JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Hradná slávnosť kaukliarov

Kríza žánru | Editorial | Pavol Hardoš | 05.09.2012

_ma_small

Poprava monarchu a zrod suverenity ľudu mali byť koncom éry metafyzických, ceremoniálnych praktík, koncom rituálov nedotknuteľnosti a posvätnosti tela suveréna, začiatkom modernity, racionálnej a strohej politiky.

Minulý týždeň v piatok sa na Hrade udiala oslava parlamentarizmu, ktorá bola vyslovenou antitézou strohosti a racionality, akýsi slaboduchý pokus dodať si oslavnou formou na dôležitosti. Bol to dôkaz v priamom prenose, že ceremoniálne pokusy posvätenia vlastného významu sú vlastné aj slovenskej politike. Celkové magično momentu dotváral už len milosrdný dážď.

Historik Ernst Kantorowicz vo svojej slávnej štúdii Dve Telá Kráľa poukázal na stredovekú politickú teológiu, kde kráľ bol nielen osoba (smrteľné, prírodné telo) ale aj stelesnenie politickej obce, štátu (večné, politické telo). Vo francúzskej revolúcii po poprave kráľa zmizlo jeho fyzické telo, ale stelesnenie štátu, telo politické (body politic; corps-état), prevzal nový suverén: parlament reprezentujúci vôľu ľudu. Nadväzujúc na Kantorowicza historik Phillip Manow vo svojej fascinujúcej knihe V Tieni Kráľa ukazuje, že moderný parlamentarizmus sa nikdy celkom nezbavil symbolických prvkov panovníkovej zvrchovanosti. Dnešné parlamentné demokracie stále čiastočne, niekedy úplne nevedome, fungujú v metafyzickom tieni kráľa a voľne imitujú vonkajšok jeho majestátu. [1]

Manow demonštruje svoju tézu na mnohých, zdanlivo okrajových otázkach: kde sa vzal prevažujúci polkruhový pôdorys parlamentu, ako vznikla imunita poslancov, alebo prečo sú parlamentné rozpravy verejné; to všetko sú momenty, kde môžeme stále vystopovať metafyzické pozostatky monarchie.

Tak napríklad polkruhovitý pôdorys kontinentálneho parlamentarizmu bol inováciou, ktorá nahradila tradičné, stavovské sedenie a mal byť stelesnením novej, proklamovanej jednoty zástupcov ľudu (istý čas sa vo Francúzsku aj sedadlá žrebovali, aby sa vyhlo jasným ideovým deliacim líniám pri zasadaní). Naopak pôdorys britského parlamentu je dôsledkom iného ústavného vývoja, kde v strede sediaci Speaker, na ktorého sa obracajú oba protiľahlé tábory poslancov pri rozpravách, stále reprezentuje Monarchu v parlamente. Vo Francúzsku však cítili potrebu nahradiť popraveného kráľa ako symbolické centrum jednoty štátu a fyzická organizácia parlamentu mala túto novú jednotu pomôcť demonštrovať. [2]

Podobne imunita poslancov mala pôvod priamo v nedotknuteľnosti suveréna. Po odstavení kráľa sa jeho posvätná nedotknuteľnosť preniesla z monarchu na nové, jednotné politické telo, ľud, konkrétne ale teda na kolektívne teleso jeho zvrchovaných zástupcov. Ľud, ako poznamenal aj Rousseau, čoby suverénne teleso zhmotnené v zákonodarcoch, je posvätný a nedotknuteľný. Súčasné argumenty o oprávnenosti privilégií poslancov a dôstojnosti zákonodarného zboru sú len ozvenou tejto posvätnosti suveréna. [3]

Napokon, kým v absolutistickej monarchii bol kráľ jedinou verejnou osobou a ako jediný mal prístup k tajomstvu spravovania štátu – po revolúcii a poprave kráľa bol touto verejnou osobou ľud samotný. Parlament sa stal ústami ľudu, stredobodom novovznikajúcej verejnej sféry, keďže ľud, táto abstraktná neforemná masa, nemohol prejaviť svoju vôľa inak, než cez svojich zástupcov. Preto bolo ale nevyhnutné, že aj rokovania a prejavy museli byť verejné, aby ľud nielen prehovoril, ale sa aj počul. [4]

Čo nám však hlavná Manowova téza napovie o minulotýždňovej oslave na Hrade? Len nám konanie našich najvyšších činiteľov pomáha zaradiť do kontextu. Určite môžeme povedať, že čo sme v predvečer dňa ústavy mali možnosť vidieť na obrazovke, vlastne pokračovalo v peknej tradícií slovenskej štátnosti. Po rôznych samo-únosoch, samo-výbuchoch, samo-výpovediach a samo-zbitiach sme uzreli aj samo-oslavu [5]. Ale to nie je všetko, bol to totiž aj pokus predviesť – verejne – majestát demokracie a dôstojnosť jeho zvrchovaných zástupcov.

Táto Samo-oslava najvyšších ústavných činiteľov, nám tak ukázala Politické Telo našej parlamentnej demokracie v jej plnej nahote, ako sinavé, neduživé, s vytŕčajúcimi rebrami. Bola to len nepodarená fraška majestátu, s vyprázdnenou, nepochopenou symbolikou politickej moci, cargo kult demokracie. Tak ako Melanézania, ktorí postavili letisko a lietadlá zo slamy, dúfajúc v návrat „Bohov“, tak aj naša najvyššia Trojka, v podstate oslavovala suverenitu ľudu, bez toho aby presne chápali, čo ju napĺňa. Poučkou je, že každá politická moc si nevyhnutne buduje svoju vlastnú politickú mytológiu, sakralizuje a zaklína sa rituálmi, a ani naše moderné demokracie nie sú výnimkou. Ale tak priehľadne bezduchá vulgárnosť s akou sa žánru ostentatívne zhostili naši najvyšší by zrejme prekvapila nejedného stredovekého kaukliara.


[1] Kantorowicz, Ernst. 1957. The Kings Two Bodies: A Study in Mediaeval Political Theology. Princeton, N.J.: Princeton University Press.; Manow, Phillip. 2010. In the King's Shadow: The Political Anatomy of Democratic Representation. Cambridge, UK: Polity.

[2] Manow 2010: 34

[3] Manow 2010: 50-51

[4] Manow 2010: 65

[5] Kernová, Miroslava: Traja najvyšší si urobili radosť v priamom prenose. Blog Slobodne O Médiách, 1.9.2012 http://omediach.blog.sme.sk/c/306945/Traja-najvyssi-si-urobili-radost-v-priamom-prenose.html


Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 51 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 06.09.2012 (palo satko)

Diskusia k článku obsahuje 10 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist