Parafrázujúc slová „českého klasika“ – bolo to hlboké nedorozumenie. Avšak práve v tom zrejme tkvie najväčší prínos historicky prvého verejného vypočutia na pôde slovenského parlamentu. Slovenská Sieť proti chudobe a poslanci jednotlivých politických strán spolu strávili diskusiou niekoľko hodín. A mali problém sa dorozumieť.

Nedorozumenie prvé – inštitút verejného vypočutia má v parlamentnej demokracii nezastupiteľné miesto hneď z niekoľkých dôvodov. Asi najdôležitejší je ten, že zástupcovia parlamentu získavajú informácie priamo z terénu. V tomto prípade od ľudí, ktorí zastupujú chudobných a pracujú s nimi, či sami sú chudobní. Postoj jednotlivých politikov najlepšie vystihla zástupkyňa SMK Sarkozy, ktorá počas svojho vystúpenia adresovala plénu aj toto posolstvo: „Ďakujeme, že ste si nás prišli vypočuť“.

 Nedorozumenie druhé – napriek tomu, že do parlamentu prišli rôzne skupiny, ktorých sa riziko chudoby týka viac než iných (napr. zástupcovia mnohopočetných rodín, seniori atď.) veľmi rýchle sa centrálnou témou stali Rómovia. Najväčšiu zásluhu na tomto zvrate mal príspevok poslanca Kužmu (SDKÚ). Skôr než prejdeme k jeho otvorene rasistickému prejavu obsahujúcemu fašistické návrhy, krátka zastávka pri nedorozumení, ktoré obsahovali všetky návrhy politikov. Naprieč politickým spektrom znelo unisono presvedčenie, že rómsky problém sa vyrieši ich zamestnaním. Že stúpa nezamestnanosť a čoraz väčšia časť väčšinovej populácie si nevie zohnať prácu? Že stačí do telefónu povedať, volám sa Oláh alebo Horváth a odpoveď bude: vďaka za váš záujem, to miesto už nie je voľné? Že v jednom z vystúpení Siete proti chudobe sa zdôraznil fakt, že na Slovensku nikdy – ani v časoch plnej zamestnanosti za bývalého režimu, nebol dostatok pracovných príležitostí a Slováci chodili za prácou do Česka aj vtedy? Postoj poslancov som už raz spomenul, ale pre istotu: Ďakujeme, že ste si nás prišli vypočuť.

 Nedorozumenie tretie – nebolo by férové tvrdiť, že nedostatok práce na Slovensku ignorovali všetci zúčastnení poslanci. Už spomínaný poslanec Kužma ukázal, že existuje plošný recept – jednoduchý, stopercentne účinný a samozrejme rázny. Slabý prospech a záškoláctvo rómskych detí podľa neho vyrieši, ak ich do školy budú vodiť policajti (... a nad hlavami zúčastnených sa začal vznášať duch Komenského). Našiel aj prácu pre dospelých Rómov – vo veľkých skupinách budú stavať cesty a čistiť povodia riek v štátnych firmách. (... to už sa neviditeľná ruka trhu krčila v kúte a atmosféru nad hlavami spolu so silným štátom začal okupovať budúci poslanec Kotleba a už-už čoskoro poslanec Sulík skandujúci heslo „iné etnikum“). Možno si tieto zmeny v „éteri“ mnohí zúčastnení nevšimli, ale poslanci si toho boli veľmi dobre vedomí a Kotlebovo meno v diskusii padlo. A tak sa stalo, že slová poslancov boli až príliš často určené ani nie tak zúčastneným ako skôr spomínaným dvom pánom.     

 Tieto nedorozumenia by však nemali viesť k omylu, že chudoba do parlamentu nepatrí. Práve naopak, mala by tam byť častejšie ako opitý ožran v drahom obleku - čiže aj dva-tri krát do roka. V parlamente sa totiž objavili ľudia a skupiny, ktoré v boji proti chudobe dosiahli na rozdiel do  poslancov úspechy. Je však potrebné, aby poslanci počúvali aj iných ako samých seba. A k tomu je nevyhnutné, aby sa inštitút verejného vypočutia stal stabilnou súčasťou práce parlamentu. Lenže bez ochoty a aktivity zákonodarného zboru to asi nepôjde. Obávam sa však, že ani ochota ani aktivita z tejto strany nepríde. Možno je to ale len ďalšie zo série nedorozumení a bolo by fajn, ak by bolo na mojej strane.

 Skôr než dáme bodku za prvým verejným vypočutím, stálo by za to zdôrazniť ešte jednu vec. Na Slovensku ešte nikomu nenapadlo plošne zmapovať všetky realizované projekty a aktivity v rómskych komunitách, tobôž zanalyzovať ich – napriek tomu, že expertných skupín a plošných návrhov už bolo habadej, efekt konkrétnych krokov v teréne si zatiaľ pozornosť nezaslúžil. Ak by sa teda objavila čo len snaha o vytvorenie takéhoto prehľadu, mohli by sme stretnutie chudobných a bohatých (poslancov) na pôde parlamentu napriek všetkým nedorozumeniam vyhlásiť za prevratné.

Autor je filozof a psychológ

Text vznikol v rámci projektu utopia