Málo sme asi tých miliárd naliali bankárom a veľkému biznisu, preto Európska centrálna banka predlžuje pôžičky bankám zadarmo. A prosí pánov bankárov aby si tam šlahli aj nejaký úrok, ktorý daňoví poplatníci zmagorení nejakou ,,invenčnou,, reklamou (v hlavnej úlohe s nejakou hereckou prostitútkou) potom radi zaplatia. Volá sa to oživovanie ekonomiky, ktoré pokračuje brutálnymi sociálnymi škrtmi a prepúšťaním.

Ozaj vidíte nejaký rozdiel v tom keď hrá Jožo Ráž pre Mečiara a v tom keď nejaký herec ryžuje na nejakej úbohej reklame pre sporiteľňu ?

Kde natiahneme tú morálnu čiaru ? Hádam už aj ekonomický analfabet tuší čo banky porobili. Vie, že dostávajú prachy zadarmo, aby nám ich úročili, vidí, že špekulujú s cenami potravín na svetových trhoch, následkom čoho deti hladujú a stále si vyplácajú miliardové bonusy, ktoré im nedobrovoľne platia daňoví poplatníci.

Ale späť k morálnej integrite umelcov. Aj by som tu prskal nad tým neoliberálnym hnojom čo sa na nás zas valí, písal traktáty o tom prečo sa zas zdaňuje všetko okrem monopolov, finančného sektora, poisťovní a nehnuteľností, rozobral Lotyšsko, ktoré už za túto cestu trpko zaplatilo, pýtal sa, že prečo si musíme ako štát požičiavať od komerčných bánk a nie od tej našej jednej centrálnej...ale dôležitejšia mi teraz príde angažovanosť umelcov vo veciach verejných. 

Má totiž oveľa väčší záber na verejnú mienku ako akokoľvek trefná analýza rozhorčeného aktivistu či nezávislého ekonóma. Netreba sa to báť pomenovať, ide o starú dobrú poctivú propagandu.

Určitý rešpekt, tabu či úctu voči niektorým ľuďom jednoducho cítite. Brilantný komik Milan Lasica, skvelý spevák a teraz aj vynikajúci manažér Michal Kaščák, prípadne pán spisovateľ Tomáš Janovic. Odtrpeli si svoje a ako umelci nám dali veľmi veľa. Moje asociácie s týmito pánmi sú múdrosť, zásadovosť, nadhľad, inteligencia a vášeň pre veci verejné, respektíve túžba ich reflektovať. Ani napriek odlišným politickým názorom som si zo svojej strany nevedel predstaviť verejné vystúpenie, verejnú obžalobu ich postoja, alebo ich mlčania. Plus som si ich vážil za odvahu kritizovať politické rozhodnutia, pretože tu môžete sympatizantov (divákov, poslucháčov či čitateľov) len stratiť. Na rozdiel od mnohých ich kolegov, ktorí horúce zemiaky neriešia, a iba maximalizujú osobný profit ako prostitúti v reklamách.

Až prišli fotky z irackej Fallúdže. Neviem či viete, ale sypali sme tam na tehotné ženy fosfor a rodia sa im teraz deti bez očí so zdeformovanými tvárami. Rakovina je všade a ešte aj domácim bránime, aby to skúmali a výsledky šírili do sveta. Treba naivne dufat, ze odpornejsi vojnovy zlocin uz ludstvo v 21. storoci nespacha.

Keď som sa vyzvracal, hneď mi naskočil Mengele. Ďalšia asociácia bol Dzurinda, že ako asi tento človek vysvetľuje zohavené telíčka novorodencov svojim dcéram, budúcim matkám. Že či sa tie jeho dcéry s takým človekom ešte vôbec chcú baviť, či je Irak v ich rodine tabu, alebo ako to vlastne je.

Potom si predstavíte   fanatických obhajcov tejto vojny, už klasika Schutz, Šebej, že ako títo ľudia spávajú, ako sa pozerajú do zrkadla, či sa pri spaní prehadzujú, či sú ešte pre svoje informované a neskazené deti / vnukov aspoň nejakým minimálnym  vzorom.

No a potom mi nabehli v mysli autority, ktoré spomínam vyššie. Ľudia citliví, umelecky založení, poznajúci silu emócie, píšuci a spievajúci o morálke, tej obrovskej sile slabých. Píšuci a spievajúci o pokrytectve, dlhé roky zosmiešňujúci násilie a aroganciu, s darom vyjadriť v piesni, či na malom kúsku papiera svoj postoj k nespravodlivosti, utrpeniu a útlaku. Ľudia píšuci,spievajúci a  mlčiaci pre .týždeň.
 

Autor je spravodajca World Business Press Online v Londýne