Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
ViacTentoraz to však nie sú baskickí teroristi, ale český výrobca elektrospotrebičov, ktorý sa rozhodol zabodovať na jednom z najväčších trhov v Európe. Práve značka ETA však môže byť veľkou prekážkou na ceste k úspechu.
Snímka Hurt Locker (Smrť čaká všade) si dnes odniesla sošku Oscara za najlepšiu snímku. Aká naozaj je? A v konkurencii, akých filmov obstála?
Človek by si myslel, že po toľkých rokoch existencie internetu sa jeho používatelia naučia neveriť všetkému, čo skončí v ich mejlovej schránke. Aj medzi vašimi známymi sa stále nájdu takí, ktorí sa vás určite v dobrej viere snažia varovať pred hroziacou katastrofou v podobe zrušenia konta na Facebooku a poslušne rozošlú každý hoax.
Kríza žánru | Editorial | Rado Geist | 08.02.2010
Kríza oslobodzuje. Núti myslieť, a umožňuje myslieť inak. Nabúrala hegemóniu dominantnej ideológie a vytvára priestor, aby v diskusii zazneli nové myšlienky. Napríklad idea „maximálnej mzdy“ – už nepatrí len krajnej, „utopickej“ ľavici, ale objavuje sa aj v strednom prúde diskusie.
Britský komentátor Neal Lawson v článku pre žurnál Social Europe sumarizuje tri argumenty, prečo by sme mali začať premýšľať o maximálnej mzde – nazvime ich sociálno-psychologický, ekonomický a politický.
V prvom rade, veľké rozdiely v príjmoch majú negatívny vplyv na spoločenskú stabilitu. Situáciu len zhoršuje kultúra konzumerizmu. Masová výroba potrebuje masovú spotrebu, a spotrebné veci sa už nekupujú preto, že sú potrebné, ale preto, že je cez ne človek definovaný. „Žijeme v kultúre turbokomzumerizmu, v ktorej sa nesnažíme udržať krok s Novákovými od vedľa, ale s manželmi Beckhamovými. Takže dosť nikdy nie je dosť. Vytvára to nepokojnú, napätú atmosféru“, píše Neal Lawson. Netrpia však len tí na dne hierarchie. Richard Wilkinson a Kate Pickett v knihe Spirit Level dokazujú, že v spoločnosti priepastných sociálno-ekonomických rozdielov trpia všetci, vrátane bohatých.
Nehorázne vysoké platy riaditeľov firiem sa opierajú o dvojitú ekonomickú logiku – že si to tí ľudia zaslúžia, a že keď to nedostanú v jednej firme, pôjdu inam. Kríza nabúrala aj tieto mýty. Napríklad výskum britskej Work Foundation ukázal, že vzťah medzi platmi a výsledkami korporácie je nepriamy. Katastrofálny spôsob, akým nadmerne platené manažmenty bánk a iných finančných inštitúcií prispeli k súčasnej hospodárskej kríze, je príkladom samým o sebe. Ak by bol však plat vedenia regulovaný tak, že môže byť len určitým násobkom mzdy „obyčajného“ zamestnanca, vrcholoví manažéri by mohli byť silnejšie motivovaní k tomu, aby prosperovala celá firma. Nie je to vec motivácie – guru podnikateľov JP Morgan pred sto rokmi údajne povedal, že v žiadnej firme by nemal byť rozdiel medzi najvyšším a najnižším platom viac ako desaťnásobný. Ak pred niekoľkými desaťročiami riaditeľ v podniku zarábal 10-20 krát viac, než obyčajný zamestnanec, dnes môže byť rozdiel medzi špicou a základmi aj štyristonásobný. Nehorázne rozdiely v odmeňovaní tak majú jediný efekt – malej skupine príslušníkov nadtriedy umožňujú žiť životný štýl, ktorý je environmentálne neudržateľný, ekonomicky neefektívny a politicky škodlivý.
Posledným argumentom trhových fundamentalistov by bolo: zavedenie maximálnej mzdy spôsobí únik mozgov do iných firiem, sektorov či krajín. Výskum spomínanej britskej organizácie Work Foundation však napríklad ukázal, že globálna mobilita CEOs nie je zas taká veľká.
Stále však ostáva otvorená otázka politická – je zavedenie maximálnej mzdy možné? Odpoveď je „áno“. Dnes považujeme za samozrejmé mnohé myšlienky, ktoré boli ešte pred sto rokmi sociálnou utópiou – všeobecná zdravotná starostlivosť, podpora v nezamestnanosti... Okrem toho, maximálna mzda by nebola zas až tak novou myšlienkou. V niektorých sektoroch – tak rozdielnych ako ozbrojené sily a americká profesionálna futbalová liga – už de facto funguje. Švédsko malo maximálnu mzdu v 60. rokoch. A krajiny ako Británia či USA, ktoré mali v 60. a 70. rokoch 90% dodatočnú mieru zdanenia pre najvyššie príjmové skupiny, v podstate tiež.
Sú doby, v ktorých je priepasť medzi nemožným a možným veľmi malá.
Článok Neala Lawsona bol uverejnený v žurnáli Social Europe
Naposledy pridaný: 12.02.2010 (d)
Diskusia k článku obsahuje 50 príspevkov
Nové správy na CzechFP.cz:
Rodina americké propalestinské aktivistky Rachel Corrieové, kterou zabil izraelský buldozer v Gaze, podává u soudu v Haifě žalobu, čímž podle všeho jen zesílí kontroverze kolem způsobu, jakým Izrael zachází s demonstranty podporujícími Palestince.
Vlády japonské Liberálně demokratické strany porušovaly přísný protijaderný status země a umožňovaly Spojeným státům přepravovat a dokonce i skladovat jaderné zbraně na japonském území. Konstatuje to zpráva nynější japonské vlády, která nechala prozkoumat „tajné dohody" svých předchůdců s USA.
Obyvatelé krymského Sevastopolu poděkovali ukrajinské tajné službě SBU, že před 60 lety zlikvidovala vrchního velitele Ukrajinské osvobozenecké armády (UPA) Romana Šucheviče. Autoři otevřeného děkovného dopisu SBU vyjádřili dík, neboť ji totiž považují za právní nástupkyni ukrajinského sovětského ministerstva vnitra a KGB, jejichž pracovníci Šucheviče zabili.
Copyright © 2007 - 2010 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist