Spojené štáty nemajú na všeobecnú zdravotnú poistku pre svojich občanov, no našli doteraz 600 miliárd na vojnu v Iraku a 700 miliárd pre finančné trhy.

V Slovenskom rozhlase minulý týždeň kázal nejaký miestny golden boy. Občanom, ktorí začali vyberať peniaze z podielových fondov- tých, na ktoré sme donedávna videli reklamy akože v nich sú naše peniaze bezpečnejšie,vysvetľoval, že financie sú vitálnou funkciou ľudského života.

Zdá sa, že ani prepad piatich amerických investičných bánk, problémy SocGen, Fortisu, Dexie, Hypo Creditu , straty úspor a bývania miliónov ľudí neprimäli  burzokratov, aby sa aspoň zo slušnosti vzdali svojho newspeaku, ktorý stratu  práce nazýva eufemizmom reštrukturalizácia a racionalizácia. V newspeaku bankárov kasínového kapitalizmu sa ale ukrýva podstata systému, ktorý majú dnes zachraňovať daňoví poplatníci. Racionalizácia človeka tu už nie je chápaná ako vnútorná dynamika ľudského myslenia vo vzťahu k svetu, ale ako premena človeka na súčasť systému, kde nie je miesto pre drámy, tragédie, lásku ani bolesť. Zracionalizovaný človek chápe svoje potreby presne tak, ako mu ich vymyslí marketing- v 30 rokoch na seba uvalí hypotéku, dvakrát ročne si  zoberie v banke spotrebný úver na Chorvátsko a Alpy a každých päť rokov vymení auto na leasing. A keď to celé krachne, tak sa dozvie, že si tieto veci nezaslúžil, lebo číselná mágia burzy a ohnivá neviditeľná ruka trhu  ho označili za problematický derivát.

  Niekedy si kladiem otázku, či majú na ekonomických školách aspoň hodinu týždenne štúdia literatúry. Nie skrípt, ale vysokej umeleckej literatúry od autorov, ktorí pomenúvali svet s presnosťou a suverénnou kultivovanosťou. Posledné dni sa totiž neviem zbaviť pocitu, že nestojíme pred ekonomickou a finančnou krízou, ale zoči voči jazykovej kríze. Keď počúvam ekonomických expertov, hovorím si, že súpisy anjelov, mocností a trónov, ktoré prácne nazhromaždil a opísal Heinrich Cornelius Agrippa v jeho De Occulta Philosophia sú v porovnaní s fantazmagorickými názvami peňazí a špekulácie prašivým  skrablom pre bábätká.  Zvlášť pozoruhodné na tomto jazyku je, že celkom abdikoval na pomenúvanie človeka a výhradne sa sústredil na pomenovanie Produktu. Dokonca, akoby sa chcelo povedať, že tieto slovné spojenia už ani nie sú výsledkom kognitívnych vlastností ľudských bytostí ale tých istých strojov, ktoré obchodujú s peniazmi aj v čase, keď si spokojní traderi žúrujú v kokteil baroch.

  Kapitalizmus sa od svojho vzniku oprávnene chválil tým, že je zasadený v realite života, v námahe, v radosti z úspechu a jeho jazyk tieto momenty vyjadroval a pomenúval, pretože priemyselné revolúcie v Európe mali svojich románopiscov, básnikov a filozofov. Ktorá humanitná veda sprevádza ruletový finančný kapitalizmus? Neschopnosť artikulovať špekuláciu, ktorá sa vymkla klasickým teologickým, poetickým a matematickým vzorcom a riadi sa iba z najodsúdeniahodnejšou ľudskou vlastnostnou- nenásytnosťou, urobila zároveň z problému ekonomického aj problém morálny.

Na Slovensku, krajine, ktorá zažila poslednú krízu kapitalizmu v 1929,  existuje istá viera v morálny charakter kapitalizmu. Viera podľa ktorej je trhová ekonomika zároveň etickým spôsobom fungovania ľudského spoločenstva. Minulý týždeň by sa mi zamarilo, že tento druh počarovania sa konečne rozplynie. Zabudol som ale na všetkých tých, ktorí neviditeľnú ruku trhu považujú zároveň za láskavú dlaň ich životného partnera, materské pohladenie a priateľské zovretie ruky priateľa . Všetkých tých, ktorí na Slovensku 20 rokov vypisujú propagandistické články o trhovej prirodzenosti riadenej zákonmi dokonalejšími ako pohyby nebeských telies.

A tak sme sa s pár priateľmi dozvedeli, že za krízou, nie jazykovou, ale finančnou je samozrejme, ako inak, zlá politika amerického FEDu a pološtátne hypotekárne domy, ktoré, aká drzosť, garantovali bývanie aj ľuďom, ktorí nato vlastne nemajú mať právo. Nič netušiaci pozorovateľ sa možno  stane svedkom toho, ako neoliberalizmus  vstane z mŕtvych vďaka pohotovo vymyslenej lži o tom, že za krízu nie je zodpovedný trh, ale málo trhu a príliš veľa zásahov.  Ani slovo o hazarde, o pýche, nadutosti o lingvistickej a špekulatívnej hlúposti konkrétnych ľudí, ktorí robili konkrétne rozhodnutia. Ani slovo o tragickom ľudskom rozmere tejto globálnej frašky, žiadne pokánie, ani ospravedlnenie za to, že  finančníci dospeli do štádia, kde sa pokúšajú vyrobiť  človeka a svet  výlučne z peňazí a finančných derivátov, ako to pekne ukazuje reklama jednej slovenskej banky, kde lietajú vtáci z desaťkorún.  Ani slovo o tom, že svetový finančný systém nie je pod kontrolou ani len ľudí, ktorí sú jeho strojcami a prevádzkovateľmi.  Ani zmienka o nemorálnom systéme zlatých padákov.

 „  Máme zaplatiť  ich straty a ich zisky ostanú na ich účtoch?“ opýtali sa minulý týždeň Európski socialisti. Podobnú otázku si položili aj liberáli a Zelení a prísnu reguláciu dnes žiadajú v Európskej únii aj ľudovci. Radikálnejšie hlasy v EÚ žiadajú nie len znárodnenie bánk ale aj účtov ľudí, ktorí tieto rozhodnutia robili. Strčiť 700 miliárd do sektora, ktorého sídla v najlepších štvrtiach miest  sú vyzdobnéne najdrahšími obrazmi sveta  je veľkou drzosťou.

. Záchrana „problematických derivátov“ nie je nemorálna preto, že prináša silnejšiu reguláciu, aj keď  700 miliárd je  zvláštnou  formou  trestu za zlyhanie, ale preto, lebo stavia človeka vo vzťahu k systému do pozície úzkosti, strachu a nespravodlivosti. Je logické, že politici urobili rozhodnutie motivované snahou ukázať, že chránia vklady svojich voličov. Logické je aj to, že keď je niekto pyroman, tak mu zoberieme zápalky a neponúkmene mu  kontrolu nad požiarnou stanicou.  Neprijateľným je ale   spôsob zotročovania človeka prostredníctvom finančného okultizmu krátkodobých vkladov a vykrádanie firiem cez praktiku LBO.  Burzokrati by mali chodiť častejšie von, možno by pochopili že peniaze ľudí a ľudské životy nie sú pokrovými majstrostvami na Eurosporte.

Súvisiace články:

• Nie, voľný trh nie je dielom Stvorenia
• Už vás vymágala neviditeľná ruka trhu?