Slovenská verejnosť vníma problém väzňov americkej základne Guantánámo najmenej tromi spôsobmi. Prvá, najmenšia skupina ľudí je presvedčená, že takmer nikto z približne 700 „bojovníkov stojacich mimo zákon“ nie je vinný. Ich umiestnenie v kubánskej zátoke je najhrubším porušením medzinárodného práva a Spojené štáty si udržiavaním tohto väzenia bez obžalovaných poškodili povesť aj v radoch spojencov.

V druhej skupine nájdeme ľudí, ktorí veria, že na Guatánamo sa nedá dostať bez vlastného pričinenia. Rozumej, bez toho, aby išlo o člena, príbuzného, fanúšika alebo suseda nejakého superteroristu z najúspešnej  ideologickej franšízy sveta - Al-Kájdy.

 Aj napriek snahám Hollywoodu kritizovať vo filmoch Syriana a Zelená zóna Bushove manipulácie je pre nich predstava, že na Guantáname sedia vlastne nič netušiaci jedinci, neprijateľná. Túto skupinu ovláda symbolický strach z nebezpečného cudzinca a nepochopiteľná dôvera k usvedčenému klamárovi z našich radov.

 Otázka, ako naložiť s údajne viditeľnými avatármi neviditeľnej teroristickej internacionály, sa netýka postavenia týchto ľudí, ktoré je podľa medzinárodných organizácii - s výnimkou niektorých slovenských publicistov - ilegálne. Vzťahuje sa skôr na obavu, či ich môžeme pustiť na slobodu, keď sa po pobyte na Guantáname stali určite teroristami, hoci  si môžeme myslieť, že sa tam dostali omylom.

 Tento  názor  predstavuje minister Kaliňák, ktorý v januári chlácholil verejnosť vystresovanú predstavou, že „boj proti terorizmu“ sa z Afganistanu preniesol na naše sídliská, tým, že traja nešťastníci „neboli z ničoho obvinení a nepredstavujú hrozbu.“ Ak je to takto, prečo sa dnes vďaka Amnesty International dozvedáme, že nie sú na slobode a držia hladovku?

 Spojené štáty sa dnes aspoň formálne snažia napraviť právny štatút zadržiavaných na Guatáname. Slovensko sa spolu s ďalšími krajinami dohodlo, že im v tom pomôže. Je jasné, že ani nová vláda nevyšetrí  našu účasť na týchto zlovestných výpravách preslávených preletmi lietadiel CIA s ilegálne zadržiavanými osobami.

 No ak chce byť nová garnitúra rovnako proamerická, ako bola do porážky bushizmu, nech si z postavenia troch mužov urobí prioritu. Návrat slovenských neokonzervatívcov do parlamentu nebude dúfam znamenať, že celé Guatánamo sa teraz presťahuje do Medveďova.

Text vychádza aj v denníku Pravda