Ziadne vyhody ciganom! Keď dosiahol počet fanúšikov tejto stránky na Facebooku číslo tridsaťtisíc, zdalo sa mi šialené, že toľko Slovákov verejne priznáva svoje hostilné nálady.

Neboli to už aktívni ultrapravicoví radikáli, ale obyčajní ľudia, okolo ktorých dennodenne prechádzam a mnohých dokonca osobne poznám. Urýchlene som napísal blogový príspevok a snažil sa upozorniť médiá, politikov i tretí sektor, že čosi nie je v poriadku; je totiž nemožné, aby i deti a tínedžeri upierali jednému celému národu elementárne ľudské a občianske práva či ho jednoducho posielali do plynu. Neubehol ani týždeň a bolo ich viac ako sedemdesiattisíc. I Trnava má menej obyvateľov. Nakoniec bola stránka zrušená, symbolicky na výročie sedemnásteho novembra. Neviem o žiadnych trestnoprávnych dôsledkoch, napriek tomu, že vicepremiér pre ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa dušoval, že podal podnet na prokuratúru. Krátko na to však získal v krajských voľbách bývalý samozvaný führer zakázaného politického subjektu Marián Kotleba desať percent; Banskobystričania už asi zabudli na svoju protifašistickú minulosť.

Pravicový extrémizmus už nie je periférny. I vďaka týmto ľuďom, ktorí v sebe nosia nenávistné stereotypy. Prečo si trinásťročný hiphoper z Bratislavy myslí, že z jeho daní štát stavia byty Cigánom na východnom Slovensku? Prečo mi na letnej dovolenke v Turecku hovorí histológ už ani neviem odkiaľ, že nie je rasista, ale čiernych vo všeobecnosti nemá rád? Tieto prípady pars pro toto poukazujú na skutočnú stránku šovinizmu a xenofóbie, ktorá nemá absolútne nič spoločné s intelektom alebo vzdelaním, práve naopak, ide iba o emocionálny kŕč osobnostnej plytkosti, snaha nájsť vinníka za svoje vlastné problémy či komplexy. Adolfovi Hitlerovi sa to takmer podarilo, fyzicky zlikvidovať kultúrnu a solventnú vrstvu židovského obyvateľstva, i prvý samostatný slovenský štát s radosťou podporil túto iniciatívu, dnes však počas ekonomickej krízy sa našli ďalší, ktorých treba obviniť – sociálne slabé skupiny rómskeho obyvateľstva.

Rómska problematika sa nijako nezhoršila; jestvuje mnoho projektov, ako integrovať marginalizované komunity do majoritného života. Nie je to však otázka rokov, ale desaťročí. To, že sa o pozitívnych výsledkoch pracovníkov v teréne a ďalších odborníkov nevie nič, majú na svedomí lacné komerčné médiá, ktoré radšej do svojho vysielania zaradia to, čo bude mať vyššiu sledovanosť ako malé úspechy v živote nejakej rómskej osady kdesi na východe. A ktovie, či by aj malo zmysel poukázať na túto stránku. Priemer bol vždy stádovitý, dokáže vidieť iba to, čo chce a čo mu vyhovuje, i preto sa nechá unášať populistickým balastom a utvrdzovať sa v konšpiráciách.

Byť proti Rómom je cool. A tento trend stále rastie. Občianska výchova je dvadsať rokov po páde komunizmu v troskách. Rodina či školský systém na Slovensku ako bazálne inštitúcie nedokážu vycizelovať občana, ktorý kriticky vníma spoločenskú situáciu a vie ju nielen objektívne zhodnotiť, ale sa aj aktívne postaviť voči anachronickým tendenciám nacionalizmu či iným podobám zhubných ideológií. Svoju krátku úvahu zakončím komentárom relatívne pohľadnej dievčiny z Facebooku, ktorá je zároveň mementom nebezpečenstva ľudskej hlúposti: „ale to zalezi na nas ci sa nieco zmeni alebo nie.Ale to by chcelo velmi radikalnu zmenu ktora sa vola porusovanie ludksych prav ale ONI NIE SU LUDIA !!!!“

Súvisiace články:

• Za Boha, za tarot