JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Egypt a my

Kríza žánru | Editorial | Tomáš Profant | 04.02.2011

_ma_small

Americký filozof Michael Walzer začína svoj argument v prospech existencie určitej minimálnej univerzálnej morálky spomienkou na „spravodajský šot niekedy z konca toho nádherného roku 1989“. (Walzer 2002: 18)

Je to záber na ľudí pochodujúcich ulicami Prahy nesúcich v rukách transparenty s nápismi „pravda“ alebo „spravodlivosť“. M. Walzer píše: „[k]eď som uvidel tento obraz, okamžite som vedel, čo tieto heslá znamenajú.“ (ibid.) Napriek tomu, že mu je česká a slovenská kultúra neznáma, bol by schopný kráčať spolu s demonštrantami. Hneď na ďalšej strane načrtáva hlavný argument svojej knihy „Niet pochýb, že ak by boli vyzvaní sformulovať jeden distributívny program, nedospeli by k zhode... Čo však mysleli pod „spravodlivosťou“ na svojich transparentoch bolo dosť jednoduché: koniec svojvoľnému zatýkaniu, rovné a nestranné uplatňovanie zákonov, odstránenie výsad a privilégií straníckej elity – skrátka, žiadali úplne obyčajnú spravodlivosť.“ (Walzer 2002: 19) Máloktorý morálny relativista, by tieto hodnoty odmietol vo svojej vlastnej kultúre, a preto sa Walzer odvažuje hovoriť o univerzálnych hodnotách.

V médiách sa najčastejšie objavujú dve príčiny súčasných protestov v Egypte – absencia slobody a chudoba. Egypťania a Egypťanky už majú dosť autokratickej vlády Hnusního Mubaraka a zároveň už majú dosť vysokých cien potravín, všadeprítomnej nezamestnanosti, či nedostatočných, alebo chýbajúcich verejných služieb. Zdá sa, že prvoradá je pre západné médiá sloboda. Mubarak je autokrat, ktorý sa neštíti vyslať na mierumilovných demonštrantov armádu. Tá ale ide príkladom a drží sa stranou, a tiež vyzýva na potrebné demokratické reformy.

Nebudem špekulovať, či je pre protestujúcich a protestujúce dôležitejšia sloboda, alebo životná úroveň. Obe sú navzájom prepojené a jedno bez druhého nemá zmysel. Obávam sa ale, že kým novinárky a novinári pôsobiaci v svetových denníkov, ako aj ich čitatelia a čitateľky veria, že Egypťania a Egypťanky zvrhnú svoje vlády, zabúdajú na obmedzenia akejkoľvek novej vlády, ktorá v Egypte vznikne. Tieto otázky akoby prenechávali expertom a expertkám, ktorí presne vedia, aké hospodárske problémy má Egypt a ako ich riešiť. Spravodaji a spravodajkyne sa zaoberajú počtom mŕtvych a (ne)fungovaním komunikačných sietí a komentátori a komentátorky venujú svoju pozornosť demokracii, Izraelu a americkým dodávkam zbraní do Egypta. Riešenia problému chudoby však nie sú predmetom debaty, pritom sú ale nepochybne rovnako dôležité ako otázky demokracie. Pokúsim sa teda, využijúc sekundárne zdroje, o načrtnutie situácie, ktorá na našu spolupatričnosť voči Egypťanom a Egypťankám, tak ako ju voči nám cítil Michael Walzer, vrhá menej naivné svetlo, než aké žiari na cestu americkému filozofovi.

Spôsob, akým je egyptské hospodárstvo uväznené vo svetovej ekonomike, brilantne opísala Rosa Luxemburg, keď na príklade Egyptu ilustrovala imperializmus európskych mocností. Vtedajší autoritatívny režim pod vedením pašu Izmaela umožnil šialené zadlžovanie sa, určené najprv na neúspešné špekulácie s bavlnou, či cukrovou trstinou, neskôr už len na splácanie pôvodných úžerníckych pôžičiek. Bremeno splátok nieslo pochopiteľne v prvom rade rurálne egyptské obyvateľstvo. Dlhové problémy vyústili do anglickej okupácie v roku 1882. Dodnes sa tento systém príliš nezmenil. Britské a francúzske obchodné spoločnosti združené v Komisii pre egyptský verejný dlh však nahradili Svetová Banka a Medzinárodný menový fond. Dôsledky ich politík smutne ilustruje dokumentárny film odvysielaný na festivale Jeden svet, Garbage dreams, o najnižšej vrstve v Káhire - Zabalínoch, ktorí sa venujú recyklácii odpadu, a sú schopní recyklovať famóznych 80% odpadu v porovnaní s 25% v „moderných“ európskych metropolách. Bohužiaľ, ich práca je ohrozená, keďže tlak na liberalizáciu služieb viedol predstaviteľov mesta k uzavretiu kontraktov s talianskymi, španielskymi a domácimi firmami. Tie ale recyklujú iba 20% a zbytok odpadu odnášajú za mesto do púšte, kde „nesmrdí“. Ďalšie dôsledky neoliberálnych „reforiem“ vidíme dnes na uliciach egyptských miest.   

Je však vhodné sa pozrieť ďalej než iba na „reformy“. Reštrukturalizácie dlhu sú dnes obvykle sprevádzané „rozvojovými“ programami Svetovej banky. Táto sa okrem obchodnej, monetárnej a fiškálnej oblasti nezriedka neštítia dávať rady v tak citlivých otázkach, akou je otázka pôrodnosti.

V prakticky každej správe ktorejkoľvek medzinárodnej „rozvojovej“ organizácie týkajúcej sa Egypta, sú čitatelia a čitateľky oboznámení s dvoma základnými problémami. Geografickým problémom je, že väčšina egyptskej zeme je púšť a iba okolie Nílu je obývateľné. Demografickým problémom je príliš veľké množstvo obyvateľstva, ktoré sa na tento úzky pás zeme jednoducho nezmestí. Egypťania a Egypťanky, zdá sa, spotrebúvajú príliš veľa. Podľa všetkého asi priveľa jedia, pijú, jazdia autom, kupujú si stále nové oblečenie a elektroniku, či si užívajú dovolenky. Možno si dokonca chodia na zimu zalyžovať do Európy. Veď, ako inak by mohli nadmerne konzumovať?

Zbežný pohľad na štatistiku sa zdá potvrdzovať túto neuveriteľnú domnienku. Egypt je nútený dovážať jedlo, aby mohol nasýtiť svoju populáciu. Bez príjmov z turizmu by populácia upadla do omnoho väčšieho materiálneho nedostatku, než v akom sa nachádza teraz. Jediným riešením sa zdá byť zastavenie rastu populácie. Toto je aspoň sled argumentov v egyptskom „rozvojovom“ diskurze, ktorých sa pridŕžajú napríklad Svetová Banka, alebo Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Bližší pohľad na štatistiky však odhalí, že problémom Egypta nie je nedostatok pôdy, ale nerovné prerozdelenie hospodárskeho produktu súvisiace s nerovnými mocenskými vzťahmi. Timothy Mitchell vo svojej brilantnej eseji vyvracia argumenty Svetovej Banky, ktoré sa vyhýbajú mocenským záležitostiam a dokola sa vracajú k nevyhnutnosti obmedziť rast obyvateľstva. Egypt je od roku 1974 importérom potravín a tie reprezentujú až 30% všetkých importovaných tovarov. Zdá sa teda, že Egypt má jasný problém s nedostatkom potravy. V skutočnosti je však problémom aké jedlá sa v Egypte jedia a kto ich konzumuje. Podľa štatistík sa tu totiž skonzumuje omnoho viac kalórií na osobu, než je zvykom v krajinách s podobným HDP na osobu a rok. Napriek tomu, v roku 1988 až 60% detí trpelo na miernu až silnú podvýživu. (Mitchell 1995: 132) Zjavne nie je problémom nedostatok potravín, ale ich distribúcia. Množstvo skonzumovaných kalórií reflektuje množstvo jedla, ktoré skonzumuje bohatšia časť spoločnosti a vykrmovanie zvierat určených na spotrebu. Zvyšovanie príjmových nerovností a nárast počtu turistov v Egypte viedol k výraznému nárastu konzumácie mäsa a ďalších zvieracích produktov. 1 kg hovädzieho mäsa pritom predpokladá spotrebu 10 kg obilia. 

Dlhové zaťaženie viedlo nielen k podpore americkej vojny v Perzskom zálive výmenou za odpustenie 7 biliónov dolárov dlhu, ale aj k potrebe vyrovnať obchodnú bilanciu, takže pod nátlakom Spojených štátov sa Egypt začal orientovať na tzv. cash crops, čiže plodiny určené na export. Zbytok populácie je teda odkázaný na omnoho nižšie kalorické príjmy v podobe obilnín, ktoré sú, v súlade s logikou komparatívnych (ne)výhod, dovážané, kým miestna produkcia ide na výkrm hovädzieho dobytka, hydiny, či ošípaných.

Problémom sú mocenské nerovnosti, a to nielen na národnej úrovni. Hypotetická pozemková reforma prerozdeľujúca 47,5 % obrábateľnej pôdy, ktorú vlastní 10 % najbohatších majiteľov by zaistila dostatočnú obživu pre všetkých obyvateľov úzkeho pásu zeme uprostred púšte. Ako však píše Mitchell, otázku pozemkovej reformy si jednoducho medzinárodné organizácie nekladú.

Podľa Michaela Walzera sme schopní pochopiť, keď iní ľudia demonštrujú za „pravdu“ a „spravodlivosť“. V skutočnosti sme to nielen schopní pochopiť, zjavne sme schopní pre to aj niečo urobiť. V tomto ohľade je hanebná neskorá a len veľmi nedostatočná reakcia ministra zahraničných vecí, M. Dzurindu, ktorý poslušne opakuje závery z rokovania Rady EU.

Omnoho dôležitejšia ako reakcia predstaviteľa bezvýznamného stredoeurópskeho štátu je spôsob, akým sú obyvatelia tohto štátu zapletený do každodennej trpkej reality bežných Egypťaniek a Egypťanov. Nie je to tak dávno, čo Egypt na svoju propagáciu zahájil „informačnú“ kampaň, ktorej slogan znie „Egypt, where it all begins“ (Egypt, kde sa všetko začína). Jej úlohou je nalákať, či skôr zviesť, na turistickú návštevu tejto obľúbenej destinácie. Romantické pozadie dodáva reklamnému obrazu romantickú mnohoznačnosť.

Každý, kto je v nejakom vzťahu k tejto propagácii, sa stáva subjektom mocenského mechanizmu, na ktorého konci sa nachádzajú ľudia žijúci v biede. Cieľom reklamy je v nás vyvolať túžbu. Na tomto princípe kapitalizmu zaisťuje neustálu reprodukciu trhov a rýchle zastarávanie fungujúcich produktov. V našom prípade je predmetom túžby (stredne) drahá dovolenka. Nejeden z obyvateľov Slovenska, si túžobne povzdychne, a bude pokračovať v ceste, iný si ju možno ani nevšimne, a len pár vyvolených bude mať možnosť svoju túžbu splniť, zájdu do najbližšej cestovnej kancelárie a zájazd si kúpia. Avšak, každý sme nejako vystavený jej vplyvu, jej diskurzu.

Svojim pohľadom, svojim povzdychom, či svojou kreditnou kartou potvrdzujeme samozrejmosť túžby po takejto dovolenke, potvrdzujeme jej statusovú symboliku, zároveň však potvrdzujeme vylučovanie informácií a reálnych dopadov, ktoré naša dovolenka má. V slogane „Egypt, where it all begins“ na romantickom pozadí nie je nijakým spôsobom spomenuté aký je vzťah medzi turistickým centrom a zbytkom krajiny. Nikde sa tam nespomína, na čo idú, pre Egypt tak potrebné, zahraničné meny, či to, že sa obratom vracajú západným bankám. Pojem Egypt nereprezentuje celú krajinu, jej obyvateľov, alebo dokonca ich komplexnú triednu štruktúru. Reprezentuje iba tie časti, ktoré je možno spojiť s romantickým pozadím reklamy, teda turistické centrá pri mori a pyramídy.

Vďaka štatistickým analýzam a ich akademickým spracovaniam však vieme, že tento Egypt je integrálnou súčasťou odvrátenej egyptskej tváre. Turistická spotreba (okrem iných faktorov) má za následok podvýživenosť egyptských detí. Každé kilo steaku skonzumované pri mori v Hurgade odopiera 10 kg obilia menej šťastným obyvateľom v egyptskom vnútrozemí. Reklama na Egypt je diskurzívnym nástrojom, ktorý túto zrejmú skutočnosť zakrýva.

V tomto ohľade je Walzerovo vcítenie sa do túžieb druhých po „pravde“ a „spravodlivosti“ len veľmi ťažko akceptovateľné. Diskurzy, v ktorých žijeme, sú natoľko komplexné, že naše porozumenie pre egyptské demonštrácie vôbec nemusí korešpondovať s našimi činmi, či túžbami. Každý náš povzdych, ako radi by sme išli v lete na dovolenku, či nadšenie pre rozprávanie navrátilcov z prímorských letovísk v Egypte, robí z Walzerovej tézy nikam nevedúci truizmus. Naše činy majú omnoho ďalekosiahlejšie mocenské dôsledky, než aké sme schopní si predstaviť. V kapitalistickej svetoekonomike to len ťažko môže byť inak.

Na záver je treba doplniť pár tvrdení, aby nedošlo k zbytočným nedorozumeniam. Mnohí by zrejme argumentovali, že turistické centrá sú pre Egypt jedinou možnosťou, ako financovať dovozy zo zahraničia nutné pre každodenné egyptské potreby. Vytvárajú pritom pracovné príležitosti, ktoré umožňujú financovanie rodinných príslušníkov týchto zamestnancov. Nepochybne majú teda turistické návštevy obyvateľov Slovenska určité pozitívne dopady. Lenže, tieto dopady sú pozitívne iba v rámci celkovo negatívnej situácie, voči ktorej Egypťanky a Egypťania protestujú.

Zároveň je podľa môjho názoru treba rešpektovať pravdepodobné demokratické rozhodnutie hypotetickej revolučnej vlády, ktorá by zrejme ako svoj prvý krok nešla zatvárať buržoázne centrá alkoholizmu, frivolnosti, obžerstva a záhaľky. Egyptská revolúcia sama o sebe nepovedie k revolučnej premene kapitalistického systému. (V tomto ohľade je slogan spomenutej kampane určitou dvojzmyselnou nádejou.) Nová vláda bude nútená rešpektovať obmedzenia trhu, rovnako, ako ich rešpektoval napríklad bývalý premiér Fico. Môžeme však dúfať, že okrem navrátenia občianskych práv dôjde k rovnostárskejšiemu prerozdeleniu národného bohatstva a aspoň čiastočnému naplneniu  požiadaviek demonštrantov.

To ale neznamená, že by sme sa nemali usilovať o revolučnú zmenu aj inde než v Egypte. Egypťankám a Egypťanom sa dá pomôcť inak než nadmernou spotrebou pri ich mori. Namiesto toho, aby bola Hurgáda synonymom odpočinku, môžeme z nej urobiť synonymum pre formu útlaku. Reprezentácie v jazyku sú nesmierne mocnou zbraňou, ak ich vieme správne využiť. To nám reklama potvrdzuje dnes a denne. Revolúcia sa preto začína v hlavách. A pekne je aj na Šírave.

 

Zdroje

 

Walzer, Miachel (2002): Hrubý a tenký. O tolerancii. Bratislava, Kalligram.

 

Luxemburgová, Rosa (1979): Akumulácia kapitálu, Bratislava, Nakladateľstvo Pravda.

 

Mitchel, Timothy (1999): The Object of Development, in: Crush, Jonathan (ed.): Power of Development, London and New York, Routledge.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah sa nemusí zhodovať s názormi FES-u

 

 

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 59 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 06.02.2011 (steak)

Diskusia k článku obsahuje 21 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist