Gratulujem polícií a aj všetkým ďalším štátnym orgánom, že po troch rokoch dokázali zabezpečiť pokojný a nerušený priebeh riadne nahláseného verejného zhromaždenia v medziach nie len zákona, ale i slušného správania.

 Konkrétne zabrániť aby na nich útočili nelegálne zhromaždení náckovia a svojím nekonaním voči nim de facto zamedzili zrealizovať, zasa riadne v zmysle zákona a dopravných predpisov nahlásený pochod. Ústavné a ľudské právo na zhromažďovanie a verejné vyjadrenie názoru sa na Slovensku stáva pomaly, ale isto realitou. Škoda len, že sme si na to museli počkať až do roku 2012. Ostáva dúfať, že to nebolo tým, že títo pohrobkovia neregistrovaného partnerstva Hitlera s Tisom sa ukázali v mimoriadne malom počte a po chvíli sa samovoľne rozpustili. Vraj si splietli námestie. Nasvedčovalo by tomu, že na "Hviezdku" boli dnes všetky lavičky polepené oplzlými nálepkami znázorňujúcimi pohlavný styk a volajúcimi po mravnej ochrane "našich detí" zároveň. Ale to, že títo ľudia sú komplet pomýlení a stratení sme vedeli už predtým. Trocha ma zamrazilo keď som sa zo zdroja "blízkeho PZ SR" dozvedel, že celkovo bolo na akciu nasadených 700 policajtov a policajtiek (nie všetci v uniforme samozrejme), čo je rovnako, alebo dokonca viac ako bolo účastníkov a účastníčok. To naozaj žijeme v štáte v ktorom každý človek žiadajúci rovnoprávnosť a akceptáciu LGBT menšiny potrebuje svojho policajta -ako nejakú novú formu strážneho anjela? Ale priznávam je to aj o výraznom poklese počtu účastníkov a účastníčok, čo je obávam sa aj dôsledok zaspania organizátorov a organizátoriek na vavrínoch a nie celkom zvládnutej reklamnej kampani - ale to je iný príbeh.

Gratulujem rovnako všetkých šiestim mladomanželom/kám a tým rovnakopohlavným prajem aby ich zväzok táto republika, ktorá im toho inak veľa neponúka, čo najskôr uznala i de iure.

Nechápte ma zle, nechcem šíriť nejaký negativizmus, práve naopak. Bolo to úžasné prejsť ulicami mesta a nevidieť žiadnych fašistov v smiešnych úborov, ale zato plno ľudí mávajúcich a povzbudzujúcich z okien. Slovensko nie je to čo bolo pred 4 rokmi, keď sme Dúhový PRIDE začali organizovať. Napriek tomu o čom sa nás snažia presvedčiť unisono všetky politické elity a opakujú to ako mantru predstavitelia establišmentových cirkví (ako som mal možnosť sa presvedčiť len toť nedávno na vlastnej koži počas verejnej debaty s katolíckym kňazom).

Keď sme pred tými 4 rokmi začínali, nikto tomu neveril, všetci nám hovorili, že sa to na Slovensku nedá, že ak nám na to "nezakážu", tak nikto nepríde a ak pár ľudí príde, tak nás náckovia zmárujú. Nič z toho sa nestalo, naopak prišli tisíce, podporil nás, aspoň symbolicky, celý civilizovaný svet, hviezdy a intelektuáli. LGBT ľudia konečne dostali hlas a ľudskú tvár. Skutočnú alternatívu voči televíznym klišé a homofóbnym démonizáciám. Zmenila sa paradigma mediálneho i politického diskurzu o tejto téme. Nebojte, nejdem tu spomínať partizánsku históriu, len chcem na konkrétnom príklade ukázať, že zmena je možná a ľudsko-právny aktivizmus funguje, a čím viac sa nás snažia presvedčiť o opaku tým viac dokazujú ako sa boja. A ideme samozrejme ďalej, neprestaneme kým nebude platiť úplne konkrétne a do dôsledkov to čo je obsahom článku 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv: "Všetci ľudia sa rodia rovní v dôstojnosti aj právach." Práve táto veta bola na transparente, ktorý som včera držal. Áno vieme to zdôvodniť aj explicitnejšie článkom 21 Charty základných práv EÚ, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy: "Je zakázaná akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu ako (...) sexuálna orientácia." Ale mne sa viac páči tá veta z Deklarácie, možno sme v Inštitúte ľudských práv trocha fundamentalisti, ale myslím, že hovorí všetko, jasne a pritom krásne. Domnievam sa, že ak budeme kvôli homofóbom či inak nenávisťou naplneným ľudom vytvárať stále nové a nové dokumenty len im zahráme do noty, že sú to nejaké "dekadentné nové výmysly" a "morálny relativizmus".

Dážď nikto ovplyvniť nemohol, to som aj hovoril mnohým ľudom čo sa mi sťažovali na organizáciu, spolu s vysvetlením, že štafetu riadenia Pridu som odovzdal Romane, lebo všetko sa stíhať nedá a prišiel som si ho užiť rovnako ako oni/ony. No informácia, že im SBS-ka zhabala pri vstupe dáždniky ma trocha zaskočila. Šiel som sa presvedčiť a skutočne, dokonca osobné prehliadky, nedôstojné vyberanie obsahu kabeliek mladých dievčat (ktoré vyzerajú nebezpečne len pre 14 ročných nesmelých chlapcov) na špinavý chodník. Niečo podobné som zažil iba na Baltic Pride, na ktorom však býva náckov asi stonásobne viac ako účastníkov/čok a má dlhú a bohatú históriu násilností (asi si niekto nekompetentný a horlivý pomýlil Pobaltie so strednou Európou). Alebo sa do nás už zaryla prezumpcia viny ako ju zaviedli USA po 11. septembri 2001, že teroristom je každý o ktorom sa nedokáže opak? Nech je to ako chce, ale takémuto zaobchádzaniu by účastníci a účastníčky ľudsko-právnej akcie nemali byť vystavení/é.

Naopak bolo by bývalo múdre, keďže sa týždeň s pomerne veľkou pravdepodobnosťou vedelo, že bude pršať zabezpečiť nejaké pršiplášte. Napríklad sponzorské. Veď tí a tie v žltých s logom sympatizujúceho denníka Pravda krásne symbolicky ukazovali: Pravda a LGBT láska zvíťazí nad homofóbnou lžou a nenávisťou.

Nuž, ale po daždi vyšla na nebi nad nami nádherná dúha!

autor je spoluzakladateľ Dúhového PRIDE a riaditeľ Inštitútu ľudských práv