Možno aj vy máte rozpačitý pocit z toho, že nerozumieme, prečo nevieme. Na druhej strane ale vieme niečo nové, čomu, ale úprimne, nerozumieme.

Keď Johan Alois Ratzinger, používajúci dnes krycie meno Benedikt toho mena šestnásty, bojoval ako totálne nasadený mládenec v hitlerovskej protivzdušnej obrane v roku 1944 na rakúsko-maďarskej hranici, mal Ján Sokol, ktorému neskôr pridelila ŠtB krycie meno Špirituál a Svätopluk, 11 rokov a užíval si blahobyt klérofašistického Slovák štátu. V tom istom čase sa 15 ročný Peter Higgs na Cotham Grammar School na predmestí Bristolu zoznamoval so svetom kvantovej fyziky, keďže škola bola pyšná na svojho absolventa, teoretického fyzika Paula Diraca.

Po 68 rokoch sa Higgs, Ratzinger a Sokol stretli na stránkach slovenských novín, aby skvele demonštrovali priepastné rozdiely v chápaní a uvažovaní o tomto svete. Ale aj v chápaní tohto sveta mediálnym prostredím. Objav Higgsovho bozónu a Ratzingerovo príkre odvolanie arcibiskupa Bezáka, ktorý svedčil v súdnom spore proti svojmu predchodcovi Sokolovi, nie sú správy z rozličných storočí a rozličných planét, aj keď tak pôsobia. Sú však informáciami, pri ktorých sa prelínajú po slovensky blízko znejúce slová viera a verifikácia.

Prípad bozón

Higgs predpovedal už v šesťdesiatych rokoch existenciu subatomárnej častice, ktorá, laicky povedané, bude zodpovedná za hmotnosť. Lenže teoretická fyzika je jedna vec, v ktorej sa „verí“, že niečo by mohlo modelovo fungovať napríklad takto a takto. Druhou stránkou mince je potvrdenie alebo vyvrátenie predpokladov verifikačnými pokusmi. Na to, aby sa potvrdila existencia Higgsovho bozónu muselo vzniknúť za miliardy obrovské výskumné centrum CERN, ktoré pracuje s najmodernejšími súčasnými technológiami a kde sa sústreďujú špičkové kapacity (chvalabohu, aj zo Slovenska), aby na základe presne stanovených pokusov dokázali alebo vyvrátili hypotézy týkajúce sa jestvovania či nejestvovania častíc. V prípade Higgsovho bozónu sú vedci síce opatrní, lebo verifikované chcú pre istotu ešte verifikovať, ale zato sa úprimne tešia. Zdá sa, že častica, ktorá je zodpovedná za jestvovanie matérie, naozaj existuje a má také vlastnosti, aké u nej teoretický model predpokladá. Teda naša viera v usporiadanie sveta sa mení na nespochybniteľný fakt. Čaká nás revolučný výklad časticovej fyziky, ktorý nám opäť raz o čosi lepšie vysvetlí, ako nádherne ten náš vesmír funguje a do seba zapadá vo svojom vlastnom bytí bez potreby akéhokoľvek prvého hýbateľa. Aj keď je pravda, že my, bežní smrteľníci, nevieme, čo s touto informáciou o bozóne robiť, pretože odohnať od seba pár bozónov zodpovedných za našu hmotnosť by sa nám síce páčilo, ale na klinikách plastickej chirurgie či fitnescentrách zatiaľ žiaden jednoduchý „zbavovač bozónov“ nemajú. Ale aspoň vieme niečo nové, aj keď tomu nerozumieme.

Prípad Bezák

Kým tá rozmýšľajúca časť svetových médií ochkala nad potvrdením dlho očakávanej informácie o bozóne, Slovensko sa nechalo uniesť do sveta stredovekej mašinérie, ohromené tým, ako môže istý pán Ratzinger, inak takto pápež Benedikt XVI. odvolať istého pána Bezáka, inak takto v kolektíve obľúbeného a relatívne mladého arcibiskupa trnavskej diecézy. V každej súkromnej spoločnosti je to bežná praktika, ak sa šéfovi nepáči niektorý z jeho podriadených a robí niečo také, čo zdanlivo poškodzuje dobré meno firmy, tak ho vymení. Katolícka cirkev je už dve tisícročia prosperujúca a vplyvná nadnárodná korporácia obchodujúca s vierou, teda službami zameranými na nemateriálny svet občanov. Je to prísne hierarchizovaná firma so zaužívanými postupmi, konzervatívneho charakteru s jasným marketingovým programom, kvalitným logom a neutíchajúcou reklamnou kampaňou využívajúcou – povedané s americkým psychológom Abrahamom Maslowom – potrebu lásky, prijatia a spolupatričnosti a potrebu bezpečia a istoty. A to sú dve zo štyroch základných nedostatkových potrieb charakterizovaných v päťstupňovej Maslowovej pyramíde potrieb, ktorá, mimochodom, vznikla v prvej polovici štyridsiatych rokov, keď Ratzinger bojoval za Hitlera, Sokol sa mal blahobytne za Tisa a Higgs sa snažil chápať Dircovu teóriu kvantového poľa, kým jeho otec bojoval na strane budúcich víťazov v Normandii.

Vráťme sa však k prípadu Bezák. Vatikán sa v duchu tradičných stredovekých (áno, páni historici, používam toto adjektívum vo význame temnej doby, nie vo význame časového určenia presného obdobia) móresov rozhodol, že si nenechá radikálneho arcibiskupa tárať čosi nepekné o hospodárení svojho predchodcu či nebodaj o podivných morálnych (či skôr totálne amorálnych) postojoch hodnotiacich fašisticko-prisluhovačský vojnový Slovák-štát ako dobu relatívneho blahobytu, ktorými sa Sokol, krycie meno Svätopluk, oháňal. Ratzinger sa snažil z pazúrov hitlerovskej moci v čase, keď už bolo jasné, že je po všetkom, ujsť a dezerciou vyjadriť svoj postoj k nacizmu. Sokol sa zo zajatia obdivu k farárovi a vojnovému zločincovi Tisovi neoslobodil dodnes.

Verejnosť je však pobúrená, že Vatikán v kolektíve obľúbeného Bezáka jednoducho vyhodil zo sídla diecézy bez toho, aby vysvetlil ovečkám, prečo a v čom pochybil. Hádam len nie tým, že otvoril reštauráciu Galéria, ktorú arcidiecéza prevádzkovala. Aj keď rozhorčenie niekoľkých stovák ovečiek je relatívne oprávnené, u nás je cirkev, bohužiaľ, stále súčasťou štátneho rozpočtu, takže by sa od nej očakávala istá otvorenosť k daňovým poplatníkom a úprimné vysvetlenie, že čo si pán Bezák nesplnil či nebodaj urobil naviac. Mimochodom, štát by mohol platiť zamestnancov aj v iných súkromných firmách, nie? Vatikán sa správa tak, ako sa to v normálnej súkromnej firme bežne robí – je to naše rozhodnutie, my ho zdôvodňovať nemusíme a už vôbec nie vám, ľuďom, ktorí nám platíte za služby. Veď keď sa zmení riaditeľ lokálneho McDonaldu, nikto o tom nehovorí, milí veriaci. Skloňte hlavu a vedzte, že 1. ako Vatikán máme vždy pravdu a 2. keby sme ju nemali, tak platí bod číslo jeden. Ešte stále nerozumieme, prečo nevieme?

Nečakajme, že sa v otázkach viery bude niekto pokúšať o verifikáciu. O objektívne zdôvodnenie a odhalenie akejkoľvek z hypotéz vyslovených teoretickými špekulantami. Vatikán predsa na žiadne zdôvodňovania veriť nemusí, moc má od neverifikovateľného boha, verte mu. Škoda len, že mu to stále a dookola ovečky žerú.

Bezák, bozón a médiá

Kauzu Bezáka cirkev ustojí, ustála väčších kacírov, nech sa pán bývalý arcibiskup teší, že sa dnes neposlušní nepoužívajú ako palivo, čiže neskončí ako mučeník Jan Hus. Veriaci, ktorí nepotrebujú verifikáciu, sa postupne vrátia do košiara, lebo bude treba krstiť, pochovávať a vykonávať ďalšie stredoveké (áno, páni historici...) rituály. Verifikácia existencie bozónu a chystané merania, ktoré potvrdia prvé potvrdené výsledky, nás posúvajú do novej kategórie prehodnocovania fyziky, vedci hovoria o revolučnej zmene podobnej definovaniu evolúcie Darwinom či modelu DNA Watsona a Cricka.

Paralelné existencie sveta viery a vedy sa dokážu neuveriteľne preplietať na stránkach médií a je stále tak trocha slovenskou malosťou mediálneho prostredia, že nedokážeme hierarchizovať informácie z pohľadu dôležitosti pre fungovanie tohto sveta. Aj keď spor Bezák verzus Vatikán verifikuje naše presvedčenie, že cirkev nie je organizáciou viery, ale súkromnou firmou, ktorá – hurá, konšpirátori – riadi pod pláštikom duchovna svoje obchodné a politické záujmy.

Bozón dokazuje nielen kruto a bezcitne materialistickú podstatu tohto sveta a vesmíru, v ktorom sme len náhodnými návštevníkmi, ale najmä úžasnú schopnosť a kapacitu ľudského myslenia snažiť sa pochopiť, ako tento vesmír funguje. Aj keď týmto verifikovaným faktom drvivá väčšina neporozumie.

Súvisiace články:

• Robert Bezák superstar
• Diktatúra neomylnosti