Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
ViacPo dome sa rôznou rýchlosťou pohybujú štyri deti. Jedno, dvojročné dievčatko, je moje. Teda naše. Dve staršie dievčatá sú manželove. Ale vlastne tiež naše. A štvrtý, štvorročný chlapček, nie je ani jeho, ani môj. Teda pokrvne. Ale tiež tak akosi občas je náš. On je totiž bračekom tých dvoch starších. Zmätení? My už ani nie.
"Slota zasa nadával," oznamuje novinový titulok. Tejto téme sa venujú všetky médiá, aj keď tie nadávky ako zvyčane nemali žiaden význam a dozvedeli sme sa len to, čo už o ich autorovi vieme.
Práve dnes uplynulo štvrť storočia od nástupu Gorbačova k moci. Muž, ktorý nechtiac pochoval komunizmus, študoval právo na Moskovskej štátnej univerzite so Zdeňkom Mlynářom, jednou z osobností Pražskej jari v roku 1968. V Rusku ho dnes nemajú radi nielen kvôli tomu, že im zakazoval piť vodku.
Kríza žánru | Editorial | Rado Geist | 08.02.2010
Kríza oslobodzuje. Núti myslieť, a umožňuje myslieť inak. Nabúrala hegemóniu dominantnej ideológie a vytvára priestor, aby v diskusii zazneli nové myšlienky. Napríklad idea „maximálnej mzdy“ – už nepatrí len krajnej, „utopickej“ ľavici, ale objavuje sa aj v strednom prúde diskusie.
Britský komentátor Neal Lawson v článku pre žurnál Social Europe sumarizuje tri argumenty, prečo by sme mali začať premýšľať o maximálnej mzde – nazvime ich sociálno-psychologický, ekonomický a politický.
V prvom rade, veľké rozdiely v príjmoch majú negatívny vplyv na spoločenskú stabilitu. Situáciu len zhoršuje kultúra konzumerizmu. Masová výroba potrebuje masovú spotrebu, a spotrebné veci sa už nekupujú preto, že sú potrebné, ale preto, že je cez ne človek definovaný. „Žijeme v kultúre turbokomzumerizmu, v ktorej sa nesnažíme udržať krok s Novákovými od vedľa, ale s manželmi Beckhamovými. Takže dosť nikdy nie je dosť. Vytvára to nepokojnú, napätú atmosféru“, píše Neal Lawson. Netrpia však len tí na dne hierarchie. Richard Wilkinson a Kate Pickett v knihe Spirit Level dokazujú, že v spoločnosti priepastných sociálno-ekonomických rozdielov trpia všetci, vrátane bohatých.
Nehorázne vysoké platy riaditeľov firiem sa opierajú o dvojitú ekonomickú logiku – že si to tí ľudia zaslúžia, a že keď to nedostanú v jednej firme, pôjdu inam. Kríza nabúrala aj tieto mýty. Napríklad výskum britskej Work Foundation ukázal, že vzťah medzi platmi a výsledkami korporácie je nepriamy. Katastrofálny spôsob, akým nadmerne platené manažmenty bánk a iných finančných inštitúcií prispeli k súčasnej hospodárskej kríze, je príkladom samým o sebe. Ak by bol však plat vedenia regulovaný tak, že môže byť len určitým násobkom mzdy „obyčajného“ zamestnanca, vrcholoví manažéri by mohli byť silnejšie motivovaní k tomu, aby prosperovala celá firma. Nie je to vec motivácie – guru podnikateľov JP Morgan pred sto rokmi údajne povedal, že v žiadnej firme by nemal byť rozdiel medzi najvyšším a najnižším platom viac ako desaťnásobný. Ak pred niekoľkými desaťročiami riaditeľ v podniku zarábal 10-20 krát viac, než obyčajný zamestnanec, dnes môže byť rozdiel medzi špicou a základmi aj štyristonásobný. Nehorázne rozdiely v odmeňovaní tak majú jediný efekt – malej skupine príslušníkov nadtriedy umožňujú žiť životný štýl, ktorý je environmentálne neudržateľný, ekonomicky neefektívny a politicky škodlivý.
Posledným argumentom trhových fundamentalistov by bolo: zavedenie maximálnej mzdy spôsobí únik mozgov do iných firiem, sektorov či krajín. Výskum spomínanej britskej organizácie Work Foundation však napríklad ukázal, že globálna mobilita CEOs nie je zas taká veľká.
Stále však ostáva otvorená otázka politická – je zavedenie maximálnej mzdy možné? Odpoveď je „áno“. Dnes považujeme za samozrejmé mnohé myšlienky, ktoré boli ešte pred sto rokmi sociálnou utópiou – všeobecná zdravotná starostlivosť, podpora v nezamestnanosti... Okrem toho, maximálna mzda by nebola zas až tak novou myšlienkou. V niektorých sektoroch – tak rozdielnych ako ozbrojené sily a americká profesionálna futbalová liga – už de facto funguje. Švédsko malo maximálnu mzdu v 60. rokoch. A krajiny ako Británia či USA, ktoré mali v 60. a 70. rokoch 90% dodatočnú mieru zdanenia pre najvyššie príjmové skupiny, v podstate tiež.
Sú doby, v ktorých je priepasť medzi nemožným a možným veľmi malá.
Článok Neala Lawsona bol uverejnený v žurnáli Social Europe
Naposledy pridaný: 12.02.2010 (d)
Diskusia k článku obsahuje 50 príspevkov
Nové správy na CzechFP.cz:
Pátek 19.3. 14:15 Poslední zkouška (Final Fitting), r. Reza Hadru, 2008, 29´
Německá vláda odmítá odtajnit 4500 stran dokumentů týkajících se strůjce nacistického holocaustu Adolfa Eichmanna. Svůj postoj zdůvodňuje tvrzením, že značnou část jejich obsahu německé straně poskytly zahraniční zpravodajské zdroje, nejspíš Mosad, a nynější zveřejnění by do budoucna mohlo odradit cizí vlády od toho, aby s Německem sdílely tajné informace.
Příbuzní pěti obětí aliančního útoku na dům „ozbrojenců" v afghánské provincii Paktíja odmítli vzít od NATO kompenzaci (ve výši 2000 dolarů za zabitého). „Nechci peníze, chci spravedlnost," prohlásila hlava rodiny Hadží Šarabuddín. Při náletu zahynulo pět lidí, včetně tří žen. Jedním ze zabitých byl i stařešina místní komunity.
Neshody mezi Obamovou administrativou a izraelskou vládou dosáhly svého dosavadního maxima, když izraelský ministr vnitra efektivně ukončil možnost mírových jednání s Palestinci oznámením masivní výstavby nových židovských osad ve chvíli, kdy americký viceprezident Joe Biden v Izraeli právě obnovení mírových rozhovorů prosazoval.
Copyright © 2007 - 2010 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist