JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Byť nečistým tvorom

Kríza žánru | Editorial | Beata Beregrad | 16.09.2015

_ma_small

Kapitola, ktorá by kvalitami mohla byť samostatnou poviedkou, je z knihy The Green Road írskej autorky Anne Enright, len kamienok mozaiky osudov jej hrdinov. Po tieto dni ju však pociťujem skôr ako kus štrku v topánke svojej pamäti. Omína, nedá pokoj. Pritom je to iba rozprávanie o psovi, ktorý mal smolu.

Ak existuje zlá karma, je ňou možnosť, že sa narodíte ako pes v krajine, kde vás považujú za nečistého tvora. V Malawi žije hrdina príbehu Emmet. So svojou priateľkou, dobrou, ale naivne tvrdohlavou dušou Alicou, obaja pracujú ako medzinárodní humanitárni pracovníci, denne konfrontovaní s nesmiernou biedou. Mŕtve deti, ktoré prehrali boj s maláriou, ľudia, ktorí po tisícoch pijú vodu zo zmútených studní, nešťastníci zohavení neliečenými chorobami. Mieša sa špina, hlad, úsilie bielych ľudí, záslužné, často však korenené pocitom trápnosti a márnosti.

Emmet sa snaží vychádzať s miestnymi, so sluhom Ibrahimom, ktorý si slušne platenú prácu u pána cení. Tak isto, ako zbytky jedla, ktoré sa veľmi zídu jemu, aj jeho rodine. Kým sa neobjaví pes. Alica má rada psov. Veľa ľudí má rado psov. Ja zbožňujem psov. V Malawi ale psi žijú v prachu ulice, nikto by si ich, tvorov hriešnych a nečistých podľa Koránu, nezobral do domu, je to pravdepodobné asi ako prasa v synagóge. Miska s jedlom je najskôr na ulici. Potom vo dvore. A jedného dňa je zúbožený Mitch, tak ho Alica nazvala, pozvaný do domu. Dostane najesť z jedla bielych pánov a nakoniec smie aj prespať. Mitch neverí svojmu šťastiu, sluha Ibrahim svojmu poníženiu. Emmet sa bojí, že príde o spoľahlivého pomocníka, pre ktorého je hanbou pred súvercami, zdieľať jeden priestor so zvieraťom. Ale prispôsobí sa. Okolie však zostáva nepriateľské, hnev sa stupňuje. Alica raz ide po ulici a spoza chrbta začuje brechot. Nie, nie sú to psi. Sú to Ibrahimove deti, ktoré si hladia brušká, brešú a bežia za ňou. Bielej panej sa psi predsa páčia a dostávajú mäso. Alica si uvedomí, že Mitch dostane viac mäsa naraz, než Ibrahimove deti za týždeň.

V našej európskej kultúre je zvykom milovať svoje zvieratá. Ak by vám niekto dal na výber vášho miláčika, dlhoročného verného člena rodiny s oddanými očami, mokrým ňufákom, jazykom, ktorý sa vždy snaží obliznúť váš nos alebo vychudnutým zamračeným moslimom, povedzme zo Sudánu či Malawi, komu by ste dali jedlo? Nechcem krivdiť, niečo by ste tomu človeku odsypali, ale nikdy by ste svojho psa neobetovali. Ak by mu niekto ublížil, ak by sa ho dotkol cudzinec, sotva by ste sa udržali vo svojom hneve. Mitch, Alicin pes to samozrejme neprežil, nemohol. Česť ľudí v Malawi nepripustila túto pohanu. Otrávili ho. Niekto, kto to zobral do svojich rúk. S pocitom, že urobil jedinú správnu vec.

Tak ako by sme vedeli žiť vedľa seba? Čo myslíte? Prichádzajú k nám zo svojich vyprahnutých priepastí hladu a chorôb, z krvavých údolí, kde prebiehajú šialené jatky, idú smerom k nám, našim domovom, kde žije veľa šťastných sýtych dobre ošetrovaných psíkov. U nich doma sú to hladní štvornožci,čo sú prehliadaní, sotva trpení. U nás čaká tento osud ich, ľudí. Neviem, či to niekedy dokážu pochopiť, že tu je to skrátka inak, a netuším, či im my niekedy dáme domov a misku s jedlom, a vôbec neviem, či nepríde niekto z myšlienkou, že túto „nečistú cudzorodú pliagu“ z našich ulíc domovov treba eliminovať. My vieme odstraňovať, dokázali sme to veľakrát. Chudák Mitch. Nech si pod týmto menom skrytý ktokoľvek.

Inšpirované knihou Anne Enright The Green Road, kapitola Emmet

(Jonathan Cape London, 2014)

Kniha je vo finále súťaže Man Booker Prize 2015

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 87 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist