Irak už nie je zaujímavý. Turisti tam nezablúdia, Američania odchádzajú, s Izraelom ani Palestínou nehraničí. Nové dejstvo blízkovýchodnej drámy sa však začalo v Egypte. Na Egypt padol strach. Ako keby toho nebolo dosť - obrovská chudoba a nezamestnanosť, absolútna beznádej širokých vrstiev obyvateľstva. Posledné, čo Egypt potrebuje, je sektárske násilie. A nie je k nemu ďaleko.

Všeobecne sa dá povedať, že Kopti v Egypte žijú s moslimami v mieri. Často však z nedorozumenia vypukne obrovský konflikt, ktorý končí krvavo. A treba povedať, že médiá, ktoré by mali pravdivo informovať, často v honbe za senzáciami k vzniku konfliktov dopomôžu. Násilie medzi moslimami a kresťanmi nie je zriedkavé. Ale veľmi často ide o konflikty rodinné, klanové. Keď sú znesvárené rodiny moslimské, nikoho to nezaujíma, bárskoľko by bolo mŕtvych. No ak sa jedná o konflikt medzi moslimskou a kresťanskou rodinou, média radi šíria „zaručené informácie“ o kresťanskom/moslimskom násilí.

A pozor, v týchto konfliktoch nie sú kresťania iba bezbrannými obeťami, ktoré poslušne trpia. V týchto klanových sporoch si veľmi smelo vedia zastať svoje práva, skutočné, či domnelé.

Na druhej strane, vláda robí presný opak, ako médiá. Pri násilných trestných činoch proti kresťanom, kde je jednoznačne motívom páchateľov náboženská nenávisť, šíri informácie o kriminálnom pozadí útokov. Tak ako minulý rok v januári, pri útoku na kresťanov v meste Qena na juhu Egypta.

Koptskému kňazovi ušla žena. Nie, to nie je vtip. Koptskí kňazi sa ženiť môžu, nepoznajú celibát. Tak ho poľutujme a zabudnime na to. Však čo už, stane sa aj v lepších rodinách. Možno ju týral, možno ju vydali proti jej vôli. Dobre, poľutujme teda ju a zabudnime na to. No bohužiaľ, stalo sa to v Egypte. A to by nebol Egypt Egyptom, keby sa z toho nestala aféra.

Kam asi tak ujde mladá žena od manžela, kresťanského kňaza?? Kam sa skryje? Rodina jej nepomôže, spoluveriaci asi tiež nie. Štátne orgány? Tie sa na ňu vykašlú...

Jej manžel obviní moslimov, že ju uniesli a prinútili konvertovať na islam. Neskôr sa vraj vrátila, no nik ju už na verejnosti nevidel. Miestne noviny však uverejnili jej údajnú fotografiu, na ktorej má čierny závoj, podobný ako nosia konzervatívne moslimky. Konvertovala vraj na islam dobrovoľne, no jej manžel ju uniesol späť a je násilím držaná na neznámom mieste, ak ešte žije. Koptská cirkev popiera obvinenia.

Zaujímavý príbeh. Hodný toho, aby sa na neho nabaľovali nové a nové „podrobnosti“, ktoré dobre informované osoby šíria všetkými smermi. Je tu však ďalší príbeh, o druhej žene s podobným osudom. To už nenechá radikálnych kazateľov ľahostajných, spravodlivý hnev vzkypí! Po ich plamenných výzvach vychádzajú z mešít davy spravodlivo rozhnevaných moslimov demonštrovať proti násiliu na konvertitkách. A počet nešťastníc stúpa...

Keď fáma dorazila do Iraku, obsahovala už desiatky moslimských žien, ktoré úpäli v koptských kláštoroch. Teroristická organizácia Iracký islamský štát nenechá toto strašné súženie konvertitiek nepotrestané, odnesú si to najbližší kresťania. 31. októbra spácha v bagdadskom kostole ohavný masaker a vyhráža sa, že ak nebudú nešťastnice prepustené, obráti svoj hnev na egyptských kresťanov.

Stalo sa. Možno. Napriek predchádzajúcim vyhrážkam, Iracký islamský štát sa k atentátu v Alexandrii neprihlásil. Bez ohľadu na to, aké je to hrozné, mnohým by odľahlo. Keby bol hore uvedený príbeh aspoň trochu pravdivý. Keby mal pravdu prezident Mubarak, ktorý povedal, že v atentáte mali prsty sily zo zahraničia.

Teraz sa úlohy vymenili. Káhira aj iné egyptské mestá zažili vlnu koptských protestov. Často násilných. Prosto, pretiekol pohár trpezlivosti. Veď nečudo, tou poslednou kvapkou bol poriadny vodopád.  Hnev kresťanov sa nedá utíšiť. Moslimským osobnostiam, ktoré cítia potrebu vyjadriť svoju solidaritu návštevou pápeža Šenúdu III. dáva rozzúrený dav kameňmi najavo, že nie sú vítané.

No okrem kresťanských protestov, násilných či nenásilných, demonštrujú aj moslimovia, často ruka v ruke s kresťanmi. Slová odsúdenia hrozného činu i podpory kresťanskej komunite počuť zo všetkých strán.

Pravda, nemusí to byť vždy len nezištný súcit. Egypt sa bojí. Nik nechce, aby sa do káhirských ulíc vrátilo násilie z minulosti, každému je až príliš jasné, že nová vlna teroristických útokov by mohla dosiahnuť bagdadské parametre.

Osobnosti, organizácie, všetci sa pretekajú v odsúdení tohoto zločinu. Salafistickí kazatelia, ktorí ešte pred týždňom chŕlili síru na koptských vierolomníkov, týrajúcich v kláštoroch konvertitky na islam, dnes vyzývajú na národnú jednotu v odpore voči teroristickým hrozbám. Atentát pripisujú za vinu „nie ľuďom, ale démonom“, ktorí nemôžu mať „nič spoločné s islamom, ani žiadnym iným náboženstvom“.

Vládne zdroje z atentátu obvinili tzv. al-Qáidu. Vinníci sa hľadajú naozaj na všetkých stranách. Hľadá sa ten, komu by to mohlo/malo pomôcť. Na pretrase je aj Izrael. Koptský spisovateľ a poslanec parlamentu Gamal Assad nepriamo obvinil Izrael slovami o izraelských pokusoch vyprovokovať napätie a sektárske konflikty na destabilizáciu Egypta. V novom svetle sa vraj ukazujú aj staršie informácie egyptských médií. Už začiatkom novembra minulého roku sa objavila správa o rozlúčkovom prejave generálmajora Amosa Yadlina, bývalého šéfa izraelského vojenského spravodajstva. Ten mal povedať slová: „Egypt predstavuje najväčšie pole pôsobnosti pre izraelskú vojenskú spravodajskú činnosť...“ a „prenikli sme v Egypte do mnohých oblastí, vrátane politických, bezpečnostných, ekonomických a vojenských sfér. Za účelom prehĺbenia sváru medzi egyptskou spoločnosťou a vládou sa nám podarilo podporou sektárskeho a sociálneho napätia vytvoriť tam takú atmosféru chaosu, že jej zmiernenie bude pre akýkoľvek režim po Husní Mubarakovi nesmierne náročné“. Mnoho Egypťanov je preto presvedčených, že je to dielo Mossadu. No nie menšia skupina o tom pochybuje. Egypt a Izrael sú totiž v súčasnej dobe spojenci. Síce nie oficiálni, ale blízki. Samozrejme, je to hlavne práca americkej diplomacie, ktorá nemá v regióne servilnejšieho služobníka, než je vláda Egypta. Oficiálnym kandidátom budúcich volieb bude doterajší prezident Husní Mubarak, neočakáva sa žiadna zmena. A ak predsa len nejaká príde, bude čisto kozmetická, na politike Egypta sa nič nezmení. Práve naopak, destabilizácia a chaos by mohli v Egypte vyniesť k moci silu, ktorá nehľadiac na medzinárodné dôsledky nebude ochotná s Izraelom spolupracovať.  A nemusia to byť len Moslimskí bratia, aj tzv. liberálna opozícia stráca s izraelskými „výstrelkami“ v Gaze trpezlivosť. Nie, nie je v záujme Izraela rozpútavať chaos v Egypte. No na druhej strane, izraelské tajné služby už nie raz konali vyslovene šialene.

Najpravdepodobnejší, no najmenej žiadúci páchatelia sú domáci radikáli. Po niekoľkých rokoch hry na demokraciu, keď boli v parlamente zastúpení Moslimskí bratia, posledné voľby ukázali, že režim sa už hrať nechce. Výsledky volieb boli krutým výsmechom všetkým, ktorí dúfali v pozvoľný prechod politického systému do skutočnej demokracie. Stárnúce vedenie Moslimského bratstva už nedokáže osloviť mladých radikálov, nedokáže ich presvedčiť o dosiahnutí svojich cieľov politickými prostriedkami. Nie, Moslimské bratstvo nikto nepodozrieva  z tohoto hrozného zločinu. No bude to práve ono, čo si pomstu režimu najviac odnesie. A výsledkom bude len ďalšia radikalizácia mládeže. Nik nechce, naozaj nikto, aby boli páchateľmi Egypťania. Pri všetkých problémoch, ktoré egyptská spoločnosť má, Egypťania dúfali, že sú niekde inde, než je Irak, Pakistan, Somálsko...

Len nech to nebol Egypťan! A ak bol, tak nech osamelý blázon, nech ich nie je viac!

Polícia už zverejnila čiastočné výsledky vyšetrovania, za najpravdepodobnejší sa pokladá útok samovražedného atentátnika. Dokonca zverejnila jeho pravdepodobný výzor a požiadala verejnosť o pomoc pri identifikácii. Atentátnik mal vraj v úmysle odpáliť sa v kostole počas omše, no pre prítomnosť policajtov pred kostolom svoj čin vykonal pred vchodom, keď veriaci vychádzali. Policajti, ktorí strážili kostol, sa stali tiež obeťami. A boli to moslimovia.

Zaujímavé je, že západné médiá už pred pár dňami písali o mladom samovražednom atentátnikovi, ešte pred zverejnením výsledkov vyšetrovania. Pritom egyptská polícia najprv uvažovala o bombe v automobile. A fám bolo neúrekom, polícia hľadala troch či štyroch mužov európskeho výzoru, ktorí krátko pred výbuchom vystúpili z auta pred kostolom. Majiteľ podozrivej zelenej Škody sa našiel medzi zranenými v nemocnici. Polícia preverovala informácie o mladíkovi, ktorí na Facebooku zverejnil rozhodnutie vykonať niečo podobné. Polícia je veľmi aktívna, bohužiaľ neskoro.

Bývalý generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a v súčasnosti aj (ne)pravdepodobný kandidát na prezidentský úrad, Muhammad al-Baradai, číní zodpovedným za útok vládu, jej neschopnosť brániť svojich občanov. Viacerí opoziční lídri žiadajú demisiu ministra vnútra Habíba al-Adlího. Obrovský bezpečnostný aparát je zameraný na udržanie režimu, nie na ochranu občanov. Nedokáže adekvátne reagovať na fenomén terorizmu, ktorý nie je zameraný proti vláde, ale proti radovému obyvateľstvu. Minister vnútra zareagoval, no neskoro. Káhira v tieto dni pripomína miesto policajných manévrov. Hoci tu bolo vždy veľa policajtov (nezabúdajme, že v Egypte je už desaťročia výnimočný stav), teraz sa ich počet snáď strojnásobnil. Kostoly, ale nielen koptské, majú viditeľnú aj skrytú ochranu, Asi najexponovanejšie miesto, kostol v Gíze, má ochranu porovnateľnú snáď len s prezidentským palácom.

Dnes je piatok, moslimský sviatok. Zároveň je koptský sviatok Narodenia Pána, štátny sviatok. Po ňom dva dni prázdnin.  Ľudia čakajú. Ak sa ešte niečo má stať, stane sa to teraz.