Mahmúd Darwíš je všeobecne uznávaný za jedného z najvýznamnejších arabských básnikov a za najvýznamnejšieho palestínskeho básnika súčasnosti. Samotný jeho život je priam čítankovým príkladom toho, ako sa môžu v osude jedného človeka- básnika odrážať osudy celého jeho národa.

Narodil sa v roku 1941 v dedine al-Birwa blízko mesta Akra. Keď mal sedem rokov, jeho rodnú dedinu obsadili izraelské ozbrojené sily a obyvateľov vyhnali. (V roku 1949 ju vymazali z mapy i z povrchu zemského.) Malý Mahmúd sa v chaose a zmätku stratil a odtrhnutý od rodiny ušiel do Libanonu, kde žil v utečeneckom tábore bez správ o príbuzných. O rok sa ilegálne vrátil k rodine, ktorá sa usadila v dedine Dejr al-Assad.

Písať poéziu začal už strednej na škole. V roku 1958, pri príležitosti 10. výročia izraelskej nezávislosti zverejnil svoju báseň Môj hebrejský brat, v ktorej porovnával životné podmienky Arabov a  Židov v Izraeli. Výsledkom bolo pokarhanie a výstraha, že ak bude jeho tvorba pokračovať v podobnom duchu, jeho otec príde o prácu v lome.

 V roku 1960 vydal prvú knihu (Vtáci bez krídel), o rok neskôr bol prvýkrát uväznený za politickú činnosť. Z dôvodu „aktívneho nepriateľstva voči štátu Izrael“ bol v izraelskom väzení celkovo päťkrát (1961, 1965, 1966, 1967, 1969), tresty domáceho väzenia nerátajúc.

 Stal sa členom izraelskej komunistickej strany (Rakah) a pracoval v redakcii jej novín Al-Ittihád a časopisu Al-Džadíd (vydávané v Haife)

V roku 1970 odišiel študovať do Sovietskeho zväzu. Bolo mu odobraté izraelské občianstvo.

Zostal v exile, najprv v Egypte, kde krátko písal pre Al-Ahrám, potom odišiel do Libanonu, kde vstúpil do OOP. Pracoval v publikačnom oddelení OOP v Bejrúte. Po izraelskej invázii v roku 1982 ušiel z Libanonu, žil na v Jordánsku, na Cypre, vo Francúzsku i v Tunisku.

 Od mája 1987 bol členom výkonného výboru OOP,  zastával funkciu neoficiálneho ministra kultúry. Bol autorom textu palestínskej Deklarácie nezávislosti (Alžír 1988). V roku 1994 na protest proti dohodám z Oslo rezignoval.

 
V roku 1995 sa usadil v Ramalláhu. Bol predsedom Zväzu palestínskych spisovateľov a novinárov, zakladateľom a šéfredaktorom literárneho štvrťročníka Al-Karmel

Jedným z jeho posledných verejných počinov bolo ostré odsúdenie sporov medzi Fatahom a Hamasom.

 
Zomrel v piatok 9. augusta v nemocnici v Houstone.

Mahmúd Darwíš poznal život palestínskeho ľudu ako nik iný. Poznal ho vo všetkých podobách. Počas svojho života mal možnosť prežiť kus života v Izraeli, v diaspóre i na okupovanom území. Bol utečencom, „prítomným neprítomným“, izraelským občanom i človekom bez štátnej príslušnosti. Bol Palestínčanom.

- - - -

Túžim po chlebe mojej matky

Matkinej káve

Jej dotyku

Ožívajú vo mne spomienky z detstva

Deň po dni

Musí mať cenu môj život

V hodine mojej smrti

Cenu sĺz mojej matky