Posledné dni boli európske denníky plné titulov ako „Francúzsko víta svoj úspech“ či „Brusel odmieta potrestať Paríž za diskrimináciu.“ Reagovali tým na posledné vyjadrenie Európskej Komisie na margo francúzskej praktiky vyhosťovania Rómov zo svojho územia. Na rozmere tejto medzinárodnej aféry je potešiteľný fakt, že Rómovia, vo vnímaní Európy chudobní osadníci bohvie odkiaľ, dokážu rozhádať také mená ako Barroso a Sarkozy. Kvôli kočovníkom sa usporiada ohromný summit a takmer to chvíľu vyzeralo, že francúzska vláda pôjde pred súd.

Menej potešiteľné je to všetko, čo to pre Rómov znamená, keď sa doje posledný kaviár v Córdobe a Redingová zhasne. Právnych vysvetlení jestvuje viacero, výslednou pointou z pera Európskej Komisie je, že Francúzsko neporušilo žiadne zákony. Elegantne sa vyhla obvineniu, že Francúzsko síce ignoruje záväznú smernicu o voľnom pohybe osôb platnú od roku 2004 (kde sa podela dominantnosť európskeho práva nad vnútorným poriadkom?), ale dostalo iba domácu úlohu ozrejmiť Komisii v priebehu dvoch týždňov, ako plánuje danú smernicu v budúcnosti implementovať. Bodka za rozruchom.

V stručnosti, Francúzsko vyhostilo v tomto roku zo svojho územia približne 8300 Rómov späť do Rumunska a Bulharska, na základe údajného zvýšeného výskytu kriminality u členov týchto komunít. V princípe bola aplikovaná kolektívna vina: vyhostené boli celé rodiny, nie len jej „deviantní“ členovia. Všetci dostali po tristo Eur odstupného, finančné odmeny zrovna nepatria v právnom štáte k obvyklým prostriedkom trestania kriminality, ešte aj v rámci Únie, kde platí voľný pohyb osôb. Jedná sa o blatantné porušenie princípov, na ktorých stojí EÚ a ľudských práv. Budú sa za nosenie šatiek posielať domov celé moslimské rodiny, najlepšie hneď aj so susedmi z ulice? Za podozrenie z terorizmu Arabi a za domáce násilie celé kibuce? Budú mať do Francúzska zákaz vstupu Slováci, lebo nie všetci sú tam zamestnaní a prisám niektorí tam určite lúpili? A vlastne, nemali by mať do Francúzska prístup len príslušníci tých etník, ktoré tam nikdy žiaden trestný čin nespáchali, ako napríklad Pigmejci a Apačskí Indiáni? Bol by to logický a spravodlivý prístup, ak má byť kriminalita etnika mierou. Lenže to sa samozrejme nestane, čím francúzska stratégia ostáva selektívna a tým pádom mimoriadne neetická a nespravodlivá. Sarkozyho politika len umocňuje podsúvaný obraz, akoby Rómovia jediní páchali trestné činy na tejto planéte. Cieli na vrstvy, ktoré sa nevedia brániť a ktoré sú najvďačnejším obetným baránkom. Namiesto riešenia situácie ho odsúva do iného členského štátu, ako keď u nás obecný dom zmení majiteľa a rómske rodiny sa musia vysťahovať za mesto. Nie, nie je to fér. Prijatím voľného pohybu osôb a imigrácie, ktoré prinášajú európskym ekonomikám skrz nadnárodné korporácie astronomické zisky, prijíma štát aj negatívne javy. De iure ani de facto neostrakizuje občanov z vlastných radov, ak sa dopúšťajú trestných činov.

Neteší ma dopad na ideu nedotknuteľnosti ľudských práv, i na dôstojnosť človeka ako takého. Západné krajiny boli vždy vnímané ako alma mater všeobecných hodnôt ochrany človeka, ako záruka, že keď u nás pôjdu s tankami na osady, tak si to na Západe niekto všimne, na európske inštitúcie sa upínajú zraky našich obetí bezprávia všetkého druhu. Francúzsko prehralo svoju povesť, prehralo svoj status i legitimitu kritizovať z titulu svojho uzákoneného občianskeho princípu porušovanie práv národnostných menšín v Európe. Sarkozyho konanie síce poslúžilo ako rýchlo použitá kauza na zamaskovanie finančných podvodov vo svojej strane, malo však pomerne zásadné následky v krajinách, v ktorých sú Rómovia tradične veľkou národnostnou menšinou. Slovenské publikum jeho rétoriku pozorne sledovalo a okrem devínskej vraždy sa stala druhým veľmi podstatným fenoménom, ktorý ovplyvnil verejný diskurz: Hélas, veď to sa deje vo Francúzsku, asi by sme si mali zobrať príklad! A keď sa u nás pôjde s tankami na osady, Sarkozy pošle pohľadnicu.