Dvojtretinová väčšina vzbudzuje obavy aj keď málo ľudí v skutočnosti vie, čo z nej môže vyplynúť. Aký typ legislatívy možno odhlasovať s dvojtretinovou väčšinou?

 Zoznam je dlhý a niektoré z ustanovení nemajú praktický dopad. Je napríklad nepravdepodobné, že by Orbánova vláda len z toho titulu, že má dvojtretinovú väčšinu v parlamente, vyhlásila vojnu. Ale v tom dlhom zozname možno nájsť aj zopár znepokojujúcich prvkov, v kombinácii s vládou bez zábran.

Zoznam má dve časti. Buď ide o legislatívne návrhy, ktoré je potrebné odhlasovať s dvojtretinovou väčšinou všetkých 386 členov parlamentu, alebo ide o legislatívne návrhy pri ktorých stačia dve tretiny prítomných zákonodarcov. Ťažšie rozhodnutia sa pochopiteľne nachádzajú v prvej kategórii.

V prvom rade je absolútna dvojtretinová väčšina nevyhnutná na vyhlásenie vojny a na uzavretie mieru. Výnimočný stav v dôsledku cudzej invázie alebo vnútorného ohrozenia tiež musia vyhlásiť dve tretiny všetkých poslancov. Rovnako aj v prípade podpisu alebo vypovedania medzinárodných zmlúv. Predstavme si, že by vláda chcela preťať vzťahy s Európskou Úniou. V takom prípade by takéto závažné rozhodnutie bolo v rukách jednej strany, predstavujúcej približne polovicu obyvateľstva.

Voľba prezidenta by bola priamočiara: kandidát vládnej strany by prešiel hneď na prvý pokus. Naviac, ak by sa z akéhokoľvek dôvodu prezident vládnej strane sprotivil, s rovnakou ľahkosťou by mohol byť odvolaný. Na zvolenie sudcov Ústavného súdu je taktiež potrebná absolútna dvojtretinová väčšina. Vládna strana by teda mohla nominovať a ľahko odhlasovať sudcov špecifického politického zafarbenia. To isté platí aj pri nominácii a voľbe šéfa Najvyššieho Súdu ako aj riaditeľa Najvyššieho Kontrolného Úradu (Állami Számvevőszék). Pripomeniem, že v tomto prípade Fidesz určite má niečo za lubom, pretože odmietol znovuzvolenie Árpáda Kovácsa, riaditeľa Najvyššieho Kontrolného Úradu medzi 1997 a 2009, s ktorým bola všeobecná spokojnosť.

A teraz k druhej kategórii: zoznam zákonov, pri ktorých stačí relatívna dvojtretinová väčšina. Akákoľvek zmena rokovacieho poriadku alebo platov poslancov môže ľahko prejsť. Strana s dvojtretinovou väčšinou môže tiež rozhodovať o osude poslancov opozície. Môže proti nim iniciovať konanie napríklad na základe podozrenia z konfliktu záujmov, ktoré za normálnych okolností povedie až k ich vylúčeniu. Dve tretiny stačia pri rozhodovaní o celonárodnom referende, alebo pri rozhodovaní o nasadení maďarskej armády. Spomeňme si, že keď bol Fidesz v opozícii, odmietol podporiť určité uplatnenie maďarských ozbrojených síl v Iraku, čoho dôsledkom bolo ich nasadenie na omnoho nebezpečnejšiu prácu pri vedení a sprevádzaní kamiónov na cestách, pozdĺž ktorých denne vybuchovali nástražné systémy. Tentokrát by vláda už nemusela zohľadniť postoj opozície.

Dve tretiny prítomných poslancov sú potrebné na množstvo právnych predpisov pri rôznych aspektoch vládnutia. Napríklad na zmenu platného zákona o štatúte miestnych samospráv. Zmena je v tomto prípade určite žiaduca, a za posledných osem rokov sa vláda niekoľkokrát pokúšala tento problém riešiť, len Fidesz odmietal spoluprácu. Teraz László Kövér oznamuje, že jednou z prvých úloh druhej Orbánovej vlády bude drastické zníženie ich počtu ako aj veľkosti miestnych zastupiteľstiev. Bol by to dobrý ťah. Len som zvedavá, čo si väčšinou Fideszom vedené miestne samosprávy myslia o takejto zmene ich štatútu.

Bolo by možné pomeniť celý rad existujúcich zákonov, vrátane zákonov dotýkajúcich sa súdnictva, slobody pohybu, slobody vierovyznania, slobody zhromažďovania, občianstva, práva na štrajk, vojenskej služby (ktorá je v súčasnosti dobrovoľnou, čo sa však podľa všetkého Fideszu nepáči) a dalo by sa ešte dlho pokračovať.

Skrátka, dvojtretinová väčšina je nebezpečná zbraň v rukách strany, ktorej ide o viac ako len o zmenu v riadení štátu, strany, ktorej ide o zmenu režimu.