Najvýznamnejšie politické rozhodnutia sa vraj robia tesne pred obedom a najpodstatnejšie informácie sa dozviete len náhodou.

Neviem, nakoľko je to pravda vo všeobecnosti, no na tzv. odborný seminár o epay kartách pre Rómov, ktorý sa prednedávnom uskutočnil v parlamentnom kine, to platí na 150%. Usporiadatelia tejto PR akcie, ktorá so seminárom mala pramálo spoločné, by so sebou mohli byť spokojní, "démon súhlasu" v šalgovičovsko-colotkovskom paláci vysoko nad Dunajom takmer prevládol.


Členovia  SaS, -za ktorú do europarlamentu kandidoval Ján Oravec, človek tvrdiaci, že  jedným  z hlavných dôvodov krízy je, že bohatí sa skladajú na chudobných,- posilnené o zástupcov nadnárodných korporácií ("súdruhovia z praxe") sa snažilo prezentovať vydávanie epay kariet pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi ako čarovný prútik na všetky problémy od alkoholizmu až po úžeru. Na všetky zásadné problémy súčasnosti jestvuje, lacné, rýchle, ľahko pochopiteľné a absolútne nesprávne riešenie (najlepšie elektronické aby to pre bežného voliča znelo odborne).

Promenáda manažérov v drahých oblekov vyzbrojených na boj s nenažranou chudobou powerpointovými prezentáciami gradovala tesne pred obedom, keď vystúpil zástupca firmy, ktorá tento "problém vyriešila" pre britskú vládu.  Ako dôkaz svojich úspechov použil argument, ktorý by si zaslúžil petrifikovanie minimálne na hradnom kopci. "Pred tým ako sme prišli my, boli dávky zneužívané, poberatelia, utečenci a azylanti posielali peniaze domov a tam z toho žili aj dve rodiny".

Nuž veru áno, je to odsúdeniahodné. Rozdeliť sa o peniaze so svojimi blízkymi niekde v treťom svete, aby neumreli od hladu alebo na liečiteľné choroby  je hnusné zneužívanie štátnych peňazí. Áno, štátnych peňazí, tento fascinujúci argument odznel v NR SR za ten deň nespočetne veľakrát, aby vo vzduchu zabil akékoľvek pochybnosti o nebezpečenstvách digitálnej kontroly chudobných a menšín, ich totálne sledovanie a ľudsko-právne implikácie takéhoto počínania. Veď to predsa nie sú ich peniaze, dostávajú ich od štátu, tak sú to štátne peniaze a my (vláda) musíme zabezpečiť ich efektívne vynakladanie, na tom sa na obede v reštaurácií s výhľadom na Dunaj pozostávajúcom so slepačej polievky, morčacích pŕs a pravej sachertorty zhodli takmer všetci.

Vskutku čarovná logika, žiaľ, bývalá televízna hviezdička Lucia Nicholson ju neaplikovala na svoj plat, ktorý dostáva takisto od štátu, ani astronomické bonusy manažérov a členov správnych rád podnikov patriacich štátu. A nebolo by to vrcholne transparentné, keby sme si na internete mohli všetci prečítať výpis z účtu a kreditných kariet našich ministrov, sudcov, policajného prezidenta alebo rôznych generálnych riaditeľov?

Najšikovnejšia maturantka Slovenska však neostala na tejto úrovni, svoju profesionálnu erudíciu predviedla aj protiargumentom na návrh jedného z mála kritických hlasov, že podmienky pilotného projektu na otestovanie účinnosti epay kariet by mali prejsť verejnou diskusiou, totiž úplne samozrejme povedala, že to je zbytočné, na parametroch sa už vraj dohodli s "kolegami s JP Morgan a ďalších firiem". Akékoľvek ďalšie zvažovanie implikácií takejto sekundárnej stigmatizácie a segregácie zasa "vyvrátil" postarší pán z ministerstva keď vyhlásil, že ultimátnym cieľom sociálnych dávok je "naučiť týchto ľudí normálne žiť".

Ak si firmy uchádzajúce sa o štátne zákazky sami diktujú podmienky tendrov, ktoré majú splniť a ktorým vyhovieť, a štátni úradníci si myslia, že ich úlohou je určovať ako majú občania tejto krajiny žiť aby ich oni považovali za normálnych, nemám slov.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u