Uvažujete prvoplánovo v zažitých spoločenských stereotypoch? Pochopili ste jednoduchú poučku o fungovaní trhu a ste pomocou nej schopný vysvetliť akýkoľvek spoločenský jav? Staňte sa komentátorom v slovenských mienkotvorných médiách (česť výnimkám)! V HN je už obsadené, z TV JOJ prijali Arpáda Soltésza (hoci nesplňuje ani druhú podmienku).

V stredu  mali čitatelia Hospodárskych novín možnosť prečítať si Soltészov komentár k pripravovanému vládnemu opatreniu zavádzajúcemu zásluhovosť do systému rodičovských dávok. Komentár, ktorý bez ohľadu na politickú orientáciu musí urážať každého rozmýšľajúceho človeka. 

Vláda chce vyplácať plnú sumu rodičovského príspevku iba tým, ktorí za posledné štyri roky vyvíjali akúkoľvek pracovnú, alebo sebavzdelávaciu činnosť.

Čo spraví erudovaný komentátor? Na úvod, aby bolo jasné na koho mieri, čitateľov upozorní, že proti avizovaným opatreniam protestujú Rómovia. Po tom, ako nezabudne označiť Smer za fašistov, sa čitateľovi s iróniou posťažuje, že pravicu všetci označujú za asociálnu, pričom sú to rovnostári. Nasleduje krátka rekapitulácia faktov a modelovanie dopadov. Podľa nich návrh zasiahne už aj tak bohaté mamičky a „ešte ostane pár nevinných triesok, ktoré padnú za obeť príslovečnému rúbaniu lesa.“ To podstatné na záver, efektívne prepojené s úvodom: „Drvivú väčšinu postihnutých budú však tvoriť ľudia, ktorí vynaložili nemálo energie a umu, aby sa robote vyhli. Tí prídu o svoje privilégium pohodlne prežívať aj bez práce. Tých to trafilo naplno a už začali gágať.“

Soltész veru neoslnil. Nielenže preukázal ignoranciu hlbších štrukturálnych príčin chudoby, ale tiež znetvoril možnú obhajobu vládneho opatrenia z pravicovej pozície. Zavŕšil to tupým spájaním Rómov s príživníctvom.

Pravica môže mať vysokú podporu najmä medzi strednou a vyššou strednou triedou, pretože jej logika je založená na dobrých princípoch zásluhovosti a motivácie. Od detstva je vám vštepované, že ak chcete odmenu, musíte sa snažiť. Funguje to a vám sa darí prejsť vzdelávacím systémom, získať dobrú prácu a spraviť kariéru. Práve na tejto logike je postavený vládny návrh zásluhovosti rodičovských príspevkov. Predpokladá, že podmienením dosiahnutia plnej podpory výkonom budú ľudia motivovaní pracovať. Táto logika motivácie je orientovaná do budúcnosti a sleduje zníženie nezamestnanosti.

Soltész však návrh, „pravicové opatrenie“, chápe ako trest pre tých, ktorí zneužívajú sociálny systém. Hrešil si, tak pykaj. Keďže je percentuálne najviac nezamestnaných medzi Rómami, (v televízii vraveli a na internetoch písali), tak ho zneužívajú Rómovia. Soltész nepochopil jednoduchý princíp pravicovej logiky. Neprekvapuje tak, že nechápe zložitejšie konštrukcie.

Nie je to vynálezom pravice ani ľavice, ale politickej sociológie, že štrukturálne faktory podmieňujú úspech človeka. Zamyslel sa Soltész nad tým, akú šancu má získať prácu človek, ktorý sa narodí v chatrči, rodičom alkoholikom, ktorý vyrastá v jednej izbe so siedmimi súrodencami, ktorý nemá osobný priestor a starostlivosť rodičov na svoj rozvoj a je tak zaradený do osobitnej školy? Ktorý má preto porovnateľne horšie vzdelanie ako jeho bieli rovesníci? Ktorý si nevie napísať životopis a poslať zamestnávateľovi? Ktorý má záznam v registri trestov, pretože podpísal zmluvu, ktorej nerozumel, na rýchlu pôžičku za úžernícky úrok, ktorú nedokázal splatiť? O ktorom autori ako Soltész píšu, že je vychytralý a zneužívajúci dobročinnosť štátu? Malú.

Motivácia niekedy nie je dostatočnou podmienkou úspechu. Veľa o tom, aké si kladieme ciele a ako ich môžeme dosahovať, podmieňuje prostredie v ktorom vyrastáme. Nie každý má to šťastie, ako my, ktorí čítame tieto riadky, ktorým k úspechu stačila motivácia a snaha. Vládny návrh nie je dobrý, pretože dopadá na veľa tých, ktorým bez našej pomoci samotná motivácia k úspechu nestačí. Racio zákona je však z istej perspektívy zdôvodniteľné. Nie však spôsobom, ako predviedol Soltész. Buranským a urážlivým.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u