Nespomína sa mi veľmi dobre na Smer, ktorý – deklarujúc sociálnodemokratickú orientáciu – dokázal v rokoch 2006 až 2010 vládnuť v ideologicky neprijateľnej mečiaristicko-nacionalistickej koalícii.

Strany HZDS a SNS sa – našťastie a dúfajúc – definitívne prepadli do politickej histórie. Symbol tohto demagogického zlepenca však dodnes stojí na Bratislavskom hrade v podobe bronzovej sochy Svätopluka oživujúcej v niektorých občanoch ľudácke vášne.

Keďže sa už Fico na medzinárodnej úrovni znemožnil, čo stálo celú stranu hneď na začiatku jeho premiérskeho debutu dva roky suspendácie v eurosocialistickej frakcii, súčasnú povolebnú pózu treba brať s určitou rezervou, pretože v prvom rade musí byť upokojený Brusel – predsa sa len poučili – a hneď na to treba upokojiť i skutočne obyčajných ľudí, na ktorých hospodárska kríza dolieha najviac. Nehovoriac o kauze Gorila dokazujúcej skorumpovanosť politickej sféry na najvyššej úrovni.

Nedávne výroky staronového predsedu vlády ale svedčia, že vlk pomaly zvlieka ovčiu kožu. Najefektívnejšou cestou, ako vyriešiť rómsku problematiku, je podľa neho upieranie niektorých ľudských práv. A tým zabrnkal na najpopulárnejšiu nôtu. Pamätám si na predvolebný spot z roku 2002, kde Smer obhajoval farmársky zákon. Keď sa už slamky chytať, tak táto téma je azda jediná, ktorá dokáže slovenský národ priam unanimisticky stmeliť. Fico vtedy s razanciou texaského republikána vypľúval slová typu poriadok, právo a spravodlivosť.

Hoci Svetová banka s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny vyvrátili mýtus o poberateľoch dávok v hmotnej núdzi a poukázali na fakt, že tými parazitmi sú v skutočnosti slobodní a bezdetní Nerómovia vo veku dvadsaťpäť až dvadsaťšesť rokov, v tradícii populizmu sa zrejme bude pokračovať naďalej. Čo ale čakať od človeka, ktorý v závere svojej vlády polarizoval maďarsko-slovenské vzťahy takmer na úroveň studenej vojny.

Neviem presne, čo chcel Fico svojím nie príliš šťastným výrokom vlastne povedať. Ak by mu naozaj záležalo na riešení problematiky, určite by nerušil post vicepremiéra pre ľudské práva a národnostné menšiny. Okrem toho, vyštudovaný právnik by asi mal tiež vedieť, že pustiť sa do tejto neštandardnej ľavicovej agendy znamená rovno zvolať Valné zhromaždenie OSN a navrhnúť zmenu Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Takéto faux pas sa skôr očakáva od iných Robertov, napríklad toho zo Zimbabwe.

Súvisiaci článok: blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2012/04/03/krajina-bohov/

Súvisiace články:

• Nadľudské práva