JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Dokázať nemožné

Kríza žánru | Editorial | Rado Geist | 25.06.2015

_ma_small

Mimoriadny summit EÚ priniesol „pozitívne signály“. To je viac, než sa dalo čakať po katastrofálnom štvrtkovom stretnutí ministrov financií, no primálo na spokojné vydýchnutie. Najmä pre Grékov. V ich spore s medzinárodnými veriteľmi už totiž dávno nejde o záchranu gréckej ekonomiky, či nebodaj jej ozdravenie.

Pondelňajší mimoriadny summit bol v prvom rade kupovaním času. V tom už začína byť eurozóna pomerne dobrá. Hlavnými adresátmi sú teraz Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka. Opatrne pozitívne výsledky budú v strede týždňa spracovávať ministri financií, a na jeho konci opäť lídri EÚ, na riadnom summite. Výsledkom bude nejaká predbežná dohoda o distribúcii zvyšku pôžičiek z druhého programu, prípadne základné línie tretieho programu. Alebo minimálne dostatočne dôveryhodná viera, že je takáto dohoda takmer na dosah.

Kupovanie času...

Gréci síce peniaze nedostanú hneď, ale frustrovanému Medzinárodnému menovému fondu to môže stačiť – keď Atény na konci júna nezaplatia 1,6 miliardovú splátku, nevyhlási to za default. Atény ostávajú súčasťou eurozóny, rokuje sa ďalej. Minimálne do 20 júla, keď bude treba zaplatiť 3,5 miliardy Európskej centrálnej banke. A ďalšiu, len o niečo nižšiu sumu, v auguste. Ak by dohoda nebola na stole ani vtedy, vstupujeme do skutočne neprebádaného teritória. Nie je jasné, ako by mohlo Grécko ostať členom menovej únie, s nezaplatenými dlhmi voči ECB. Lenže, to bude až v júli.

Samozrejme, predlžovanie neistoty má svoju cenu. Stále viac rastie tlak na grécke banky (medzi októbrom a aprílom z nich sporitelia vybrali asi 30 miliárd eur). Ak sa majú udržať nad vodou, potrebujú likviditu od Európskej centrálnej banky. A tá ich, pokiaľ prežíva nádej na politickú dohodu, neodstrihne. V opačnom prípade by totiž nasledovalo zavádzanie kapitálových kontrol, a možno aj nejakej formy paralelnej národnej meny.

...alebo waterboarding

Naťahovanie času má však aj tretí dôvod. Je ním Tsiprasova vláda. Pokiaľ trvá nádej na dohodu, ktorá nebude vyzerať, aspoň na prvý pohľad, ako ponižujúca kapitulácia, grécky premiér sa nevydá na neprebádanú a riskantnú cestu von z menovej únie. Napriek tomu, že medzinárodní veritelia – medzi môžeme počítať aj Slovensko, keďže naše vlády sa, v bezpečnom závese za Nemeckom, s obľubou hrali na rozpočtových jastrabov – robia všetko preto, aby ich presvedčili risknúť to. Lenže v Tsipras, väčšina jeho vlády, väčšina opozičných strán, a väčšina voličov, chcú (zatiaľ) ostať v eurozóne. To je ich slabina. Ostatní európski lídri to vedia. A využívajú to.

Čas hrá pre nich. Ak Grécko predsa len vyhlási default, vina padne na Tsiprasovu hlavu. Rovnako tak za prípadný následný odchod krajiny z eurozóny. Veria, že menová únia tento otras nejak prestojí (čo nie je zďaleka isté), a tvrdý postup bude aspoň varovaním pre Španielov, ktorí by chceli voliť Podemos, pre portugalských socialistov, ak by chceli pokračovať vo svojej kritike rozpočtových škrtov, voličov írskej Sinn Fein, a kohokoľvek iného, spochybňujúceho bruselsko-frankfurtský konsenzus. V strednodobom horizonte sa bude (aktívne) čakať na zmenu vlády v Aténach.

Druhou možnosťou je, že Tsiprasa politický waterboarding zlomí, a akceptuje požiadavky veriteľov (zatiaľ sa to zdá pravdepodobné). Napriek niekoľkým ústupkom, ktoré mu majú doma zachrániť tvár, to môže viesť k pádu súčasnej vlády. Buď pre rozkol v Syrize, alebo po tom, ako premiér predloží dohodu s veriteľmi na referendum. Môže sa opakovať scenár s nástupom „ochotnejšej“ úradníckej vlády, a predčasnými voľbami.

Skrotený Tsipras

Oba predchádzajúce scenáre však skrývajú mnoho rizík. Hoci je Tsipras (a minister Varoufakis) pre európskych lídrov nepríjemnou pripomienkou na to, ako nezvládajú krízu menovej únie, pravdepodobne si uvedomujú, že sú stále tou lepšou z alternatív. Takzvané „štandardné“ grécke politické strany sú skompromitované. Sú až po krk namočené v dôvodoch, ktoré viedli ku kríze, aj v ekonomicky kontraproduktívnych a antisociálnych „riešeniach“, nanútených po roku 2010. V kontexte mizérie, v ktorej sa krajina ocitla na konci roku 2014, si Syriza môže pripísať zásluhu, za ktorú by ju mali európski politici nosiť na rukách: dala gréckemu nahnevanému a do rohu zahnanému voličovi progresívnu, proeurópsku nádej. Na rozdiel od Dánska, Francúzska, Fínska či Holandska, kde mainstreamu šliapu na päty nacionalistické, xenofóbne a antieurópske strany.

Preto sa zdá, že európski lídri preferujú alternatívu „skrotený Tsipras“. Dohoda s veriteľmi nepovedie k pádu vlády, len rozpadu Syrizy. Odíde z nej radikálne ľavicové krídlo, a vládu podporia poslanci stredo-ľavého Potami, prípadne zvyšky Pasok-u. Obe strany sa hlásia k európskym sociálnym demokratom (Pasok je dlhoročným členom, Potami je afiliovaným členom skupiny Socialistov a demokratov v EP), a dá sa spoľahnúť, že proti bruselsko-frankfurtskému konsenzu nebudú vystupovať.

So skroteným Tsiprasom sa vyjedná tretí záchranný balík. A ak sa bude dobre správať, kto vie, možno mu raz ponúknu členstvo v klube európskeho politického mainstreamu. Alebo ho po čase zomelie stranícka politika, nezmyselné kompromisy a nespokojnosť voličov, a aj so svojim ministrom financií ostanú len nepríjemnou spomienkou na chvíle, keď sa európski lídri museli vypočuť nepríjemnú pravdu.

Záchrana Európy nadovšetko.

Samozrejme, Angela a Wolfgang, Jean-Claude a Jeroen, Juha a Alexander, Peter (Robo asi takticky pomlčí) a ďalší budú svorne tvrdiť, že im ide v prvom rade o záchranu spoločnej meny. Že kompromisy sú nevyhnutné – eurozóna je klubom devätnástich krajín, a každá musí niekde ustúpiť. Ak by to aj mysleli vážne, nie nie je to celá pravda. Nebránia akékoľvek euro. Ak by chceli menovú úniu, ktorá môže byť základom politickej, základom Európy schopnej vyrovnávať historicky dané štrukturálne nerovnosti medzi národnými ekonomikami, schopnej prispieť k zabezpečeniu sociálnej spravodlivosti, takzvaný Grécky problém mohli už dávno vyriešiť.

Samozrejme, okamžite by museli čeliť ďalším (oprávneným) požiadavkám na ukončenie politiky rozpočtových škrtov, zastavenie takzvaných reforiem rozoberajúcich základy sociálneho štátu, a spravodlivé rozloženie ekonomického bremena. A tomu sa musia zabrániť. Menová únia musí ostať, čím je. Zárukou postupného rozkladu pravidiel a inštitúcií, ktoré po druhej svetovej vojne čiastočne regulovali kapitalizmus, nie nádejou na ich obnovenie na nadnárodnej úrovni.

Za takúto eurozónu je dnes európsky politický mainstream ochotný urobiť aj nemožné. Dokonca aj zmeniť niečo, čo malo byť symbolom ambície Európy po stále väčšej jednote, na znak jej stále hlbšieho rozdelenia.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 49 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist