JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Infoterorizmus

Kríza žánru | Editorial | Martin Kasarda | 02.04.2013

_ma_small

Proces výroby, predaja a komunikácie farmaceutických produktov v ostatných rokoch naráža na odpor angažovaných aktivistov, ktorí sa snažia napádať spôsob distribúcie, predpisovania a užívania liekov. Končí sa éra klasickej medicíny, alebo sme obeťami teroristických útokov informačnými bombami?

Vo viacerých krajinách sú skupiny aktívnych bojovníkov proti psychofarmakám, vakcínam, inzulínu, či biologickej liečbe a umelému oplodneniu. Ich činnosť môže spôsobovať škody – nielen finančné pre farmaceutické firmy – ale aj pre pacienta a dokonca pre celú spoločnosť. V súčasnom období je ich najsilnejšou zbraňou informačný terorizmus (infoterorizmus).

Lieky a farmaceutické produkty patria k najsofistikovanejším produktom nielen z pohľadu ich vývoja, skúšania, kontroly, registrácie a distribúcie, ale aj z pohľadu marketingovej komunikácie. Lieky sa v obchodnom systéme nesprávajú ako štandardný tovar, ich cesta ku konečnému spotrebiteľovi nie je výsledkom rozhodovacieho procesu ich spotrebiteľa, ale ľudí, ktorí z pozície autority lekára rozhodujú o tom, čo vlastne bude pre daného spotrebiteľa/pacienta dôležité a vhodné.

Je to situácia neštandardná z pohľadu trhu. Vzťah medzi lekárom a pacientom je nerovnocenný, pretože pacient očakáva od lekára pomoc vo chvíli, keď nerozumie tomu, čo sa s jeho telom deje, kým lekár na základe vlastného poznania určuje, čo sa s ním má diať. Lekár vo vzťahu k pacientovi predstavuje moc, poznanie, pacient je ten, kto je ovládaný.

Celkom prirodzene sa v spoločnosti, ktorá je postavená na hodnotách rešpektu osobnej slobody, jedinečnosti ľudskej bytosti a demokratických právach, nerovnoprávny vzťah medzi mocou a bezmocnosťou, lekárom a pacientom, môže stať zdrojom konfliktu. Lekár je reprezentantom zdravotníckeho systému, je teda reprezentantom špecifickej moci. Lekár vie viac, používa tajný jazyk (drvivá väčšina pacientov nerozumie tomu, čo im lekár rozpráva, keď im hovorí o diagnóze pomocou latinských termínov) a rozhoduje o situáciách, ktorým sa pacient má podrobiť – napríklad aj tým, že mu naordinuje lieky. Väčšina pacientov reaguje primerane a spolieha sa na autoritu lekára, dôveruje mu a snaží sa spolupracovať s lekárom v záujme dosiahnutia vlastného prospechu.

Sú ľudia, u ktorých sa zápal pre vlastnú slobodu, presvedčenie o vlastnej pravde a nedôvera v inštitúcie ako reprezentantov moci vedie k angažovaniu sa vo veľmi pestrej škále ľudských činností. Angažované skupiny, ktoré sa obracajú proti platnému spoločenskému poriadku sú prejavom zdravo fungujúcej demokratickej spoločnosti. Problém však môže byť miera angažovanosti. Jestvuje celá škála správania sa angažovaných skupín od tých, ktorí odborne diskutujú až po skupiny, ktoré svoju nevôľu prejavujú extrémnymi nátlakovými akciami, ktoré sa dajú označiť ako teroristické. Terorizmus sa objavuje všade tam, kde jestvuje výrazná asymetria síl protivníkov. Terorizmus je taktika alebo stratégia boja, ktorá je nekonvenčnou psychologickou vojnou. Primárnym cieľom nie je zničenie materiálneho potenciálu, ale zasadenie psychologického úderu zameraného proti spoločnosti, ktorá pod týmto vplyvom mení svoje postoje a správanie.

Prežívame najväčšiu informatickú revolúciu v dejinách ľudstva. Je to revolúcia dekonštruujúca komunikačné systémy ostatných storočí. Do začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia ovládali informácie organizované skupiny – či už štát alebo súkromní vlastníci médií. S príchodom internetu došlo k informačnej explózii, k uvoľneniu informácií spod vlastníckych štruktúr, nepochybne k ich demokratizácii. Ale aj k tomu, že informácie prestali byť overované a kontrolované inštitúciami. Na internete dostanete v priebehu niekoľkých sekúnd astrologické i astronomické vysvetlenie vzťahu medzi mesiacom a slnkom a tieto informácie sú z pohľadu používateľa rovnocenné („našiel som ich na internete“) a z pohľadu ich hodnoty spadajú priam do kategórie viery (pravdu má astrológ alebo astronóm? – to nevyrieši internet, ale prijímateľ informácie svojim hodnotovým systémom).

Cieľom marketingových aktivít farmaceutických firiem je v drvivej väčšine úspešne umiestniť nový výrobok na trh. Súčasťou je aj sofistikovaná marketingová komunikácia, ktorej nástroje patria v oblasti persuazívnej komunikácie. Farmaceutické firmy pri komunikácii liekov smerom na verejnosť nemôžu využívať štandardné postupy marketingu. Národné legislatívne rámce významne obmedzujú firmy v tom, aby ovplyvňovali verejnosť, považuje sa to až za neprípustné, keďže o liečbe nemá rozhodovať pacient, ale odborník. Často je komunikácia na verejnosť pripravená tak profesionálne, že verejnosť ani nevníma aktivity farmaceutického priemyslu ako agenda setting, teda cielené nastoľovanie informácií do mediálneho priestoru so zámerom ovplyvniť verejnú mienku.

Každá marketingová komunikácia je cielená na určitú skupinu ľudí, pričom jej zámerom je persuázia, teda presviedčanie v prospech istého rozhodnutia, správania sa. V prípade marketingu farmaceutických spoločností však nejde primárne o presviedčanie smerom k nákupu konkrétneho produktu, ale o vyvolanie potreby záujmu o daný spôsob liečby a prevencie, o informovanie vedúce k lepšej compliance teda spolupráce pacienta s lekárskymi postupmi či o informovanie o postupoch vedúcich k predchádzaniu ochorení. Okrem legislatívnych obmedzení často farmaceutická marketingová komunikácia naráža na silné aktivity angažovaných skupín, ktoré atakujú farmaceutický trh až tak, že ich správanie môžeme označiť ako informačný terorizmus.

Štát neobmedzuje žiadne práva slobody slova zo strany aktivistov a odporcov, ktorí nie sú viazaní legislatívou upravujúcou komunikáciu liekov, pretože nie sú ich výrobcami, distribútormi ani lekármi. Navyše v legislatívnom vákuu, ktoré vládne dnes celosvetovo v rámci internetovej komunikácie je len veľmi ťažko možné upravovať či cenzurovať informácie v elektronickom prostredí. Aj keď internet ponúka množstvo verifikovateľných faktov týkajúcich sa klasickej západnej medicíny založenej na vedeckom poznaní, ponúka zároveň ešte väčšie množstvo alternatívnych medicínskych sa tváriacich názorov, paramedicínskych bludov, paranoidných konšpiračných teórií či astrologických výmyslov.

Infoterorizmus je taký druh terorizmu, v ktorom sa jedinci alebo malé organizované skupinky snažia pomocou cielených informácií napádať jestvujúci systém zákonov, pravidiel, zvyklostí. Cieľom nie je zničiť čokoľvek materiálne, ale zasadiť psychologický úder verejnosti tak, aby verejnosť pod vplyvom ataku zmenila svoje chovanie. V podstate používajú namiesto bômb odpaľovaných v autách či na živých pochodniach informácie publikované na vlastných internetových stránkach. Často svoje stránky reťazia s inými stránkami vytvárajúc tak siete replikujúcich sa informácií spojených navzájom odkazmi.

Angažované skupiny napádajúce farmaceutický priemysel považujú používanie lekárskych postupov a medikamentov za nadmerné, neprimerané, neadekvátne a zaťažujúce organizmus človeka neprírodnými substanciami. Zároveň pri každom z farmaceutických produktov dramaticky zveličujú faktografiu týkajúcu sa nežiaducich účinkov. Nerozlišujú časovú súslednosť a príčinnú súvislosť, teda ak sa pacientovi stane niečo v procese používania lieku, okamžite to zvaľujú na daný liek, aj keď príčina nie je zjavná a vôbec nemusí s liekom súvisieť. Argumentačným poľom je aj odkaz na farmaceutický priemysel ako lobby pokúšajúcu sa ovládnuť svet prostredníctvom liekov vyvolávajúcich závislosť, tvoriacich enormný biznis v miliardových obratoch a pod. Ďalšou spoločnou črtou aktivistických hnutí je, že svoju komunikačnú pozornosť obracajú na alternatívne informačné zdroje, ktoré nie sú kontrolované mediálnymi skupinami – podľa konšpiračných teórií prirodzene prepojenými s farmaceutickou a politickou lobby ovládajúcou globálny chod planéty.

Kým nejestvoval internet, väčšina aktivít sa diala vo veľmi úzkych a pre širokú verejnosť temer nejestvujúcich skupinách, formou letákov, prednášok, brožúr, aktivít, kde sa ľudia museli stretnúť. Existencia otvoreného informačného systému, ktorý nie je regulovaný, priniesla otvorenie sa podobných skupín svetu. Odrazu sa objavil priestor na verejné publikovanie iných názorov bez obmedzenia a kontroly – a teraz nie len v zmysle kontroly cenzorskej, ale aj kontroly zdravého rozumu a štandardnej mediálnej práce so zdrojmi a ich overovaním.

Ako s týmto nakladať z pohľadu komunikácie farmaceutickej firmy je zložitá otázka krízového manažmentu. Riadenie komunikácie v prostredí, v ktorom sa pohybujú aktivistické skupinky napádajúce informačnú kampaň bludnými správami práve u cieľovej skupiny, je vysoko sofistikovaná práca. Oproti marketingu „anonymnej“ firemnej korporácie, ktorý je viazaný prísnymi legislatívnymi normami a etickými regulami, totiž stoja nezodpovedné aktivistické skupinky bojujúce len svojim presvedčením a aurou „bojovníkov za slobodu,“ čo je pozitívna konotácia pre prijímateľa.

Navyše, anti-farma skupiny neraz napádajú nielen konkrétny produkt, ale najmä systém, v ktorom sa produkt používa ako jeden z prvkov. V očkovaní – napríklad – je samotná individuálna vakcinácia súčasťou budovania kolektívnej ochrany, ktorú riadi štát. Ak sa na ochranu systému postavia angažované skupiny odborníkov, prichádza obvinenie, že ide o „kúpených“ odborníkov. V prípade ochrany témy štátom, môžeme očakávať atak o prepojení politiky a „veľkobiznisu“.

Zdanlivo neriešiteľná situácia, keďže aktivisti odporu neargumentujú logicky, ale aktivisticky a politicky. Na obranu svojich cieľov využívajú prostriedky psychologickej vojny, ktorá hrá na emócie, jednoduché ľudské skratkovité motívy zakorenené v paradigme európskeho myslenia angažovanej občiansky orientovanej politiky: primárna moc je zlá, štát chce ovládať, peniaze a bohatstvo musia byť nemravné, korupcia je plodom systému.

V prípade krízovej komunikácie v prostredí s takýmito hnutiami teda nemôžeme očakávať súboj argumentov na odbornej úrovni. Jednoduché riešenie nejestvuje, pretože akákoľvek parciálna činnosť a argumentácia bude rýchlo dekonštruovaná zo strany odporcov inými, priamo nesúvisiacimi argumentmi. Psychologický nátlak, ktorý takéto skupinky vyvolávajú, sa prejavuje poklesom pacientskej „compliance“ pri mnohých liekoch či stúpajúcimi náladami odporu voči očkovaniu, čo nie je len súkromný problém jedinca, ale aj vytváranie ohrozenia celej spoločnosti.


Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 112 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 09.04.2013 (Bimbo)

Diskusia k článku obsahuje 37 príspevkov


Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist