O jeho smrti nechýbajú sprisahanecké teórie.

Tak, ako vyjadrenia Bin Ládina prichádzali vždy v tom najvhodnejšom čase, keď George W. Bush potreboval podporu voličov, tak sa teraz spája jeho smrť s potrebou Baracka H. Obamu vyhrať voľby. Lenže, do volieb ďaleko. Kým budú v USA čo len primárne voľby, na smrť Usámu sa zabudne. No dobre, nezabudne, len už nikoho nebude vzrušovať. Iné problémy budú zmietať mysľami voličov.

 Ponechajme však bokom, čo to bude znamenať pre USA, pre prezidenta Obamu, pre budúce voľby, pre republikánsko – demokratické súperenie.

Ponechajme bokom aj sprisahanecké teórie, či bol Usáma bin Ládin naozaj zabitý, a keď áno, tak či naozaj až teraz.Ponechajme bokom aj kontroverzie, či šlo o popravu, alebo atentát.Položme si inú otázku: Čo to bude znamenať pre Blízky východ? Odpoveď je veľmi stručná. Nič. Bohužiaľ.

 Extrémisti sa už vyhrážajú krutou pomstou. No keď sa to tak vezme, im málo chýba, aby sa mstili. Keď sa už nejaké indivíduum dostane do duševného položenie, v ktorom je pre neho páchanie zločinov (vrátane teroristických útokov) prijateľné, stačí mu aj menší dôvod na pomstu. Každá skutočná, či domnelá krivda sa stane dostatočným dôvodom, pre ktorý sa potrebuje mstiť. V skutočnosti potrebuje nejaký dôvod pre ospravedlnenie pred samým sebou, že čin, ktorý spáchať chce pácha pre to, že napráva krivdu, či sa mstí za neprávosť. Očakávania, že smrť Usámu bin Ládina bude dôvodom, aby teroristi páchali nové atentáty, sú dosť rozšírené. Nie však opodstatnené.

Ten najbližší teroristický útok, ktorý sa im podarí, isto iste nazvú pomstou za Usámu bin Ládina. No bez ohľadu na jeho smrť, útok by plánovali tak či tak. Len by ho ospravedlnili niečím iným.Smrť Usámu bin Ládina len ťažko odradí teroristov od násilia. No ani ich nepodnieti k násiliu väčšiemu.

Čo bude znamenať smrť vodcu pre tz. Al-Qáidu? Tiež nič. Usáma bin Ládin už dávno nebol vodcom tejto organizácie. A to bez ohľadu na to, či hovoríme o jeho skutočnej organizácii, alebo o tej mýtickej celosvetovej pavučine „džihádistov“, ktorú si v ostatných viac než desiatich rokoch vyfabulovali légie mediálnych expertov na terorizmus. Usáma bin Ládin nebol vodcom, bez ohľadu na to, čo si o sebe sám myslel. V skutočnosti to bol Ajman Zawáhirí, známy ako číslo dva Al-Qáidy, ktorý bol skutočnou hlavou, mozgom bin Ládinovej skupiny. A ten stále žije. No nemá charizmu Usámu bin Ládina, aby sa stal mediálnou tvárou predávajúcou značku Al-Qáída. Taktiež neexistuje široký koncenzus s jeho vodcovstvom medzi členmi primárnej Al-Qáidy, ani lídrami sekundárnej. Napriek tomu, tzv. Al-Qáida vodcu nepotrebuje. Vystačí si aj s mŕtvym lídrom. Pretože Al-Qáida už vlastne nie je organizácia, ale skôr metóda. Kedysi dávno, keď to bola ešte organizácia, mala schopnosť financovať podobné skupiny a hlavne poskytovať výcvik a svoje skúsenosti. Dnes je už iba príkladom, ku ktorému vzhliadajú podobné skupiny a ktorého legenda (živená aj západnými médiami) ďaleko prekračuje možnosti a schopnosti skupiny samej v časoch jej najväčšej aktivity.

 Smrť Usámu bin Ládina na tom nič nezmení.Nič sa nezmení ani v severnej Afrike a v Jemene. Napriek tomu, že sa tamojšie teroristické skupiny hlásia k Al-Qáide, sú to samostatné organizácie, založené i fungujúce bez akéhokoľvek vplyvu (ak nerátame ten ideologický) Usámu bin Ládina. Nič sa nestane v Somálsku a Afganistane, pretože tamojšie skupiny mali niečo spoločné so skupinou Usámu bin Ládina iba veľmi vzdialene, bez ohľadu na fantazmagórie ideológov tzv. „vojny proti terorizmu“.

 A drvivej väčšine protestujúcich ľudí na uliciach Saná, Damašku, Benghází a iných miest arabského sveta je smrť Usámu bin Ládina tak či tak ľahostajná, tak ako im bol ľahostajný jeho život.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u