Americké stránky techdirt minulý týždeň upozornili, že na webe Ku Klux Klanu môžu návštevníci platiť Visou, Mastercard, alebo zaslať donorský príspevok PayPalom. Ani jednu z týchto služieb dnes už nenájdete v spojitosti s Wikileaks.

Všetky tri korporácie sa do vypuknutia aféry Wikileaks správali ako nezúčastnená strana, ktorá svoje služby poskytuje každému platiacemu divákovi. Dnes to už neplatí. Julian Assange síce nebol  - zatiaľ- obvinený zo špionáže, no finančné korporácie vrátane banky, ktorá Wikileaks zablokovala účty už teraz vedia, že laptop je nebezpečnejší, ako horiaci kríž pred černošským domom.

Medzitým sa objavili agentúrne správy o  nejakom pánovi Morozovovi - blogerovi na  revue Foreign Policy, ktorý  sa sťažoval, že útoky cyberobčianskeho odboja na tieto spoločnosti môžu ohroziť „svetové finančné trhy.“ Donedávna som veril, že vo FP vedia, že ak niekto „ohrozuje“ finančné trhy, tak to nie sú ľudia z hnutia Anonymous, ale samotné finančné trhy, ktoré si svoj alchymistický chvost požierajú s čoraz väčšou nenásytnosťou.

No a teraz to vyzerá tak, že  chlapci a dievčatá, ktorí od polovice 90. rokov pozerali nezostrihané verzie Matrixu, jedli studenú pizzu  a okrem počítačov poznali iba mangy, nie sú až takými geekmi, ako Sheldon Cooper z kultového seriálu The Big Bang Theory. Teórie o technológiami depolitizovanej generácie nevyšli. Zo životného štýlu sa stal politický postoj.  

S aférou Wikileaks sa objavil nástojčivý pocit, že už nejde iba o to, kto našiel plesnivejší  počítač Atari, alebo jednobunkovejšiu verziu Pacmana. Punk a enviromentalisti sa stali spolu s folkáčmi a skejťakmi súčasťou establishmentu a ich miesto zaujala v spoločnosti generácia vychovaná na komixoch Alana Moora, konšpiračných teóriách o páde Dvojičiek a rozpade starého sveta. Čím rozdrobenejšie sa stávali jeho kontúry, tým ucelenejšie pôsobí na občanov 2.0  lož s nádychom skrytého zmyslu vecí, ktorú odhalil Wikileaks.

Internet ostal napriek pornu, pokru, politickým extrémistom a sektám priestorom exilu, v ktorom vznikla nová kultúra. Dnes je obeťou nevídaného útoku zo strany štátov a korporácii. Je logické, že na obranu tejto imaginárnej republiky slobody povstali práve jej obyvatelia. Nie náhodou nosia členovia hnutia Anonymous, ktoré stojí za útokmi na banky masky s podobizňou Guy Fawkes, šéfa sprisahancov, ktorí chceli 5. novembra 1605 zavraždiť panovníka Jamesa I.

Potlačiť svoju identitu v spoločnosti rozsypanej na milióny identít je gestom vyjadrujúcim túžbu po  spolupatričnosti. Potlačiť právo na informácie, vďaka ktorým môžeme  kontrolovať  politikov, je zase pokusom rozbiť zmysel sveta do takej miery, aby bola jeho obnova rovnako nemožná, ako keď vám z 3000 kusového Puzzle chýbajú okraje, bez ktorých sa nedá začať.

Po veľkých snoch o e-govermente a e-demokracii sme dnes konečne svedkami zrodenia  e-občanov. A Internet prestáva byť miestom, kde sa bojuje o krajší ukradnutý status z kníh aforizmov, ale stáva sa nástrojom nenásilného elektronického odporu proti tým, ktorí si zo siete chceli urobiť trezor pre svoje mrzké tajomstvá.

Text vychádza aj v denníku Pravda

Súvisiace články:

• WikiLeaks a liberální demokracie
• Assange za všetkých, všetci za Assangea
• Wikiliek?