JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Gorily proti ulici

Kríza žánru | Editorial | Rado Kovács | 06.02.2012

_ma_small

Najprv inzerát – ponuka: Na kľúč zabezpečím autorizované protestné zhromaždenie kdekoľvek na Slovensku. V cene je morálne, politicky a ideologicky prijateľný balík protestujúcich, preverený nezávislou personálnou agentúrou, profesionálni rečníci a séria textov nevyvolávajúca kontroverzie svojou nekonzistentnou autentickosťou. Je možné priplatiť si platených provokatérov v dave i skeptických intelektuálov na FB.

 Možno je to len náhoda, ale  banánová semióza ponúka okrem prvoplánového kŕmenia ľudoopa aj iné interpretácie. Napríklad domyslenie Kellerovho dávneho bonmotu o tom, že ak postačujúcim výnosom kapitalizmu je pre mnohých to, že už nemusia stáť v rade na nedostatkové banány, ako ďaleko máme od našich blízkych príbuzných, ktorým ku šťastiu stačí práve len to, aby mali ich pravidelný a dostatočný prísun. Minulý týždeň tie banány ľudia v uliciach Bratislavy najprv zjedli, šupky ponúkli do verejného priestoru...

Alebo tú, že si vládnuť jednoducho nedokážeme. Že všetky tie falošné a sprosté reči o práve na sebaurčenie boli hoaxom, na ktorý sme jednoducho skočili. Celkom dobrá je aj marxistická interpretácia, založená na teórii odrazu, že politici sú odrazom svojich voličov (a naopak). Obe z nás robia nesvojprávnych diletantov, ktorí môžu byť radi, že sa dokážu orientovať v auparkových a tescových zľavách a v tom, komu kde podsunúť dvacku za predbehnutie sa v rade a milý úsmev u lekára.

Mojou interpretačnou favoritkou je ale usedavý plač gorilej pravice, že ich ktosi ide rozbíjať a že by mali dostať ešte jednu šancu na „lebofico“. Absolútna strata sebareflexie síce nie je ich špecifikom – smerácki a pridružení gangstri si na tejto cnosti priam zakladajú – podstatné je pre mňa ale čosi iné: práve pravicové strany sa dlhé roky prezentujú ako kvalitatívne iná alternatíva, schopná z princípu nerobiť to, z čoho sa ľuďom pri zmysloch dvíhal žalúdok počas Ficových a Mečiarových vlád. A práve tieto, pravicové, strany oklamali svojich voličov a tých, ktorí im verili. Tu leží ich bieda, ich intelektová a morálna anorexia, tu by mali hľadať kľúč k odpovedi na otázku, čo sa to na tej všivavej a nevypucovanej ulici vlastne deje.

Apropo ulica: zaujali ma v podstate len dve veci. Prvou je neschopnosť mainstreamových elít držať sa podstaty hnevu ľudí. Ich urputná snaha diskreditovať všetko a každého, kto a čo sa o protesty len obtrie, môže svedčiť o tom, že stratili cit pre elementárnu spravodlivosť, ktorú musí permanentne dodržiavať každý antropogénny mocenský systém, alebo si uvedomujú, že toto nie je rok 1968 a s miernymi reformami v medziach zákona už nikoho neohúria.

Druhou je nepochopenie toho, čo možno žiadať od hlasu ulice, čo sa tam skutočne hovorí a čo to znamená pre tých, ktorí nás majú zastupovať. Pretože áno, žijeme v zastupiteľskej demokracii a práve preto sú úsmevné všetky tie infantilné rozhorčovania sa nad tým, že ulica nemá sformulované svoje požiadavky (a keď ich sformuluje, tak na to zrazu nemá právo). Takže na zopakovanie: bol som oklamaný a okradnutý, preto som úprimne a autenticky nasratý. Kecy o tom, že mám byť zhovievavý, uvedomelý znova raz zvoliť menšie zlo, „lebofico“, si už strčte za goriliu ušianku.

Kým si ma ako svojho voliča nezačnete vážiť, nebudem vás vo voľbách legitimizovať. Jasné, vládnuť mi budete aj tak, ale keď takto nahneváte kritickú väčšinu, budete si môcť vybrať akurát medzi odchodom do basy alebo diktatúrou.

A ešte čosi: Prestaňte spochybňovať heterogenitu ulice. Tam má právo zaznieť naozaj všetko. Každý jeden extrém, každá jedna šibnutosť, pretože už nežijeme na ceste ku komunizmu, kde sa vyrevúvalo, že si nedáme rozvracať republiku. Náš problém totiž nie je v tom, že na bezmocnej tribúne zaznie uletená vízia. Náš problém ste vy, gorily, a vaše videnie fungovania tohto štátu. Ale najmä to, že ste toto svoje skurvene šibnuté videnie dokázali zrealizovať.

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 131 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 08.02.2012 (m.)

Diskusia k článku obsahuje 12 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist