Už pred rokom bolo pomerne jasné, že vďaka svojmu zloženiu bude slovenská vláda predvádzať na európskej úrovni pozoruhodné eskamotérske vystúpenie.

Medzičasom sme boli svedkami niekoľkých sált, úderov hlavou proti múru a kotrmelcov.

Kúsky predvádzané pri súčasnom schvaľovaní zmien v dočasnom eurovale sú, samozrejme, pokračovaním toho, čo sa začalo tesne pred voľbami a pokračovalo po nich, pri (ne)odsúhlasení pôžičky Grécku a váhavom pripojení sa k EFSF (dočasný euroval). A letmý pohľad na európsku politiku nám jednoznačne hovorí, že sa môžeme tešiť na ešte nevídanejšiu šou – trvalý euroval, eurobondy, hospodárska vláda eurozóny, harmonizácia politík, a ďalšie politicky výbušné návrhy, ktoré nutne nakreslia v súčasnej vládnej koalícii deliace čiary.

Ilustratívnym príkladom je "kompromis", pri ktorom je vraj SaS na budúci týždeň ochotná podporiť zmeny v EFSF. To, čo vyzerá ako kvadratúra kruhu – navýšenie slovenských záruk v eurovale na strane jednej, a súčasne odmietanie zvýšenia našej angažovanosti ("zo Slovenska neodíde ani cent") – chce SaS riešiť politickým trikom. Hoci zvýšime svoje ručenie, v momente, keď budú mať byť záruky poskytnuté, zahlasujeme proti. A aby si to slovenskí liberáli poistili, má sa vytvoriť špeciálna komisia zložená zo zástupcov všetkých parlamentných strán, každá s právom veta. Tá záväzne rozhodne, aký bude postoj Slovenska k poskytnutiu financií v eurovale.

Návrh je pochybný hneď z niekoľkých hľadísk. Rozhodovať nebudú volení zástupcovia občanov, poslanci (každý z nich podľa vlastného vedomia a svedomia alebo podľa príkazu straníckeho lídra – to už musíme nechať na vedomí a svedomí každého z nich), ale bosovia politických strán. To má určite ďaleko k "posilneniu rozhodovacích procedúr na národnej úrovni". Je to skôr mechanizmus vzájomnej kontroly, najmä v koalícii, kde si už partneri prestali dôverovať.

Rovnako problematické je to z európskeho hľadiska. Pokiaľ sa "kompromis" skutočne týka iba úpravy rozhodovacích procedúr na národnej úrovni, formálne je všetko v poriadku. Nemôžeme si však myslieť, že európski partneri sú slepí a hluchí k politickému aspektu. V skutočnosti hovoríme, že eurozóne dáme nástroj na riešenie krízy len za predpokladu, že jeho každé použitie budeme blokovať. To určite neznie ako dobrý vstup do diskusie. Špeciálne ak nás čakajú omnoho zásadnejšie rozhodovania. Tu už žiadne priehľadné politické triky nepomôžu.

Je určite legitímne mať vlastný politický názor na smerovanie európskej integrácie – aj keby tým smerovaním mal byť pohyb vzad. A pre politickú stranu je absolútne legitímne, ak sa ten názor snaží presadiť – aj keby to robila iba tvrdohlavým blokovaním cesty. Pokojne si môžeme dupnúť. No nepredstierajme, že veríme, že všetci ostatní potom v Európe zastanú a poslušne počkajú na výsledok našich vnútropolitických tančekov.

Text vyšiel aj v denníku Pravda