Správy zo summitu eurozóny a jeho hodnotenia sa sústreďujú na grécky dlh a posilnenie "palebnej sily" dočasného eurovalu.

Lenže v noci zo stredy na štvrtok sa možno zrodila aj iná zásadná dohoda – ktorá potvrdzuje rozdelenie Európskej únie na dve skupiny s rozličnou mierou a rýchlosťou integrácie.

Rovnakým témam sa vo štvrtok ráno venovali aj slovenské médiá – špeciálne po tom, čo recyklovali správu, že Slovensko sa "nemusí podieľať na zvýšení dočasného eurovalu zo 100 na 130 miliárd eur". Čo je, samozrejme, nezmysel, ktorý mieša hrušky s jablkami: zvýšenie "palebnej sily" eurovalu (bez zvýšenia záruk ktorejkoľvek z členských krajín), pôžičku, ktorú majú Gréci dostať z EFSF (teda tzv. druhú grécku pôžičku, dohodnutú na summite v júni), a 30 miliárd eur, ktorými eurozóna "osladí" súkromným veriteľom trpkú pilulku 50-percentného "haircutu". To však teraz nechajme bokom s vierou, že naši novinári a politici sa zo všetkých tých miliárd nejako vymotajú.

Summit však nebol len o hasení bezprostredných požiarov. V záveroch sa črtajú aj kontúry inej zásadnej dohody – o posilnení inštitucionálnej architektúry eurozóny. Potvrdzujú trend, ktorý už dlhšie v únii prebieha – jej rozdelenie na hlbšie integrované jadro a voľnejšie pripútaný zvyšok. Lídri EÚ na summite opäť konštatovali, že euro je jadrom európskeho projektu. Zároveň chcú posilniť hospodársku úniu tak, aby zodpovedala existencii spoločnej meny. Návrhov je hneď niekoľko.

V prvom rade eurozóna získala ďalšiu vlastnú inštitúciu euro summit, vedený voleným predsedom. Popri "normálnych" stretnutiach celej európskej dvadsaťsedmičky tak už nebudú prebiehať len separátne rokovania ministrov financií eurozóny, ale aj pravidelné stretnutia lídrov krajín, ktoré prijali euro. Špeciálne inštitúcie eurozóny majú koordinovať aktivitu so štruktúrami EÚ a pravidelne informovať nečlenov eurozóny. Inštitucionalizácia euro summitu je však ďalším krokom vo vyčleňovaní krajín s eurom ako samostatného klubu v rámci EÚ.

Prevenciou pred ďalšími krízami má byť hlbšia integrácia eurozóny. Časť opatrení vyplýva z predchádzajúcich dohôd (Pakt Euro plus, Európsky semester). Integrácia však vstúpi aj na územie, ktoré bolo dlho zakázanou zónou – do daňovej politiky. Lídri sa dohodli na "pragmatickej koordinácii daňových politík" ako nevyhnutnej súčasti silnejšej koordinácie hospodárskej politiky. Na dvoch konkrétnych opatreniach už pracuje Európska komisia: spoločný daňový základ pre korporátne dane a daň z finančných transakcií.

Podčiarknuté a sčítané: únia sa delí na dve Európy. Slovensko je našťastie súčasťou hlbšie sa integrujúceho jadra. Zatiaľ. Skutočne ťažké rozhodnutia – a najmä ich ratifikácia na národnej úrovni – ešte len prichádzajú. Permanentný euroval, zmena zmlúv, ktorá pravdepodobne vytvorí (okrem iného) post európskeho "ministra financií". Možné obmedzenie jednomyseľného hlasovania... To všetko sú politicky výbušné témy. Mnoho príležitostí, aby sme nerozvážne urobili historickú chybu.

Text vychádza aj v denníku Pravda