JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu

Pred pár dňami som sa zobudil do ďalšieho dňa poznačeného novým hrozným obvinením príslušníkov mierových síl slúžiacich v ...

[Parfait Onanga-Anyanga]

Dva roky po...

Kríza žánru | Editorial | Jaroslav Drobný | 04.02.2013

_ma_small

Oslavy egyptskej revolúcie 25. januára, aj „dňa hnevu“ 28 januára boli plne v réžii opozície. A bolo to vidno.

Námestie Tahrír bolo síce plné, ale rozdiel medzi druhým výročím, keď tam bola noha pri nohe a prvým výročím pred rokom – to tam bola noha na nohe, bol až príliš viditeľný. Ak rozdiel v počte účastníkov pripíšeme neúčasti stúpencov islamských strán, laický odhad napovedá o rozdelení občanov na približne rovnaké polovice. Teda občanov... politicky aktívnych, resp. odhodlaných svoj politický názor verejne prezentovať.

V piatok začalo ďalšie kolo protivládnych demonštrácií v Káhire. Zhromaždiská aj časy pevne určené, cieľ pochodov ako vždy Tahrír. Skončilo to bitkou pri prezidentskom paláci.

Náboženstvo Bohu, vlasť všetkým

To je heslo stúpencov zjednotenej sekulárnej opozície. Zjednotenej ako zjednotenej, keď obyčajný Egypťan vidí ten zástup zástupcov strán, hnutí a nezávislých osobností združených do Frontu národnej spásy, potrebuje ruky celej rodiny na ich spočítanie. A nestačí sa diviť, kto vedľa koho sa to ocitol. Keby tak ťahali za jeden povraz aj pred voľbami...

Ich zámery sú však chvályhodné – postaviť sa hegemónii islamských strán na čele so Stranou slobody a spravodlivosti.

Trpezlivosť zo strany islamských strán je nepochopiteľná. V čase referenda o novej ústave stúpenci islamských strán presadzovali svoje názory voči oponentom päsťami na uliciach, dnes sú incidenty skôr zriedkavé. Ulice patria jednoznačne opozícii. Nebude to tak asi dlho, na budúci piatok pripravujú salafistickí hardlineri „miliónovú“ demonštráciu na podporu „pravých cieľov revolúcie“ a proti „vandalizmu a násiliu“. (Pravdepodobnosť, že na demonštrácii proti násiliu potečie v Egypte krv sa blíži istote.) Moslimské bratstvo zatiaľ účasť neohlásilo a pravdepodobne robí všetko možné, aby situáciu pre voľbami ukľudnilo.

Všetky strany odmietajú násilie a obviňujú z jeho iniciovania odporcov.

Black Block

Na demonštráciách je ešte niečo nové. Pouličným predavačom pomôcok potrebných k protestom pribudol nový artikel – masky Guya Fawkesa. Spôsobila to skupina demonštrantov, ktorá si podľa antiglobalistických demonštrantov zo Západu dala sebavedomé pomenovanie Black Block. Ľudová propaganda egyptskej ulice aj insitní salafistickí politici za touto skupinou hneď videli ateistické milície. Skutočnosť je trošku prozaickejšia – protestujúca mládež sa chytila nápadu niekoľkých priateľov na Facebooku a vyrazila na demonštrácie v čiernom oblečení, s maskami na tvári. Dokonca aj niekoľko dievčeniec pochytilo čierne higáby starých materí a ta sa na demonštráciu. K tým komentárom... je to taký povinný egyptský folklór – za všetkým je sprisahanie kresťanov, ateistov a šíitov. Len na židov tentoraz zabudli (neskôr si ale spomenuli). Ale zase, nesmejme sa im príliš hlasno – aj naši európski talibánci vidia za mnohými problémami sprisahanie ateistov a moslimov proti „židokresťanskej“ civilizácii.

Čo ako hlasné, intenzívne a často aj násilné protesty zmietajú Káhiru, jedno majú spoločné – s výnimkou piatkových protivládnych pochodov sú málo početné.

Odlišná je situácia v mestách pri Suezskom kanáli. Zákazom vychádzania, ktorý prezident Mursí vyhlásil v Port Saíde, Sueze a Ismailíji bolo dosiahnuté akurát zmnohonásobenie demonštrujúcich ľudí. Úderom „policajnej“ hodiny, keď sa začína zákaz vychádzania, vyjdú do ulíc aj občania, ktorým by pred tým ani nenapadlo demonštrovať. Ostentatívnou ľudovou zábavou v uliciach dávajú prezidentovi aj vláde najavo, kam si môže svoj zákaz vychádzania strčiť. Čerešňou na torte bol „priateľský futbalový zápas“ medzi vojakmi a demonštrantmi. Treba uznať, že situácia v týchto mestách bola dosť zlá, protesty prerastali do zrážok s políciou aj ozbrojenými silami, no zákaz vychádzania to nevyriešil. To skôr naopak. Demonštrovali už aj občania, ktorí ani toho veľa proti vláde nemali. Teraz už majú – prezident ktorého si sami vybrali, a on im vyhlási zákaz vychádzania. Niečo, čo sa spája s vládou diktátora a neskôr s vládou junty, a toto im spraví ich demokraticky zvolený prezident! Polícia nijako nezasahuje proti týmto narušiteľom zákazu vychádzania... ale keďže je to očividné porušenie prezidentského výnosu, po troch dňoch sa našlo skutočne „šalamúnske“ riešenie: provinční guvernéri „upravili“ prezidentov zákaz vychádzania a z deviatich hodín (od 21:00 do 6:00) spravili hodiny tri (2:00 – 5:00) – v čase keď už oslavou porušovania zákazu vychádzania unavení občania aj tak idú spať.

Ale zase na druhej strane, táto vláda, hocičo sa jej dá vyčítať totalitnými praktikami počnúc a neschopnosťou riešiť ekonomické problémy obyvateľstva končiac, ako tak rešpektuje právo občanov na protesty. V Káhire dochádza k zrážkam polície s demonštrantmi hlavne kvôli miestam, ktoré si demonštranti vyberajú pre protesty. Nik ich nevyháňa z Tahríru, toto ústredné námestie sa z najfrekventovanejšej križovatky v centre Káhiry už dávno stalo egyptským Hyde parkom, kde si môže každý dosýtosti protestovať proti čomu a za čo len chce. Akokoľvek to komplikuje dopravu, nik ich odtiaľ nevyháňa. Možno je to dočasné, ale zatiaľ je to tak. To za vlády Mubáraka, ani za vlády junty nebývalo. Najhoršie masakre z jesene 2011, ktoré má na svedomí armáda, treba pričítať na vrub práve pokusu vojenskej polície „znormalizovať“ situáciu v centre.

Sloboda zhromažďovania je niečo, čo vládu Moslimského bratstva nič nestojí a aspoň zatiaľ to opozícii ako tak toleruje. No ani sloboda zhromažďovania nie je zadarmo, veď v každej slušnej krajine platí minimálne ohlasovacia povinnosť organizátorov demonštrácie – miesto a čas konania. A to demonštranti málokedy rešpektujú. Pridajme k tomu zopár netrpezlivých stúpencov vlády, ktorí radi v radoch demonštrantov vyvolajú stret s políciou a oheň je hneď na streche. No napriek správam a obrázkom, ktoré agentúrne spravodajstvá ponúkajú európskym divákom a čitateľom, vládna moc sa v súčasnosti naozaj masakrom vyhýba.  Miestami to vyzerá, ako keby si policajti vzali k srdcu slová jedného opozičného politika, že „hádzanie kameňov demonštrantmi na policajtov je predsa normálne v každej krajine“ a policajti namiesto streľby do davu (ako za vlády junty) radšej opätujú hádzanie kameňov.

Chlebová revolúcia?

V Egypte však vôbec, ale naozaj vôbec v súčasnosti nejde o to, či bude orientovaný sekulárne, alebo nábožensky. Isto, je to dôležitá vec, no nie až tak akútne. Napriek novej ústave, oprávnene kritizovanej ako dielo Moslimského bratstva, Egypt sa nestal novým Iránom. Samozrejme, plazivá islamizácia nie je nijako odvrátená. Ale skutočnou otázkou dneška je, čo budú jesť Egypťania o pár mesiacov.

Prezident sa vrátil z bleskovej návštevy Európy. Jeho odchod bol kritizovaný, keďže v čase nepokojov opustil krajinu, jeho návrat je kritizovaný ešte viac, pretože aj jeho podporovatelia pochopili veľmi jasne, že sa vrátil s dlhým nosom a prázdnymi rukami. Merkelová mu okrem tradičných „vrelých“ slov o nehynúcej nemeckej podpore demokratizačnému  procesu v Egypte nedala ani len prísľub nejakej hospodárskej pomoci, o odpustení dlhov, ktoré narobil Mubárak ani nehovoriac. Mursí už radšej ani nešiel do Francúzska, Hollande má na rozdávanie ešte menej a vrelých slov o nehynúcej podpore sa už Egypťanom opočúvali.

Šéf armády na stretnutí s kadetmi vojenskej akadémie varoval pred kolapsom štátu, ak sa súčasné politické problémy nepodarí vyriešiť. Jeho slová, jeho varovanie, neberme na ľahkú váhu. No Egyptu hrozí ekonomický kolaps, a ten príde, či si vláda a opozícia problémy medzi sebou vyriešia, alebo nie. Tu žiadne tlačenie peňazí nepomôže, potraviny sa na svetových trhoch za egyptské libry nakupovať nedajú. Príchod pravdepodobnej chlebovej krízy sa odhaduje na nastávajúcu jar, bohužiaľ pre vládnu stranu, vtedy budú aj voľby. Dovtedy musí prezident vyžobrať nejakú podporu, no od koho? MMF chce „ekonomické reformy“ - čítaj zdražovanie potravín a zvyšovanie spotrebných daní. Krajiny Perzského zálivu nedajú tiež nič na bradu, dokonca ani na oranžovú. Rusi budú chcieť ústupky voči Sýrii, USA voči Izraelu. A EU? Francúzi – nemáme, Nemci – nedáme. 

Na záver možno trošku od veci...  Mnoho sa natáralo o tom, že v Egypte nie je možná demokracia. Vývoj posledných mesiacov však ukázal presný opak – SSaS je skoro štandardnou politickou stranou, aké môžeme nájsť aj v iných krajinách so zastupiteľskou demokraciou – v ničom nezaostáva napríklad za vládnymi politickými stranami v tzv. transformujúcej sa oblasti. V korupcii, klientelizme, kašlaní na občanov voličov druhý deň po voľbách, napchávaní vreciek verných, neriešení ekonomický a sociálnych problémov obyvateľstva, hľadaní zástupných problémov, mýtologizácii politiky a politizovaní mýtologie... vo všetkom sa vyrovná vládnym stranám v tzv. postkomunistických krajinách.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 33 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 06.02.2013 (Palisko)

Diskusia k článku obsahuje 4 príspevkov


Video



Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist