Za bodkovaným týždenníkom som už dávno dal bodku. Z času na čas ma ale niekto upozorní na niečo z jeho obsahu, čo podlieza aj tie najnižšie štandardy propagandistického plátku. Zvyčajne odolám, no občas zvíťazí zvedavosť. To je aj tento prípad, jednoducho som neveril, že by tam naozaj mohlo byť zverejnené niečo tak hrozné. V skutočnosti to bolo ešte horšie.

Na textoch  o Blízkom východe, ktoré .týždeň publikuje sa pritom dá aj celkom dobre pobaviť. Skvelým príkladom je článok pána Šebeja, recyklujúci nenávisť z jesene 2001. Jeho záverečná pasáž je celá opísaná (pardon, citovaná) z článku Jamie Glazova vo FrontPage Magazine. K „citovanému“ textu sa autor snažil pridať aj niečo z vlastnej tvorby, pričom sa mu prihodilo   faux pas, keď z marockej vysokoškolskej učiteľky a feministickej spisovateľky Fatny Aït Sabbah vo svojom texte spravil „marockého islamského učenca“. Veď predsa, ako ináč sa dá preložiť výraz Moroccan scholar? A pritom by stačilo, keby si autor prečítal len o pár dní starší článok toho istého Glazova v tom istom magazíne. Nemenej úsmevné je, že pri „citovaní“ článku si zase raz poplietol hadís s Koránom, no na to sme si už u pána Šebeja, ktorý sa k islamu veľmi rád a veľmi často vyjadruje, dávno zvykli. 

No jeden z posledných výtvorov Štefana Hríba už na smiech nie je. Pocit zhnusenia, ktorý zhliadnutie jeho komentára vyvoláva, sa nedá opísať. Kritizuje v ňom zverejnenie videozáznamu, na ktorom streľba z americkej helikoptéry zabíja viac než desiatku ľudí, vrátane dvoch reportérov agentúry Reuters.Toto video podľa neho vraj nemalo byť zverejnené. Koľko takýchto útokov, pri ktorých zahynuli nevinní civilisti však zverejnených vôbec nebolo? A z koľkých útokov ani videá nejestvujú? Záznam z tohoto útoku bol zverejnený vďaka tomu, že pri ňom zahynuli reportéri z Reuters. Keby bol jediným nevinným vodič dodávky, ktorý sa snažil pomôcť zraneným, videli by sme niekedy toto video? A koľko už takých nevinných zahynulo? V Iraku, v Afganistane, v Palestíne... ?  

Podľa Hríba, „vidieť smrť v priamom prenose sa nemá a takéto videá nemajú byť zverejňované“. Pretože „ľudia zomierajúci na tomto videu nie sú naši blízki, nič o nich nevieme“ a „znižuje to našu citlivosť“.

Nedopovedal, že po zhliadnutí tohoto videa by sme snáď mohli obete ľutovať. A to predsa nesmieme, veď to oni sú na vine. To oni si to tak vybrali.

Bastardi, rehúňajúci sa z bezpečia helikoptéry nad umieraním svojích obetí sú iba nevinní chlapci, ktorí konajú pod obrovským psychickým vypätím. Veď oni nemôžu vedieť, že zabíjajú aj nevinných civilistov. Vo vojne sa z ľudí stávajú zvieratá, ale naše zvieratá sú predsa dobré zvieratá, no ich zvieratá sú zlé zvieratá. Pretože naše zvieratá sú na správnej strane. Vo vojne zomierajú aj nevinní. V každej vojne. No nevinní zabití našimi sú menej nevinní, než nevinní zabití nepriateľom.

Myslíte si vari, že teroristi  uvažujú ináč?

 
Chápem, že tzv. vojna proti terorizmu sa Štefanovi Hríbovi ľahšie obhajovala, kým jeho čitatelia nevideli podobné videozáznamy. No mohol aj mlčať, nik ho nenútil obhajovať neobhájiteľné.  Video z útoku nemalo byť nikdy zverejnené? Nie, to komentár Štefana Hríba nemal byť nikdy zverejnený.