Fakty sú známe. 12. januára vo večerných hodinách postihlo najchudobnejšiu krajinu západnej pologule , 9 miliónové Haiti, devastujúce zemetrasenie. K dnešnému dňu je potvrdených cez 70 tisíc mŕtvych, odhaduje sa, že ich môže byť až 200 tisíc.

V biednej krajine je obrovské množstvo neošetrených zranených,  šíria sa infekcie, panuje hlad, anarchia, násilie.  Zemetrasenie je len poslednou z dlhého radu tragédií ktoré postihli Haiti po roku 1492. Časť tejto histórie tu  pred pár dňami bola opísaná a nemá význam opakovať už uvedené.

Obrazy zničeného Haiti , trpiacich ľudí a hrdinských vrtuľníkov štartujúcich z lietadlovej lode a zhadzujúcich balíčky medzi zúfalcov zaplnili médiá na celom svete. Tak ako po ázijskom tsunami , aj dnes sa svetom rozliala vlna súcitu a pomoci blížnym v nešťastí.  Vlna tak silná, že aj 32. najbohatšia krajina sveta (podľa Svetovej Banky - podľa Medzinárodného menového fondu až 40-ta) podľahla sugestívnosti chvíle a rozhodla sa poslať na Haiti, len týždeň po zemetrasení,  dva trojčlenné tímy lekárov, každý na celých 10 dní. Plus 16 záchranárov na vyťahovanie mŕtvol spod ruín a dezinfikovanie rumovísk.  Tento  výbuch súcitu s biedou sveta je o to cennejší, že k nemu došlo  len pár mesiacov po tom, čo jej vláda drasticky znížila rozpočet na bilaterálnu rozvojovú pomoc  zo 7,5 mil. € v roku 2009 na 3,2 mil. € v roku 2010. Nástenkári , mýtnici, dojiči eurofondov musia šetriť.

Ale to je iná téma...  Tragédia Haiti má svoju strápenú  ľudskú tvár - a tak isto ako má aj tvár politickú a mediálnu. Pre blízkeho suseda,  Spojené štáty zranené fiaskom pred sebou aj pred svetom po nezvládnutí situácie v New Orleans po hurikáne Katrina, predstavuje tragédia Haiti príležitosť predviesť sa pred svetom a vlastnými občanmi vo svetle sily, akcieschopnosti a ľudskosti.  Detto pre najväčšiu armádnu mašinériu sveta konzumujúcu  cez 40% zbrojného rozpočtu sveta a z roka na rok viac a viac.

Neupierajme  ale nikomu právo predviesť sa pred svetom pri konaní dobra. Dobro anonymné je možno ušľachtilejšie, ale aj pomoc biednym pred kamerami sveta je dobrom.  Čo je na správaní západných  médií, vrátane tých slovenských, zaujímavejšie, je selektívna slepota, schopnosť nevidieť dobro konané  niekým, kto nášmu veľkému spojencovi a teda ani nám nevyhovuje.  Slepota, alebo sprostá mediálna manipulácia?

Kuba je popri Dominikánskej republike najbližším susedom Haiti . Od revolúcie má Kuba dlhú tradíciu poskytovania zdravotníckej pomoci po celom svete. Na Haiti už pred zemetrasením pôsobili viac ako tri stovky  kubánskych lekárov a sestier a títo boli okamžite po zemetrasení posilnení ďalším stovkami zdravotníkov, medzi nimi aj mnohým haitskými študentmi medicíny a mladými lekármi vzdelanými kubánskymi lekárskymi fakultami.   Práve  v čase spomenutého hurikánu Katrina Kuba zreorganizovala svoje kapacity pre medzinárodnú lekársku  pomoc a vytvorila Brigádu Henry Reeves . Tú v sile 1500 lekárov ponúkla na pomoc Bushovej Amerike. Toto gesto americká administratíva príznačne odmietla. Brigáda Henry Reeves, ktorej členovia vo chvíľach keď ja píšem a vy čítate tento článok amputujú pohmoždené končatiny a  liečia infekcie na Haiti, zažila svoje prvé veľké nasadenie v októbri 2005 po ničivom zemetrasení v Pakistane. Prvých 85 kubánskych lekárov dorazilo do  Islamabadu behom 48 hodín po katastrofe a postupne viac ako 2,500 špecialistov na katastrofické situácie, chirurgov, všeobecných lekárov a ďalších zdravotníkov pracovalo v 30 poľných nemocniciach poskytnutých Kubou spolu s vybavením a liekmi, v utečeneckých táboroch, v horských dedinách, v pakistanských poľných aj regulérnych nemocnicach. Kubánske útvary pracovali v horách zničeného Pakistanu šesť mesiacov, až do konca krutej  zimy. 

Iste sa na Slovensku nájde dosť pravoverných inkvizítorov, ktorým je nadovšetko jasné, že  kubánski lekári sú len takí polovzdelanci  - čosi ako Ficovi inžinieri z Trenčína - že ich nemocnice sú neuveriteľne biedne vybavené a že je to celé vlastne len Castrova prefíkaná propaganda.  Tým menej pravoverným ale možno dochádza, že Haitania dnes nepotrebujú computerové tomografy a transplantačných chirurgov, ale ľudí, ktorí sú schopní rýchlo diagnostikovať traumy, čisto a profesionálne amputovať končatiny a naprávať zlomeniny,  podávať infúzie a transfúzie, liečiť infekcie. Že potrebujú takýchto lekárov stovky, a že ich budú potrebovať  nie na pár dní, ale dlhé mesiace.

Tak ako priemerný občan Slovenska alebo USA nemá ani tušenie o úlohe, ktorú zhrala porážka juhoafrickej armády Kubáncami v bitke pri Cuito Cuanavale pri zrútení apartheidu v Južnej Afrike, tak nemá tušenie ani o práci kubánskych lekárov na Haiti dnes, v Pakistane včera a ktovie kde zajtra. Do tohto ideologického temna však včera predsa len prenikol malý lúč svetla: CNN minimálne na svojej web stránke priniesla informáciu o kubánskych lekároch na Haiti. Slovenské médiá sa k takému rúhaniu ešte neznížili, ale keď môže americká CNN, ktovie – možno sa aj u nás dočkáme. Dovtedy sa budeme vytešovať aspoň z tých troch našich. Na tak chudobný národ ako náš je to určite lepšie, ako nič.

Súvisiace články:

• Náš dlh voči Haiti