z ktorých Julian Assange platil svojich právnikov, alebo kartové spoločnosti Visa a Mastercard, ktoré neodovzdávajú finančné príspevky priaznivcov Wikileaks adresátovi sa nestali obeťou útoku jednotlivého hackera, alebo malého týmu. Nešlo o tradičné vniknutie za využitia bezpečnostných dier, alebo slabých hesiel a zničenie stránky, ale o cielené zahltenie serverov obyčajnými požiadavkami z obyčajných počítačov, od (väčšinou) obyčajných ľudí. Podobne ako keby do McDonaldu s kapacitou 100 konzumentov prišlo 500 aktivistov a neustále sa pýtalo aké hamburgery sú v ponuke, odchádzali a vracali sa, nič si nekupovali, ale ani nič nezničili. Dá sa debatovať o etike takéhoto počínania nakoľko v dôsledku môže niekomu spôsobiť reálne problémy a nepochybne sú prípady keby bolo nevhodné, no to ako hystericky zareagovali na takéto snahy, ktoré už majú v menšej miere svoju tradíciu, vlády inak vraj demokratických a slobodných krajín je bezprecedentné.

Útoky typu DDoS (distributed denial-of-service) sú nelegálne takmer všade na svete a to napriek tomu, že vo svojej podstate neobsahujú žiadnu inak protiprávnu aktivitu. Máme tu teda situáciu, že to čo môže robiť jednotlivec nemôže robiť koordinová skupina. Podobne ako keby bolo možné demonštrovať na verejnosti len do 50 ľudí aby náhodou nezavadzali na námestí. Je teda ťažké uveriť, že v prípade ilegalizácie DDoS útokov išlo o čokoľvek iné ako umlčať kritikov a aktivistov.

Skutočnosť našťastie skostnatených politikov dobehla rovnako ako bankárov a veľkopodnikateľov pre ktorých sa internet stal "nočnou morou slobody a rovnosti" a v prípade ako je tento, je prakticky nemožné stíhať "páchateľov" vzhľadom na ich počet a geografickú roztrúsenosť podobne ako je to s používateľmi torrentov či v minulosti bolo s legendárnym Napsterom. Rozhnevaní používatelia internetu, zákazníci bánk a občania štátov vysielajú jasný signál, sú úspešní a nie je to z pozície uzimených (a častokrát bitých) demonštrantov za kordónmi ťažkoodencov ako to poznáme z alterglobalistkých akcii sprevádzajúcich svetové summity. Na internete hackitivisti stoja s najbohatšími korporáciami a veľmocami zoči voči ako rovný s rovným. A tak by to nepochybne malo byť. Je to začiatok komplexného posunu, vyššej participácie občanov na správe vecí verejných ako to práve súčasné digitálne technológie umožňujú, alebo len chvíľkové vzopätie? Neviem, ale viem, že sa to rozhoduje práve teraz a môžme sa na tom podielať.

Súvisiace články:

• Wikiliek?