V jednom zo svojich nedávnych blogov nazrel Péter Hunčík na maďarsko-slovenské vzťahy optikou manželského psychoporadcu. Škoda : psychologická respektíve psychoanalytická interpretácia tu určite môžu ponúknuť niečo viac, ako triviálne rady do života pre emocionálne neotesaných vidiečanov zo severu.

Záhadou totiž nie je ani tak prečo nechcú Slováci uznať, že Uhorsko bolo maďarské kráľovstvo, ale skôr nákazlivý psychický mechanizmus, akým si ešte aj dnešní Maďari budujú identitu na fikcii panského národa, ktorý v Karpatskej kotline všetkým vládol.

Podnetná by napríklad mohla byť hypotéza medzigeneračnej psychickej transmisie, pri ktorej počiatočnom formulovaní stáli maďarskí psychoanalytici Miklós (Nicolas) Ábrahám a Mária Török. Zaujímavý je aj koncept « neviditeľnej rodinnej lojality », ktorý vypracoval maďarský psychiater Iván Böszörményi-Nagy, ale najmä skĺbenie oboch do psychogenealógie, ktoré uskutočnila francúzska psychologička Anne Ancelin Schützenberger.

V kocke : okrem individuálneho podvedomia a vedomia existujú aj kolektívne, spoločné podvedomie a vedomie, niečo ako šiesty zmysel, alebo historická skúsenosť. Každé násilie, každá vojna, každá tragédia zo sebou prinášajú nielen ľudské obete a materiálne škody, ale aj zážitky, ktoré dokážu tak silno otriasť ľudských duchom, že  traumatizujú ďalšie a ďalšie generácie. Nie sme psychicky naviazaní len na svojich súčasníkov v rôznych spoločenských konfiguráciách (ľúbostný pár, rodina, pracovný kolektív, národ…) ale aj na kritické osobné zážitky našich predkov, či už je to v polohe obetí, alebo vinných.

Určite stojí za to dôkladne prezrieť čo všetko sa skrýva pod pokrievkou pojmu trianonská trauma. Prekreslenie hraníc samo osebe jednotlivcovi zmysel nedáva. Ale pretrhané rodinné putá a lojality, násilie, ktoré hýbalo tou dobou, strata, respektíve zmena identity, majetkové spory, všedné zrady a kariérne zvraty, to je história na mikroúrovni, ktorá určite hlboko poznačila mnohých jednotlivcov, a ich potomkov.

Určite rovnako stojí za to dôkladne prezrieť čo všetko sa skrýva za trianonskou traumou, teda na chronologicky staršie traumy, ktoré práve tento pojem zakrýva. Niekde hlboko v čase mohol byť brutálny vojenský vpád, feudálna nadvláda, a hlboko v podvedomí zakorenená nenávisť, ktorá o pár storočí neskôr vyústila do smutne preslávenej formulky : « Tót nem ember. »

Ale predovšetkým je potrebné obyvateľov oboch krajín postaviť tvárou v tvár pred démonov vlastnej minulosti, či už symbolickým (politickým alebo umeleckým) sprostredkovaním spoločne zažitých tragédií, alebo spoločným zamyslením sa nad prežitým. Nepotrebujeme rovnaký výklad dejín. Potrebujeme dospieť k spoločnej filozofii dejín, k emocionálnemu rozuzleniu formou ich relativizácie. Keď v nich budeme hľadať univerzálne tkanivo ľudských nádejí a zlyhaní, určite nájdeme nevralgické body vlastnej psychogenealógie. A potom príde zmierenie.

blog.aktualne.centrum.sk/blogy/nos.php

www.youtube.com/watch