Msgr. Juán José Asenjo, andalúzsky biskup, odmietol žiadosť moslimskej komunity, ktorá v liste pápežovi Benediktovi XVI. navrhla, aby sa slávna cordóbska mešita - katedrála stala miestom ekumenických modlitieb. „Otvorenie katedrály by spôsobilo medzi veriacimi zmätok,“ napísal cez sviatky biskup v katolíckom denníku ABC.

Cordóbsku mešitu - katedrálu začali v deviatom storočí stavať andalúzski kalifovia. Po Mekke druhá najväčšia mešita s 850 stĺpmi je dnes najvýznamnejšou pamiatkou európskeho islamu.

Osvietení kalifovia nemohli tušiť, že jej strata bude symbolickou cenou za osadenie Hagie Sofie v Konštantinopole.

Nemohli tušiť ani to, že viac ako tisíc rokov po tom, ako mestá ich kalifátu mali ako prvé verejné osvetlenie v Európe, bude islam považovaný za symbol temnoty. Aj napriek vynikajúcim prácam židovských astrológov, ktorí pôsobili v Grenade, ako vezíri nemohli vedieť, že po páde al-Andaluz bude Vatikán pokračovať v politike los reyes catholicos. 

Španielski moslimovia zabudli, že súčasný pápež ich od návštevy v Turecku nepovažuje za náboženské, ale kultúrne spoločenstvo. A kultúrne spoločenstvá sa predsa schádzajú v kultúrnych domoch a nie v bývalých mešitách, ktoré od 1236. roku patria katolíckej cirkvi. Moslimovia môžu mešitu navštíviť ako turisti, odfotiť sa pred Averroesovou bustou, no nech zabudnú na spoločné modlitby s kresťanmi.

Mali by vedieť, že len na Slovensku je pripravený aspoň jeden znalec koňaku obuť si  martensy a vyraziť na krížovú výpravu z Devínskej Novej Vsi až do Cordóby, aby mohamedánom ukázal, ako sa bojuje proti zmätenosti.

Michal Havran ml.