JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Čo dlhujeme cudzincom?

Kríza žánru | Editorial | Tomáš Hellebrandt | 22.05.2015

_ma_small

Ľudské trosky, bieda a nádej na lepší život vyplavené na plážach južnej Európy testujú hranice nášho morálneho cítenia. Pýtame sa či a ako pomôcť našim Európskym partnerom. Príliv utrpenia nás zároveň konfrontuje s otázkou našej zodpovednosti nielen voči blízkym partnerom ale aj voči ďalekým cudzincom. Je našou morálnou povinnosťou pomôcť každému človeku v núdzi?

Aký je rozdiel medzi chudákmi pred dverami a miliónmi rovnakých chudákov žijúcich ďaleko za obzorom, mimo nášho bezprostredného záujmu? A vôbec, ako ďaleko siahajú požiadavky sociálnej spravodlivosti? Končí politický ideál ľudskej rovnosti na hranici štátu alebo nás naše spoločné človečenstvo zaväzuje odstraňovať chudobu a nerovné životné príležitosti naprieč celým svetom?

Ak uznáme, že objektívna hodnota každého ľudského života je rovnaká, ponúka sa názor, že princípy sociálnej spravodlivosti, nech ich definujeme akokoľvek, sa musia vzťahovať rovnako na všetkých ľudí. Zoberme si ako príklad princíp, ktorý hovorí, že príjmové rozdiely by mali odrážať rozdiely v úsilí a ochote riskovať a naopak nemali by byť ovplyvnené rozdielmi v okolnostiach, ktoré človek nemôže ovplyvniť, ako napríklad jej pohlavie, rasa, alebo vierovyznanie. Keďže národnosť je príkladom okolností, ktoré sú nám dané osudom, môže sa zdať nespravodlivé, že práve miesto narodenia nám do lona dáva tak veľa alebo málo v závislosti na tom, kde na zemeguli sa nachádza. Mali by sme podporovať prerozdeľovanie príjmov z bohatých do chudobných zemí? Mali by sme otvoriť naše hranice a nechať ľudí, ktorý na svet prišli na nesprávnom mieste emigrovať tam, kde majú lepšie príležitosti uplatniť sa?

Elementárna ľudskosť nám nedovoľuje triediť ľudí na viac a menejcenných podľa rasy či národnosti. Aj k úplným cudzincom nás teda viaže úcta k objektívnej hodnote ľudského života. Zároveň však cítime, že naša občianska a národná príslušnosť má viac ako iba subjektívnu hodnotu a vplýva aj na naše objektívne morálne záväzky. Je možné ctiť si ľudský život ako taký a zároveň tvrdiť, že konkrétne požiadavky spravodlivosti voči iným ľuďom závisia na našom vzťahu s nimi?

Vzťah so spoluobčanmi je výnimočný. Ako demokratické spoločenstvo sa spolu podieľame na správe vecí verejných. Do rúk našich volených reprezentantov vkladáme donucovacie mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, že spoločne dohodnuté pravidlá budú dodržiavané, čo je jedna zo základných podmienok slobodného a autonómneho života ľudí. Bez právneho systému a represívnych zložiek štátu by bol život iba tyraniou najsilnejších. Tieto donucovacie mechanizmy nás však zároveň robia individuálne zraniteľnejšími voči vôli našich spoluobčanov. Ich zneužitie môže ohroziť našu slobodu a ľudskú dôstojnosť.

Je preto nesmierne dôležité aby pravidlá, ktoré prijímame boli patrične zdôvodnené. Každý právny systém regulujúci hospodárske vzťahy vplýva na rozdelenie výnosov týchto vzťahov v spoločnosti. Princípy sociálnej spravodlivosti, na ktoré sa odvolávame majú vyvrátiť podozrenie, že zákony, ktorých dodržiavanie si vynucujeme od všetkých zvýhodňujú určité skupiny občanov na úkor ostatných z dôvodu, ktorý je morálne svojvoľný. Záujem o spravodlivé rozdelenie materiálnych zdrojov teda vyjadruje záväzok voči princípu občianskej rovnosti a legitimizuje trestanie tých, ktorí spoločné pravidlá porušujú.

S cudzincami nás nespája spoločný projekt demokratickej samosprávy, bez ochrany ktorej nie je možné žiť plnohodnotný a slobodný život. Existujúce medzinárodné inštitúcie regulujú vzťahy medzi štátmi a neangažujú sa priamo v donucovacích praktikách voči jednotlivcom. Keďže naša demokratická vôľa nevytvára bezprostredné riziko pre ľudskú dôstojnosť ľudí v ďalekých zemiach naše morálne záväzky voči nim nespochybňujú všetky relatívne materiálne výhody, ktoré užívame. Uplatňovanie náročnejších princípov sociálnej spravodlivosti voči spoluobčanom ako voči cudzincom teda nezneuctieva objektívnu hodnotu každého ľudského života.

Okrem demokratických inštitúcií nás s našimi spoluobčanmi zároveň spája spoločná história, úradný jazyk a väčšinová kultúra. Napriek tomu, že nacionalizmus má dnes zásluhou niektorých politikov zlé meno, aj liberálne a tolerantné štáty sa usilujú inkluzívnym spôsobom pestovať tieto prvky ako základ vzájomnej solidarity medzi občanmi a efektívneho fungovania štátu. Vzájomná dôvera a spolupatričnosť je potrebná ak sa má každý cítiť viazaný aj tými demokratickými rozhodnutiami, s ktorými nesúhlasí. Tiež ochota participovať na systéme sociálnej pomoci, napríklad riadnym platením daní, je určená silou väzieb, ktoré spájajú platičov a príjemcov sociálnych výdavkov.

Budovanie národného povedomia malo v minulosti integračný účinok. Pomáhalo rozšíriť hranice morálnych sympatií ľudí ponad úzke príbuzenstvo a spoluvercov zahrnutím všetkých občanov bez ohľadu na vierovyznanie, sociálne postavenie a spôsob života. Je otázne, či sú ľudia schopný rozšíriť obzor svojho morálneho záujmu ďalej a zahrnúť v ňom aj cudzincov z ďalekých krajín a odlišných kultúr. Ignorovanie existujúcich hraníc morálnej komunity vytvára riziko, že namiesto rozšírenia obzoru dôjde skôr k návratu k tradičnému ukotveniu identity a vznik či posilnenie mentálnych hraníc vnútri spoločnosti.

Ako ďaleko môžeme zájsť v zaujatosti v prospech spoluobčanov a stále tvrdiť, že si ctíme rovnakú objektívnu hodnotu každého ľudského života? Naším individuálnym ale aj kolektívnym konaním voči cudzincom nesmieme prejavovať ľahostajnosť nad ich osudom. Nesmieme im zámerne ublížiť za účelom vlastného prospechu. Navyše za určitých podmienok máme morálnu povinnosť pomôcť im – ak im hrozí vážna ujma, ktorá ich oberá o bežné možnosti dôstojného života, ak si pomoc od nás nevyžaduje obetovanie vlastných životných alebo kolektívnych cieľov a ak sme utrpeniu konkrétnych ľudí bezprostredne vystavení.

Na dvere Európy klopú obete vojnových konfliktov, zrútených štátov a krutej chudoby riskujúc svoje životy aby nás požiadali o pomoc. Odkedy sa nám postavili na oči už nie sú iba smutnými abstraktnými štatistikami africkej biedy. Stoja pred nami konkrétny ľudia, rodiny, deti, konkrétne životy, ktorých osud je v našich rukách. Je ich viac ako hŕstka ale o hrozbe pre naše verejné financie či rýdzosť našej národnej kultúry a identity nemôže byť ani reč. Keď sme našli milióny na nepotrebné štadióny, predražené CTčka a barbarské garáže je ťažké tvrdiť, že naše národné priority by skromným prejavom veľkorysosti a ľudského súcitu utrpeli vážnu ujmu.

Nie je našou morálnou povinnosťou živiť každého úbožiaka na svete ani otvárať svoju náruč každej duši ktorá túži po objatí blahobytom. Avšak zabuchnúť vychudnutej tvári dvere pred nosom svedčí nie len o deficite sociálneho cítenia ale o absolútnom prázdne ľudskosti.

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 68 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist