JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Európska kríza a stredoeurópske hľadanie odpovedí

Kríza žánru | Editorial | Juraj Marušiak | 27.01.2012

_ma_small

Nielen štáty, ale aj medzinárodné štruktúry vznikajú, pretrvávajú a zanikajú s ideami, kvôli ktorým boli vytvorené. Akákoľvek idea žije a zaniká so svojimi nositeľmi, s ľuďmi, ktorí s nimi spájajú svoju minulosť a na ich základe konštruujú svoje solidárne plány do budúcnosti. Dianie v strednej Európe a jej reakcia na krízu v eurozóne je príkladom dvoch scenárov možnej budúcnosti Európskej únie.

Prvou reakciou bola populistická odpoveď maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý napriek neoliberálnym deklaráciám v ústave, obmedzujúcim rozpočtový deficit, prijal zákon, likvidujúci nezávislosť centrálnej banky. Protieurópske vystúpenia, v ktorých maďarský premiér prirovnáva EÚ a „Brusel“ napr. k habsburskej Viedni a teda k nepriateľom maďarského národa, však nie sú novinkou, sa stali súčasťou Orbánovho vládnutia ešte skôr, ako Európska únia vystúpila s jeho otvorenou kritikou. V skutočnosti teda Viktor Orbán európsku otázku inštrumentalizoval na mobilizáciu vlastného voličstva v domácom politickom zápase. Jeho záverečný tichý ústup v otázke zákona o centrálnej banke svedčí o tom, že hlavným cieľom protieurópskej kampane bolo presunúť zodpovednosť za nepopulárne úsporné opatrenia, ktorým sa Maďarsko nevyhne, na Európsku úniu. Budapeštianska demonštrácia v znamení hesiel o bruselskom kolonializme nasvedčuje, že tento recept môže byť úspešný, môže teda inšpirovať aj iných európskych lídrov.

 

Silná Európa ako národný záujem

 

S opačnou reakciou vystúpilo Poľsko, ktoré  na decembrovom summite v Bruseli nečakane rozbilo črtajúcu sa koalíciu tzv. Non-Eurogroup[1], do ktorej bývalo zaraďované spoločne s Veľkou Britániou, Dánskom, Švédskom a Maďarskom. Šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski vo svojom berlínskom prejave naopak vyzval Nemecko, aby sa ujalo vedenia Európskej únie: „Z moci Nemecka mám menší strach, než aký začínam mať z nemeckej nečinnosti.“[2] Sikorski taktiež navrhol vytvorenie spoločných kandidátskych listín pre voľby do Európskeho parlamentu a spojenie funkcie predsedu Európskej rady a Európskej komisie, čím by EÚ získala jednoznačné politické vedenie.

Jeho slová sa môžu zdať o to prekvapivejšie, že ešte pred necelým polstoročím bol strach z možného rastúceho vplyvu Nemecka faktorom, ktorý v očiach značnej časti poľskej verejnosti legitimizoval prítomnosť sovietskych vojsk a komunistického režimu. Aj napriek varovným tendenciám v „historickej politike“ v posledných však politika poľsko-nemeckého zmierenia, iniciovaná spolkovým kancelárom Willym Brandtom priniesla svoje ovocie. Poľsko-nemecké zblíženie zohralo kľúčovú rolu pri východnom rozširovaní EÚ, prvý nekomunistický minister zahraničných vecí Poľska Krzysztof Skubiszewski tvrdil, že „cesta Poľska do Nemecka vedie cez Nemecko.“ Popri intenzívnej obchodnej výmene, keď Nemecko je najväčším obchodným partnerom Poľska, Nemecko je populárnou destináciou pre poľských vysokoškolákov, keď na tamojších vysokých školách študuje 8,5 tisíca študentov. Medzi oboma štátmi je aj vysoká dynamika zahraničných investícií[3].

Keďže popri maximalizácii ekonomického rastu cieľom európskej integrácie bolo nastolenie dôvery medzi donedávna znepriatelenými európskymi štátmi, príklad Poľska a Nemecka dokazuje, že východné rozšírenie má šancu zapísať sa do európskych dejín ako úspešný projekt. Pri súčasnej kríze je však oveľa dôležitejšie než otázka obchodnej výmeny fakt, že posilnenie EÚ iniciuje štát, ktorý v súčasnosti azda najmenej pociťuje dôsledky globálnej finančnej a európskej dlhovej krízy, štát, ktorý úspešne zvláda administrovanie eurofondov. Nemožno však ignorovať aj to, že práve pre Poľsko otázka štátnej suverenity bola dlhé desaťročia spájaná s otázkou národného bytia a nebytia, predstavovala preň kľúčový cieľ politického úsilia. Práve v poľskej spoločnosti viac než v prípade ktoréhokoľvek iného štátu bývalého sovietskeho bloku znamenal koniec komunizmu nielen nastolenie demokracie, ale aj obnovenie národnej nezávislosti. Poľsko patrilo medzi obhajcov silného postavenia národných štátov v rozšírenej EÚ a malo ambíciu vystupovať v Únii v maximálnej možnej miere, spoločne s ďalšími štátmi – najmä s Veľkou Britániou a Španielskom pri podpore malých stredoeurópskych štátov ako vyzývateľ nemecko-francúzskeho tandemu. Poľsko takisto malo zdržanlivý postoj k možnostiam EÚ v oblasti zahraničnej politiky a patrilo medzi najaktívnejších obhajcov euroatlantického partnerstva.

Poľsko však veľmi rýchlo pochopilo, že bez silnejšej Európy, bez tesného partnerstva s Nemeckom a Francúzskom svoje strategické ciele, nielen z hľadiska vnútorného rozvoja  modernizácie, ale ani svoje geostrategické záujmy akými sú energetická bezpečnosť a podpora demokratickej stabilizácie postsovietskeho priestoru nemá šancu dosiahnuť. Pochopilo, že patetické heslá „Nice alebo smrť“ nemôžu krajine priniesť tú pozíciu v európskej politike, ktorá zodpovedá jeho očakávaniam. Bez aktívnej podpory Nemecka by neboli možné ani ambiciózne plány prekreslenia mapy energetických trás vo vyšehradskom priestore, ktoré vytvoria šancu pre oslabenie ruskej energetickej dominancie v regióne, ale ani projekt Východného partnerstva bez ohľadu na všetky jeho nedostatky a rozpačitú percepciu všetkými zúčastnenými stranami.

Poľsko, dlhodobo stereotypne a neraz nepravdivo vnímané ako „Británia východu“, ako bašta euroskepticizmu, v skutočnosti v záujme ochrany vlastných národných záujmov súhlasilo s priznaním vedúceho postavenia EU v Nemecku. Naopak, tradične eurooptimistické štáty, v minulosti aktívnejšie podporujúce komunitárne riešenia, ako napr. Slovensko pri hlasovaní o eurovale alebo Maďarsko po nástupe Viktora Orbána, zvolili euroskeptickú rétoriku. Hoci súčasná európska kríza naznačuje rozmery možnej ekonomickej a politickej katastrofy ako nikdy predtým, vystúpenie Sikorského a výsledky decembrového summitu EU vytvorením fiškálnej únie naznačujú priestor pre možný nový konsenzus. Tento konsenzus sa však vytvára nielen na úrovni členských štátov, ale aj naprieč celou Európou, medzi ľavicou a pravicou. Aj napriek dominancii pravicových strán v členských štátoch Európska komisia akceptovala schválenie dane z finančných transakcií, t.j. predstavu, ku ktorej majú bližšie skôr sociálni demokrati. Fakt, že nekontrolované a nekontrolovateľné špekulatívne finančné transakcie, už pripúšťajú aj takí niekdajší kritici štátneho intervencionizmu ako minister financií SR Ivan Mikloš[4].

Ďalekosiahlejšiu, sociálnodemokratickú predstavu reformy EU naznačila návšteva predsedu nemeckej SPD Sigmara Gabriela na Slovensku začiatkom novembra 2011, ktorá prebehla za ignorácie slovenských médií[5]. Popri zdanení bankových transakcií sa s lídrom Smeru-SD Robertom Ficom zhodol na potrebe reštrukturalizácia hospodárskej spolupráce aj finančnej v rámci eurozóny, ktorá by mala spočívať v daňovej harmonizácii, ale aj v aktívnych opatreniach na podporu rastu, keďže reštriktívne opatrenia iba prispievajú k oslabovaniu príjmovej stránky štátnych rozpočtov.

 

Európa technokratov

 

Hoci konzervatívni a liberálni lídri európskych štátov pripúšťajú posilnenie európskych inštitúcií z hľadiska demokratickej legitimizácie fiškálnej únie, keď R. Sikorski podmieňoval priznanie práva kontroly národných rozpočtov zo strany európskych inštitúcií súhlasom Európskeho parlamentu, v skutočnosti európske elity nemajú odvahu realizovať zásadný krok, ktorým je nastolenie politickej únie, vrátane daňovej harmonizácie. 

Zatiaľ však prevláda skôr technokratický prístup, decembrový summit rozhodol, že politické inštitúcie budú môcť rozhodovať iba o zastavení sankcií, tzv. dlhovej brzdy, pomocou kvalifikovanej väčšiny. Namiesto Európy občanov sa teda posilňuje princíp Európy technokratov, technokratický model politiky sa však uplatňuje aj na úrovni národných štátov, napr. v podobe „úradníckych vlád“ v Taliansku a Grécku. Stranícke elity dobrovoľne uvoľňujú priestor politického rozhodovania a teda aj vlastnej zodpovednosti, na druhej strane ale presadzované ekonomické a sociálne zmeny strácajú demokratickú legitimitu. Meritokratické vládnutie sa tak môže stať „zamatovou“ predsieňou autoritatívnemu vládnutiu. Napokon práve absencia demokratickej legitimity fiškálnej únie, vyžadujúcej si drastické úsporné opatrenia, vytvára priestor pre radikalizáciu národno-populistických síl, ktoré sa svojimi autoritatívnymi tendenciami taja čoraz menej. Viktor Orbán sa vo svojom protibruselskom ťažení už v súčasnosti môže opierať napr. o podporu tvorcov projektu poľskej „štvrtej republiky“. Na druhej strane – nie náhodou vo vystúpeniach európskych konzervatívnych a liberálnych politikov je Orbán kritizovaný oveľa viac za svoje sociálno-ekonomické opatrenia, než za narastajúce autoritatívne tendencie, napr. za politiku voči médiám alebo za snahy o kriminalizáciu nielen expremiéra Ferenca Gyurcsánya ako jednotlivca, ale aj najsilnejšej opozičnej strany ako celku. Rovnako ambície nacionalistických populistov môže posilniť ignorancia EU voči takým tendenciám, akými sú politika masového udeľovania štátneho občianstva občanom susedných štátov, čo nie je len prípad Maďarska a celkovo politika exportu domácich ťažkostí do zahraničia prostredníctvom eskalácie konfrontácie so susedmi. Pritom bez regulácie finančných trhov, zdanenia finančných transakcií, ale aj bez zvýšenia daňového zaťaženia bohatých nebude mať fiškálna únia ani sociálnu legitimitu. Ak sa teda napr. Mark Leonard nazdáva, že technokratizmus a populizmus predstavujú vzájomné zrkadlové obrazy a kladie ich do vzájomnej opozície, v skutočnosti sa oba fenomény navzájom podmieňujú[6]. Populistický diskurz ako forma mobilizácie občanov umožňuje presadenie nepopulárnych opatrení pri minimalizácii hrozby sociálneho výbuchu, zároveň však predstavuje hrozbu pre jednotu celej EÚ.

 

Stabilita na úkor demokracie?

 

Stabilita na úkor demokracie sa zdá byť lákavým riešením a azda aj efektívnym, ale iba v krátkodobom časovom horizonte. Prestíž Európskej únie nie je daná iba jej bohatstvom a ekonomickým vplyvom. Hoci si to európski, národní a ani komunitárni politici neuvedomovali, popri ekonomickej moci a absencii vojenského vplyvu zásadným komponentom prestíže EÚ na kontinentálnej i globálnej úrovni bola jej „mäkká moc“, t.j. schopnosti dosiahnuť svoje ciele prostredníctvom príťažlivosti vlastných hodnôt a myšlienok. Týmito hodnotami bolo nastolenie mieru v Európe a idey solidarity členských štátov, ale aj presadzovanie mierových riešení a konsolidácia mierového usporiadania za hranicami EÚ. Práve preto európske inštitúcie a ani silní členovia EÚ nemôžu zostať ľahostajní k politikom, presadzujúcim konfrontačné riešenia v domácej a zahraničnej politike. Takisto ale ani súčasná kríza nemôže byť dôvodom, pre ktorý by sa Európa mala uzavrieť sama do seba a rezignovať na svoju rolu globálneho aktéra. Týka sa to tak priestoru východnej Európy, ako aj severnej Afriky a Blízkeho Východu. Svoju rolu mierového aktéra by mala prejaviť napr. zaujatím vlastného stanoviska k súčasnej iránskej kríze, keďže prípadný konflikt v tomto regióne v konečnom dôsledku najviac ohrozí práve európsku energetickú bezpečnosť, pozíciu eura a teda aj šance EÚ na prekonanie ekonomickej krízy. A napokon, silným faktorom medzinárodnej politiky sa EÚ stala aj vďaka dlhodobej kontinuite demokratického vývoja svojich členských štátov po druhej svetovej vojne a úspešnej demokratizácii bývalých komunistických štátov strednej a východnej Európy. Najväčšiu hrozbu pre budúcnosť EÚ teda v súčasnosti predstavujú Európania samotní. Rezignácia na hodnoty, ktoré stáli pri kolíske rastu Európskej únie, môže mať pre Európu následky nielen v podobe jej globálnej politickej a ekonomickej marginalizácie, ale aj v podobe jej vnútornej dezintegrácie.

Text vznikol s podporou Nadácie otvorenej spoločnosti

 

 


[1] Leonard, Mark: Four Scenarios for the Reinvention of Europe. European Council of Foreign Relations, November 2011, nr. 43, p. 7.

[2] Sikorski, Radek: “Poland and the future of the European Union”. Foreign Minister of Poland. Berlin, 28. 11. 2011. www.msz.gov.pl/files/docs/komunikaty/20111128BERLIN/radoslaw_sikorski_poland_and_the_future_of_the_eu.pdf

[3] Wystąpienie ministra Radosława Sikorskiego w 20-lecie Fundacji Współpracy Polsko-Niemieckiej. Warszawa, Ministerstvo Spraw Zagranicznych RP 12. 10. 2011. http://www.msz.gov.pl/Wystapienie,ministra,Radoslawa,Sikorskiego,w,20-lecie,Fundacji,Wspolpracy,Polsko-Niemieckiej,46119.html

[4] Ivan Miloš dohodu o zdaňovaní transakcií tak skoro nečaká. Webnoviny, 3. 11. 2011. www.webnoviny.sk/ekonomika/ivan-miklos-dohodu-o-zdanovani-transa/424856-clanok.html

[5] Rokovanie Roberta Fica s predsedom SPD Sigmarom Gabrielom. Bratislava, Smer-SD, 4. 11. 2011.  www.strana-smer.sk/2994/rokovanie-roberta-fica-s-predsedom-spd-sigmarom-gabrielom

[6] Leonard, Mark: Four Scenarios for the Reinvention of Europe. European Council of Foreign Relations, November 2011, nr. 43, p. 3.

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 29 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 02.02.2012 (Tomas .. Husar)

Diskusia k článku obsahuje 37 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist