JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Boris Jeľcin – muž, ktorý zbavil Rusko Sovietskeho zväzu

Kríza žánru | Editorial | Mária Mikušová | 25.04.2007



Nezabudnuteľné obrazy z pamäti – Boris Jeľcin v auguste 1991 z tanku T-72 vyzýva Rusov, aby povstali proti skupine pučistov, reakčných stúpencov udržania Sovietskeho zväzu. Tí poslali do ulíc tanky a držali sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova v izolácii. Rusko a svet vtedy videli energického muža, ktorý sa už nezastavil. Stal sa iniciátorom zániku zmluvy o vytvorení Zväzu sovietskych socialistických republík z roku 1922. Sovietsku zástavu stiahli z Kremľa koncom decembra 1991. Zanikol štát, jadrová mocnosť, ktorej koniec takmer nikto nepredpovedal a tak rýchlo neočakával. Rozpad ZSSR dosiahol Jeľcin nekrvavou cestou. Ruská federácia vznikla ako nezávislý štát.

Boris Jeľcin sa stal na dve obdobia prezidentom Ruska, v druhých voľbách nedovolil, aby ich vyhral komunistický kandidát, čím s konečnou platnosťou zabránil návratu komunistickej strany k moci.

Boris Nikolajevič Jeľcin, stavebný inžinier, praktický muž a  dlhoročný funkcionár komunistickej strany, dokázal skoncovať so sovietskym totalitným systémom, zaviedol súkromné vlastníctvo, rozhodol o trhovej ekonomike, nástupe demokracie, vzniku slobody tlače a médií, zhromažďovania. Sovietske ozbrojené sily prestali byť hrozbou. Počas jeho prvého prezidentského obdobia sa definitívne stiahli z bývalého Československa a z Európy, zjednotené Nemecko dosiahlo plnú suverenitu, tri bývalé sovietske republiky dostali pozvanie stať sa členmi Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Rusko sa pridružilo k skupine siedmich, vtedy najvplyvnejších štátov sveta.

Boris Jeľcin je podľa mnohých jeho spolupracovníkov človekom epochy, pretože práve on položil základy demokratických reforiem a toho, čomu sa teraz hovorí ruský biznis. Stal sa zároveň symbolom toho, že Rusko má dosť vlastných síl a energie pre demokratické zmeny.

Bol však protirečivou osobnosťou. A práve preto ho doma vnímajú  inak ako v cudzine – rozpad ZSSR sprevádzaný rozsypaním sovietskej ekonomiky priniesol mnohým biedu, nedostatok, chaos a neistotu. Ruské ozbrojené sily začali krvavú čečenskú vojnu, s kobercovými náletmi bombardérov na hlavné mesto Groznyj, na dedinu Samašky a mnohé ďalšie. Konflikt sa vlastne dodnes celkom neskončil. Rozpad ruskej ekonomiky po krachu meny – rubľa, pripravil väčšinu obyvateľstva o úspory v bankách. Divoká privatizácia spôsobila, že väčšina gigantického nerastného bohatstva a surovín, ako aj ťažobného priemyslu sa ocitla v rukách malej skupiny ľudí. Tá politicky a finančne B.N. Jeľcina podporovala – a stala sa aj zdrojom vplyvu a finančnej moci jeho rodiny, povestnej semji. 

Po druhých voľbách (v roku 1996) začali prvého ruského prezidenta prenasledovať choroby. Dlhé obdobia v ústraní od verejnosti Kremeľ skrýval za formuláciu „Prezident pracuje s dokumentmi“. Pred operáciou srdca ho to však neuchránilo. Operované srdce vydržalo desať rokov. V pondelok (23. apríla) však dotĺklo. Najprv sa zastavilo raz a po druhej zástave sa už nedalo oživiť.

Boris Jeľcin mal ruskú dušu, býval veselý a nespútaný a neraz narobil starosti protokolu. Ale vedel sa naň aj odvolať, keď napríklad nedovolil svojej delegácii po skončení indických rokovaní vrhnúť sa už v lietadle na misu Rusmi zbožňovaných peľmeňov (cestoviny plnené mäsom). So slovami ‚ešte ste na štátnej návšteve a protokol prikazuje prípitok‘ vytiahol fľašu vodky. Zábery jeho tanečnej kreácie počas volebnej kampane obleteli svet rovnako ako jeho dirigentský výkon v berlínskom parku. Jeľcin bol absolútny unikát – povedal o ňom ukrajinský prezident Viktor Juščenko. Pozitívne ho hodnotí len asi štvrtina Rusov. Bol však doteraz jediným ruským najvyšším predstaviteľom, ktorý dobrovoľne odstúpil a jediný, čo verejne požiadal o odpustenie chýb.

Ochraňujte Rusko – beregite Rossiju – s týmito slovami odovzdával úrad Vladimirovi Putinovi, ktorého vybral ako nástupcu.

Po prvý raz od smrti sovietskeho Konstantina Černenka  v Moskve pochovávajú hlavu štátu - v ďalekom roku 1985 osadili Černenka do kremeľskej steny. Hrob Borisa Nikolajeviča bude na historickom ruskom nekropolise - Novodevičom cintoríne – tam, kde je mnoho svetoznámych postáv ruských a svetových dejín – Gogoľ, Čechov, Bulgakov, Prokofjev, Šostakovič či Eisenštein. Ale aj hrob sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova, ktorého tam však pochovali už ako súkromnú osobu, jedného zo sovietskych dôchodcov.

Borisa Nikolajeviča, ktorý je pre väčšinu Rusov protirečivý a takisto ho vnímajú čiernobielo, si však Rusko uctilo inak. Rozlúčka v najväčšom ruskom pravoslávnom Chráme Krista Spasiteľa a štátny pohreb na národnom cintoríne.

Zamyslenie nad historickou úlohou takmer deväťročnej vlády „cára Borisa“, prvého ruského prezidenta, nám umožňuje pochopiť aj dnešný ruský vývoj. Mnohé politické, privatizačné, ekonomické a vojenské zlyhania prvej vlny ruských demokratov a začínajúcej éry ruskej demokracie po desaťročiach sovietskej éry poskytujú vysvetlenia, prečo ruská politika obdobia prezidenta V.V. Putina nachádza väčšinovú podporu a iba menšinový odpor. Ale najmä to, akých jednotlivcov Rusko v rozhodujúcich zlomových dejinných chvíľach vie postaviť na svoje čelo. Osobitne nám, obyvateľom posledného územia v Európe, ktoré ešte stihla okupovať sovietska armáda (v auguste roku 1968), môže osud ruského štátnika, prvého ruského prezidenta v dejinách, ešte pripomenúť – aký je rozdiel medzi sovietskym a ruským.

Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 226 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist