Niektoré e-portály (z nich najvýznamnejší The Huffington Post) ale aj papierové média priniesli v posledných dňoch zaujímavú správu o pokuse zostaviť tzv. konzervatívnu Bibliu. Je potrebné povedať, že nápad to nie je práve originálny.

Niektoré e-portály (z nich najvýznamnejší The Huffington Post) ale aj papierové média priniesli v posledných dňoch zaujímavú správu o pokuse zostaviť tzv. konzervatívnu Bibliu. Je potrebné povedať, že nápad to nie je práve originálny. Už dávno pred dnešnými konzervatívnymi kresťanskými fundamentalistami si mnohí iní všimli, že Biblia má v sebe pasáže, ktoré sa do nej akosi nehodia. Je tam priveľa vojen, násilia, zbytočne podrobné popisy sexuálnych orgií, incestov a pochybných rozprávaní o dobývaní zasľúbenej zeme, ktorá bola pravidelne kropená krvou Amalekitov, Sýrofeničanov a iných miestnych kmeňov, len aby sa tam mohol usadiť vyvolený národ otrokov. Tí prešli na svojej ceste zázračne cez more, keď okolo nich stáli ako steny vody ktoréhosi mora. Niektorí autori sa aj pokúšali identifikovať, ktoré more to presne bolo.

Od Genezis až po Makabejcov je možnosť vynechania niektorých pasáží pomerne bezbolestná operácia, nakoľko veľa kresťanov sa na Starú zmluvu díva veľmi eklekticky a jednoduchšie ako vnímať pestrosť biblického diskurzu je niektoré veci jednoducho nevedieť. Pokusy o hľadanie rôznych úrovní výpovede sa zdá zbytočne komplikované. A hoci biblickí vedci naprieč konfesiami stále v užšej spolupráci dochádzajú ku konsenzu pri pohľade na rozprávania o stvorení sveta i človeka, cirkevní byrokrati ako aj zbožné masy radšej hľadajú jednoduché doslovné interpretácie biblického textu. Komu sa to nepáči, nech odíde.

Problémy začínajú tam, kde začína mať s biblickým jazykom problém moderný človek. Ako sa Božie slovo, ako sa na Bibliu veriaci ľudia pozerajú, môže topiť v takom množstve krvi, násilia a amorálnosti niekedy kľúčových postáv dejín spásy. Dávid ani Šaul neboli žiadni svätci, Noe si na staré kolená tiež všeličo nevšimol. Moderní prvoplánoví ateisti šikovne využívajú tento úzkoprsý fundamentalistický pohľad na biblický text a na základe jeho protirečení a spomenutých nepríjemných epizód, ktorých je v Biblii viac ako by si snáď zbožné tety želali, dokazujú nehumánnosť monoteizmu a náboženstva ako takého.

Konzervatívny projekt Biblie však ide o trochu ďalej. Po Origenovej Hexaple či pokusoch o harmonizácie evanjelií sa dostávame na novú úroveň. Neviem, do akej miery je správa o takomto zámere hodnoverná a v akom štádiu sa celý projekt nachádza. Agentúrne správy neuvádzajú ani mená renomovaných odborníkov z radov biblických vedcov, ktorí by sa do tohto projektu mali zapojiť. Zámer je však pozoruhodný.

Z Novej zmluvy majú byť údajne vypustené liberálne pasáže, ktoré dávajú príliš veľa možností na interpretáciu tým, ktorí sa snažia kráčať s dobou a čítať Bibliu aj trochu inak, ako im to odobria kostoloví kazatelia a ich supervízori. Problémom Biblie je podľa konzervatívcov v jej novozmluvnej časti prílišná snaha moderných biblických prekladov ako napríklad New Revised Standard Version (NRSV) o modernosť. Nové biblické preklady sú údajne príliš poplatné duchu modernej doby, inkluzívnemu jazyku implikujúcemu rodovú rovnosť či politickej korektnosti. Okrem doslovného prekladu sa nemá práca konzervatívneho biblického projektu zastaviť ani pri smelom vynechaní tzv. neautentických pasáží ako je napríklad rozprávanie o Ježišovom postoji k žene pristihnutej pri cudzoložstve (stále uvažujem, kde bol ten jej partner, keď ju chceli kameňovať...?).  Epizóda má vraj v sebe zárodok mravného relativizmu, ktorý bol Ježišovi určite cudzí.

Z Biblie konzervatívcov by malo byť zrejmejšie, že peklo reálne existuje, a že je tam veľmi teplo. Do popredia by mala vystúpiť náklonnosť evanjelií k slobodnému trhu a súkromnému vlastníctvu bez falošnej sociálnej solidarity. Podobne otvorená myseľ či s herézou hraničiaca progresívnosť niektorých apoštolov by sa mala v nových prekladoch dostať do jasných hraníc. Božie meno má byť v tomto preklade konzistentne prekladané anglickým výrazom LORD – pane. Čitateľa nemajú zbytočne miasť iné Božie mená ako Jahve, Pán Boh či Najvyšší. Stará židovská tradícia nazývať boha len prenesene slovom MENO bola už zase konzervatívna až príliš.

Osobitnú pozornosť si majú zaslúžiť slová ako mier, zázrak, či vláda, ktoré sa môžu stať pri nesprávnom používaní potenciálne nebezpečnými. Svoje by o tom mohli rozprávať stúpenci teológie oslobodenia s ich snahou o sociálnu spravodlivosť v duchu evanjelia. Nuž uvidíme. No a tiež bude zaujímavé, či táto polemika zasiahne aj naše kraje. A kedy.

Projekt je to teda pozoruhodný. Aj keď si môže nájsť svojich nadšených stúpencov, je objektívne odsúdený na neúspech. Biblia je zaujímavá v Starozmluvných aj Novozmluvných pasážach práve svojou mnohoúrovňovou výpoveďou, myšlienkovým pluralizmom ako aj nepochybným sklonom k multikulturálnosti a rituálnej pestrosti. Ako povedal apoštol Pavol, hoci on bol obrezaný, obriezka ani neobriezka nič neznamená. V novom svete ktorý si píše za číslo skratku A.D. už niet Žida, Gréka, otroka ani slobodného ani muža a ženy. Všetci sú jedno práve v Ježišovi Kristovi. Alebo vyškrtneme z Novej zmluvy aj túto pasáž?

Autor je teológ, editorom webu http://www.aomega.sk/