Barack Obama potvrdil, že odchod amerických vojsk z Iraku ide „podľa plánu“. Všetky bojové operácie majú skončiť do 31. augusta. Tak jednoduché to však nie je...

Oficiálne sa nešťastná iracká kapitola uzavrela. Okupačná koalícia, ku ktorej sa Slovensko kedysi hrdo hlásilo, neexistuje. Zdevastovaná krajina, ktorej sme sľubovali demokraciu, a zanechali občiansku vojnu, sa už vraj opäť môže rozhodovať sama. V kultúrnejších (a možno demokratickejších) štátoch bývalej „koalície ochotných“ sa politickí lídri musia za túto vojnu zodpovedať, v tých ostatných sa im to potichu prepečie.

No výrazné zníženie počtu zahraničných jednotiek v Iraku a presunutie pozornosti na Afganistan by nás nemalo zmiasť. Napriek oficiálnemu sťahovaniu v krajine ostane veľké množstvo zahraničných (predovšetkým amerických) jednotiek. A ako to často býva, diabol sa skrýva v detailoch.

V prvom rade, aj po konci augusta ostane v krajine asi 50 000 amerických vojakov na 94 základniach. Na jednej strane je to päť krát menej, než počas najintenzívnejšej Bushovej kampane. Na strane druhej je to však stále viac, než tridsaťtisícový americký kontingent, ktorý pôsobil v silách ISAF v Afganistane pred posilnením počtov koncom minulého roka. Dnes majú Spojené štáty v ISAF 79 000 vojakov. Prítomnosť v Iraku teda nebude až tak menšia, vzhľadom na to, že Afganistan je prioritou a Irak údajne končiacou sa misiou. Z hľadiska čísiel teda ťažko hovoriť o „konci“.

Oficiálnou úlohou ostávajúcich jednotiek bude výcvik irackej armády, ale aj „protiteroristické misie“. Preklad tohto termínu z vojenského slovníka môže byť dosť voľný.

Americko-iracká dohoda z roku 2008 prikazuje, aby sa zvyšní vojaci stiahli do konca roka 2011. Dohody je ale možné meniť. Najmä ak by o to požiadala sama iracká vláda, obávajúca sa o svoje prežitie. Aj bez toho však bude mať Washington dostatok dôvodov – zabezpečenie udelených dlhodobých kontraktov na obnovu priemyslu (rozumej, najmä ropného priemyslu), či ochranu obrovskej ambasády v Bagdade (najväčšej ambasády na svete) a piatich „Postov trvalej prítomnosti“ s konzulárnym statusom, rozmiestnených po krajine.

Ak bude zotrvanie vojenských jednotiek politicky nepriechodne, riešením bude najímanie súkromných bezpečnostných služieb. Hoci Barack Obama ostro kritizoval „privatizáciu vojny“ za čias svojho predchodcu, firmy ako Blackwater (po škandáloch so zastrelenými irackými civilistami medzičasom premenovaná na Xe Services LLC) sa o svoj biznis obávať nemusia. Využívanie zahraničných žoldnierov je síce morálne (a právne) pochybné, má však mnoho výhod – v prvom rade predchádza politicky nepríjemnému problému vojenských strát. Dnes pracuje pre okupačné sily asi 11 000 ozbrojených kontraktorov a bude ich viac. Len ministerstvo zahraničných vecí chce na ochranu spomínaných zariadení zvýšiť počet z 2 700 na 7 000 a od Pentagónu si vyžiadalo najmodernejšiu vojenskú techniku.

Iracká tragédia nekončí. Okupácia nefungovala, tak sa mení na protektorát. 

Text vychádza aj v denníku Pravda