„Vitajte na Guantaname“, povie iránsky terorista Leonardovi DiCapriovi v úlohe agenta CIA v novom filme Ridleyho Scotta „Pavučina lží“ a kladivom mu rozbije prst na pravej ruke.

Vitajte na Slovensku, hovorí pozvánka z Artfóra so zlým dátumom. Marginálna politická strana, o ktorej vedel s humorom písať Janko Myšľanov, neprepasie jedinú príležitosť, jediný dátum, aby nám nedala vedieť, že vôbec existuje. Jej protagonisti žijú z dátumov. Vznik Československa, 17. november a 10. december máme v našom politickom kalendári zrejme preto, aby nám pripomenuli, že na Slovensku existuje stranička, ktorá podporuje najbrutálnejšie formy kapitalizmu, no sama nie je ochotná opustiť politický supermarket ani napriek tomu, že „prirodzená konkurencia“ z nej urobila ideologickú konfekciu po záruke.

 Keby nebolo denníka Sme, ktorý už stihol niekoľkokrát urobiť so všetkými jej členmi rozhovory, keby neexistoval mýtus o akejsi „strane Novembra“, keby sa jej predseda nepodpisoval raz ako predseda, inokedy ako literát, zrejme by sme už nedostávali pozvánky.

Je nadmieru nechutné, keď sa témy 60. výročia Deklarácie ľudských práv, ktorej prijatie sa oslavuje 10. decembra, zmocní  skupina ľudí, ktorým koncept univerzálneho charakteru ľudských práv nehovorí vôbec nič.

Začnime pekne po poriadku. Polovica členskej základne tejto mikroformácie publikuje v časopise, ktorý sa netajil svojimi postojmi k vojne v  Iraku. Medzi spolupracovníkov tohto politického bulváru patril aj český zubár, ktorý sa stal z neznámych príčin expertom na Irak. Tento pán neskôr na rozmanitých fórach obhajoval mučenie ako formu získavania informácií. Roman Joch bol častým hosťom televíznej relácie, na ktorú tak záhadne zabúda náš neideologický expert na médiá.

Ľudia z OKS boli vždy v úzkom vzťahu s KDH a KDS. Ich stranícky týždenník dokonca nedávno ohlásil, že otvára „diskusiu“ na tému obnovenia trestu smrti. Jeden z jeho autorov, známy golfový glosátor a teoretik – spolu s pani manželkou – slovenského malomeštiactva sa vo svojom fejtóne pred časom pohoršoval nad aktivitami Rady Európy, Amnesty International, Human Righ Watch a ďalších inštitúcií, ktoré žiadali zatvorenie koncentračného tábora na Guantanáme.

Neviem o tom, že by sa OKS niekedy dištancovala od názorov, ktoré sú v priamom rozpore so snahami dať ľudským právam skutočne univerzálny rozmer. Palko kričí na obranu homofóbneho švédskeho pastora, no ako minister uprie homosexuálom právo na uznávanie partnerského vzťahu. Týždeň v intenciách vlastných intelektuálnych horizontov narieka nad osudom Izraela, no ani raz sa nezamyslel nad právom Palestínčanov na vlastný štát.

Podobné príklady nájdeme v ekonomickej oblasti. Táto skupina ľudí pre istotu odmieta prijať sociálne a ekonomické práva ako ľudské práva. S týmto postulátom bojovali aj proti Ústavnej zmluve, v strachu, že sa Charta fundamentálnych práv stane, aká hrôza, záväznou a právoplatnou.

Predstava, že podnikatelia a manažéri majú všetky práva vrátane nároku na brutálnu štátnu pomoc a, naopak, zvyšok spoločnosti je iba lubrikantom  v neoliberálnych orgiách, bez práv, no s možnosťou cestovať s vysokoškolským diplomom umývať riad do Írska, je typická pre všetky teórie o prirodzenej nerovnosti.

Žiaľ, keď sa už na pripomínanie Dňa ľudských práv podujala v tejto úžasnej spoločnosti  aj česko-bratská cirkev, mohla by svojim poslucháčom vysvetliť,prečo zabúda nato,  že Ježiš svojou novou antropológiou zrušil koncept prirodzenej nerovnosti.

Ak toto v OKS nepochopili, budeme ju vnímať iba ako stranu, ktorá sa nevedela jasne postaviť k nespravodlivosti a ak tak občas urobila, tak iba preto, lebo kamoši z Pontisu dostali grant na „disidentskú tlač“ na Kube, no už nie v Kazachstane a tobôž nie v Jordánsku – našom spojencovi v boji proti terorizmu.