JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Čo sa mi páči a čo nie na našej diskusii o Ukrajine

Kríza žánru | Editorial | Mikuláš Huba | 01.10.2014

_ma_small

Páči sa mi už samotný fakt, že v slovenskom parlamente, najmä vďaka iniciatíve opozície, táto diskusia predsa len prebieha, a tým aspoň na chvíľu prekonávame svoju príznačnú rolu zápecníkov.

Popri všetkých tragických negatívach krízy na Ukrajine vidím totiž aj niečo pozitívne v tom, že po dlhom čase musíme čeliť ozaj vážnej výzve v medzinárodných vzťahoch, ktorá nás aspoň trochu mobilizuje a núti uvažovať v širších súvislostiach. Lebo od čias prijatia do EÚ a NATO - snáď s malou výnimkou vstupu do eurozóny a Schengenu - sme viac ako desať rokov žili v akomsi bezstarostnom bezvedomí a za jediný medzinárodný problém hodný našej pozornosti sme považovali to, či nám „zlý“ Brusel dá, alebo nedá ďalší milión eur, s ktorým budeme môcť naložiť tak, ako to len my vieme...

Som tiež rád, že v tejto rozprave odznieva veľa zaujímavého a poučného. Pričom v tomto prípade sú poučné aj tie názory a vystúpenia, s obsahom ktorých nesúhlasím.

A čo sa mi nepáči?

V prvom rade to, že sme si sem odmietli pozvať dvoch kľúčových ústavných činiteľov, pána prezidenta a pána premiéra. Považujem to za prejav čohosi ako pštrosej politiky, rezignácie na práva a povinnosti Národnej rady a voľbu akejsi dobrovoľnej neinformovanosti, ktorá sa nám môže vypomstiť.

Čo sa mi nepáči na postojoch niektorých - z pohľadu osudov tejto krajiny nie bezvýznamných ľudí - je prevaha populizmu nad štátnickou múdrosťou, egoizmu, oportunizmu a prospechárstva nad solidaritou a spojeneckými záväzkami, bezzásadovosti na zásadovosťou a následne z toho vyplývajúci zlý vzor pre občanov Slovenska a pošramotený imidž našej krajiny smerom navonok...

Uvediem, ak dovolíte, pár príkladov bez toho, aby som menoval konkrétnych aktérov. Podotýkam, že tých aktérov na našej domácej scéne, o ktorých je reč, je viacero, aj keď vidieť a počuť je najmä jedného.

Na jednej strane odsudzujeme postoj vtedajších veľmocí v súvislosti s Mníchovskou dohodou z jesene 1938, a na druhej strane navrhujeme, aby Západ, ktorého sme dobrovoľnou súčasťou, obetoval Ukrajinu podobne, ako Veľká Británia a Francúzsko obetovali v roku 38 bývalé Československo.

Na jednej strane sa hlásime k odkazu Slovenského národného povstania, v ktorom sme sa nielenže postavili proti oveľa sinejšiemu agresorovi, ale dokázali sme obetovať aj relatívne bezpečie a blahobyt väčšiny obyvateľov vtedajšieho Slovenského štátu ideálom spravodlivosti a slobody aj za cenu straty – nielen materiálnych – výhod. Dnes sa nám zdá byť neprijateľná nepomerne menšia obeta v podobe sankcií, ktorá sa od nás očakávajú v prospech podobných ideálov slobody a nezávislosti, za aké sa bojovalo v našom povstaní.

Na jednej strane chceme dobré vzťahy so susednou Ukrajinou, na druhej strane ju ako suseda znevažujeme. A to práve v čase, keď Ukrajina prežíva vari najťažšie chvíle od skončenia II. svetovej vojny a potrebuje našu pomoc a solidaritu.

Na jednej strane by sme vyhlásili prinajmenšom diplomatickú vojnu Maďarsku, keby tam niekto požadoval čo i len väčšiu autonómiu na území, kde u nás tvoria Maďari väčšinu, a na druhej strane obhajujeme právo iného štátu anektovať Krym len preto, lebo tam predstavujú väčšinu etnickí Rusi.

Niečo iné hlásame doma a za niečo celkom iné hlasujeme v Bruseli.

Na jednej strane sa nám stále mália dotácie z Bruselu, ale ak sa od nás očakáva plnenie dohôd a záväzkov, zrazu sa tvárime, že sa nás to netýka.

Na jednej strane požadujeme bezpečnostné záruky pre nás samotných, ale zároveň odmietame spolupodieľať sa na bezpečnostných zárukách v rámci aliancie, ktorej sme členmi. Ale nielen to, my sa odmietame podieľať už aj na garantovaní vlastnej bezpečnosti a očakávame, že to urobia za nás iní. Čo nám však nebráni na tých „iných“ nadávať a urážať ich.

Takto sa predsa nesprávajú normálni, logicky uvažujúci, vnútorne konzistentní, zodpovední, seriózni, dospelí ľudia!

Alebo si niekto z Vás myslí, že je to správne a že keď sa tak správa nejaký reprezentant tohto štátu a tejto krajiny, naozaj to robí v našom záujme a naozaj je v záujme nás, obyvateľov tejto krajiny, aby sme nasledovali jeho vzor?

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 289 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist