Máme síce radi grécku mytológiu, Xenu, súboj Titanov, lacné dovolenky na sopečných ostrovoch, no grécke dlhy nenávidíme. Na facebooku vznikla skupina, ktorá žiada slovenskú vládu, aby nepožičala Grécku peniaze.

 S Jánom Slotom radi opľujú  gréckych homosexuálov Platona a Aristotela. Je predsa známou vecou, že Gréci si za svoj dlh môžu sami. Keď už nie preto, že sú leniví a nenásytní, ako mi vysvetľujú ekonómovia, tak určite preto, lebo zle volili. Mohli si predsa vyberať takých politikov, ktorí  nepodvádzajú  so štatistikami a nerozdávajú peniaze, ale investujú do nového zaklínadla neoliberálnej pravice – prepytujem - do budúcich generácii.

Gréci teda zle volili. My na Slovensku a predtým v Československu to dobre poznáme. Najskôr sme si nechali nadiktovať Mníchovský diktát v roku 1938. Aj napriek tomu, že sme mali bojaschopnú armádu a vlastencov ochotných ísť brániť republiku proti Wehrmachtu, sme sa rozhodli, že nasledovať politikov bude lepšie. Volili sme zle a nebolo dôvodu, aby nás Rusi a ich západní spojenci oslobodzovali. Nemali sme v sebe ani toľko dôstojnosti, aby sme rozhodnutie Mníchovskej dohody neprijali. V čase, keď v Európe nerešpektoval už nikto nijaké dohody, sme sa mohli zachovať ako hrdinovia. Namiesto toho dodnes vyplakávame nad zradou. 

Podobne sme zle volili po vojne. Umožnili sme, aby sa krajiny zmocnili tie najhoršie politické sily. Prečo nám teda bolo treba pomáhať? Prečo do nás niekto vôbec investoval po roku 1989, keď sme sa začali uchádzať o vstup do EÚ? Argumenty, prečo máme za každú cenu patriť do európskeho spoločenstva boli presne také, aké dnes odmietame počuť, keď sa hovorí o pomoci Grécku. Vypisovali sme elégie o našom unesenom európanstve, o tom, že  za komunizmus nemôžeme, ale že teraz, keď sme už pokazili ´38, ´48 a ´68, konečne vieme, čo si máme vybrať. 

Nie sme v Únii ani desať rokov. Grécko, ktorého predkovia nám prieniesli písmo, nie je „súčasťou“ Európy. Grécko je Európa. Krajina, kde vznikli všetky republikánske, imperiálne, poetické, filozofické a umelecké koncepty nášho spoločného údelu. No náš národ, ktorý o sebe  šíri pseudokresťanské fabulácie o láskavosti,  padol tak hlboko, že svoj malomeštiacký egoizmus ukrýva za spravodlivú misiu - potrestať gréckych klamárov.

Nerobíme to nakoniec už od roku 1054 - čias veľkej schizmy? Anglický romantický básnik Byron najal v roku 1823 loď Herkules, aby sa v zime spojil s gréckym veliteľom  Mavrkordatosom. Plánovali útok na turecké pozície v Lepante. Na jar nasledujúceho roku zomrel.

Slováci si kúpia charter na Santorini a predtým vykríknu, že oni sú tou neviditeľnou rukou, ktorou po páde Konštantinopolu, otomanskej nadvláde a fašistickej diktatúre trestá Pantokrator gréckych odpadlíkov od pravej viery.

Text vychádza v dnešnom vydaní denníka Pravda

Súvisiace články:

• Z Platóna planktón