Európske politické korporácie sa pripravujú na voľby do európskeho parlamentu. Sociálni demokrati a socialisti značky PES sa stretli v Madride. Hrkli si barackovice a spísali manifest. Ak sa ho budú držať, utŕžia debakel.

Obamovská rétorika v ich podaní znie falošne. Navyše ju dokážu reprodukovať len na prvých dvoch stranách. Potom nastupuje bruselský newspeak. Okrem toho Obama svoju kampaň viedol v úplne iných podmienkach. Ale hlavne, očakávať, že v čase ekonomickej krízy budú masy mobilizovateľné heslami o boji proti klimatickým zmenám, môže len politbyro žijúce vo virtuálnom svete. Je jasné, že čím dlhšie budú vlády otáľať s radikálnymi proticyklickými opatreniami, v o to horších podmienkach k nim budú nakoniec dotlačené. Prognózy hospodárskeho prepadu sa prepočítavajú každý deň. Odhady nárastu nezamestnanosti sú v momente publikácie už prekonané. Štátne pokladnice sa dostávajú pod tlak, ktorý nemá obdobu: strmo padajú príjmy z priamych aj nepriamych daní. A vo svete, kde už nikto nič negarantuje, peniaze nikto nepožičia.

Tak kde vziať miliardy na dotovanie zelenej revolúcie? V kontexte prepadu ceny ropy ide o omnoho väčšiu sumu, ako bolo pôvodne plánované. Naviac keď neexistujú ani poriadne odhady ekonomických a spoločenských dopadov zámýšľanej konverzie. Áno, európski lídri síce voličom predávajú klimatický balíček ako riešenie ekonomickej krízy, ale na podporu tohto tvrdenia nemajú žiadne seriózne podklady. Pre zelených je to vec ideológie, pre socialistov možnosť pribrzdiť medzinárodný obchod, pre pravicu dobrá príležitosť na biznis (inovácie a jadrová energetika), a pre všetkých spolu hlavne geopolitická priorita. Vždy išlo v prvom rade o to, ako sa odrezať od ruskej pupočnej šnúry.

Európa je vystavená extrémnej zaťažkávajúcej skúške. Os politiky sa na dobu neurčitú vracia na štátnu úroveň. Pochmúrnou predzvesťou najbližšej budúcnosti sú mimoriadne vážne udalosti v v Grécku. Aj radikálna ľavica je zaskočená bleskovým vývojom situácie. Hmatateľné napätie a hlavne bezprecedentný nárast agresivity šikujúcich stredoškolákov hlásia v mnohých europských mestách. Naviac, predmestia a robotnícke štvrte metropol sú preplnené migrantmi za prácou a imigrantmi, v každom prípade cudzincami. Policajný aparát v ekonomických centrách kontinentu už pár rokov funguje v režime vysokých otáčok represie. Stačí hodiť iskru.

Na Slovensku sa strana SMER bude musieť čo najskôr zobudiť z ružového sna. Poradcovia Róberta Fica sa v poslednej dobe mýlia príliš často. Žiadny dobre naolejovaný hospodársky stroj sa nekoná. A bolo to jasné už v momente, keď s tým premiér vyšiel na verejnosť. Realizmus nespôsobí krízu, ani ju neurobí horšou. Žiadny povinný optimizmus ju neodvráti ani neoddiali. Negovanie reality je politická samovražda. Teraz je čas dokázať odvahu, a konať: pripraviť všetko potrebné pre najhorší možný scenár vývoja. To znamená pripraviť sa na zlikvidovanie druhého piliera, na prebratie kontroly nad energetikou, na vytvorenie štátnej banky...

Ďalej sa nemusí konať víťazstvo Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách. A ani drvivé víťazstvo SMERu v tých parlamentných. Za prvé: voliť Gašparoviča nie je to isté ako voliť Fica. Za druhé: už v posledných parlamentných voľbách bola účasť prekvapujúco nízka. Fico nemobilizuje nevoličov. A akumulácia korupčných škandálov ich rady nepreriedi. Naopak. Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradlo aj za Dzurindu, a tak sa kradne aj za Fica: tento dojem má veľký počet z tých, ktorí v posledných voľbách zabezpečili mravenčiu prácu, bez ktorej to jednoducho nejde.

A výjazdy medzi ľudí? Skutočný príbeh: Dzurinda mal pred voľbami prísť na stretnutie s občanmi niekde na Liptove. Kým tam nebol, v rozhovoroch mu ľudia nakladali, čo sa dalo. V momente keď došiel všade úsmevy, kvety a írečitá slovenská srdečnosť a pohostinnosť. A to vtedy Slováci o žiadnej svetovej ekonomickej kríze ani nechyrovali.