JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Is ISIS ISIS? alebo k politickej ekonómii start-upových nádorov (názorov/národov)

Kríza žánru | Editorial | Lukáš Makovický | 27.07.2015

_ma_small

Je vysoko pravdepodobné, že členovia ISIS čítajú start-upovú literatúru. Stačí si všimnúť tri základné prvky, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná jeho formácia – 1. dôraz na vytvorenie značky, „branding“ (bez ohľadu na to, či sa niekomu politika ISIS páči alebo nie, počul o nej, rovnako ako bez ohľadu na to, či má/nemá rád/a hamburgre, počul/a o McDonald's) 2. mobilizácia zdrojov prostredníctvom sociálnych sietí (či už prostredníctvom priamych fyzických stretnutí so známymi, alebo cez mobily, facebook, Twitter, atď.) 3. ochota podstúpiť maximálne riziko pri akejkoľvek operácii.

Napriek tomu, že v súsvislosti s „Islamským štátom“ sú často vyťahované neo-medieválne metafory o pred-moderných formách života, barbarstve, či novo-križiacke zdôvodnenia intervencii prostredníctvom téz o „strete civilizácii“, cieľom tohto textu je poukázať na niekoľko súvislostí, ktoré tento naratív problematizujú. Konkrétne mi ide o definovanie topologickej modality nebezpečného života, ktorá je spoločným determinantom politickej ekonómie vládnutia v neskorej modernite, rovnako pre barbarov ako pre civilizáciu.

Riskuj!

Kniha Start-up nation od Dana Senora a Saula Singera je fascinujúcim čítaním. Autorom sa darí nechcene poukazovať na temnejšie stránky súčasnej politickej ekonómie inovácii pri čiastočne glorifikujúcej snahe vysvetliť, ako je možné, že Izrael je takmer bezkonkurenčným svetovým lídrom v množstve úspešných rozbehnutých projektov rizikového kapitálu. Hneď prvé štyri prípadové štúdie totiž spája minimálne jeden spoločný článok – každý z úspešných projektov má väzbu na vojenský sektor (napr. využitie staršieho leteckého materiálu, alebo použitie know-how „hľadania teroristov“ na identifikáciu internetových podvodníkov). Autori vzápätí na zmienenú súvislosť poukazujú a ako jeden z dôvodov úspechu izraelských start-upov uvádzajú ľudskú infraštruktúru. Zvlášť povinnú službu v armáde, ktorá jednak podnecuje k sebavedomému individuálnemu rozhodovaniu v krízových situáciach a zároveň vytvára komunitné puto, teda kontakty naprieč diverznými ekonomickými sektormi (t.j. „mám tam kamaráta, s ktorým som slúžil v jednotke“). [1] Neskôr autori zdôrazňujú prepojenosť technologickej infraštruktúry so sociálnou ako kľúč, či modálnu 'podmienku možnosti', ktorá umožňuje plynulý transfer špecifického rizikového správania medzi vojenským a civilným aparátom. Ide mi o toto – stále sa pohybujeme v trojuholníku „branding“ - „mobilizácia“ - „riziko“. Branding, v tomto zmysle, je proces tvorby identity, ktorý je vo svojej podstate koloniálny a stiera rozdiely medzi civilným a vojenským, teda, ľudskou/kultúrnou/sociálnou a fyzickou infraštruktúrou. A povedané postštrukturalistickým jazykom, operuje ako forma absolútneho ne-vzťahu (disjunktívnej syntézy). V momente, keď vysvetlíme tento proces, môžeme začať odpovedať na otázku, čo je vlastne ISIS.

Vzťah medzi vojnou a kapitalizmom bol vždy komplikovaný. Kým napr. Immanuel Kant vo svojej slávnej eseji o večnom mieri konštatuje, že prosperita prináša mier, pojmy škótskeho osvietenstva (Smith, Fergusson, Hume a ďalší) z ktorých Kant v tomto prípade vychádza sa viažu na podstatne komplikovanejší obraz. Na jednej strane klasické texty Smitha a Fergussona striktne oddeľujú občiansku sféru od vojenskej a kritikou feudalizmu sa vymedzujú voči chaosu, násiliu a barbarizmu čias minulých. No zároveň tým, že stanovujú podmienky, na základe ktorých možno medzi občianskou  sférou pokoja a vojenskou sférou rozlišovať stavajú vojnu a ekonomiku do vzájomného vzťahu. Nezabudnime napríklad, že okrem úvah o ekonómii sa dielo Smitha aj Fergussona v snáď ešte hojnejšej miere zaoberá právom a verejnou morálkou, ktoré tento vzťah moralizujú. A koniec koncov, ak by sme chceli jednou vetou podať argument Bohatstva národov, tak by mohol znieť nasledovne – relatívne spoločenské a ekonomické nerovnosti vytvárajú trhovú súťaž, ktorá vytvára bohatstvo; tieto nerovnosti musia byť relatívne, pretože v momente, keď sa príliš prehĺbia, nastáva návrat do feudalizmu a rast je zastavený; absolútna spoločenská rovnosť je však nemožná z *politických* (a nie z ekonomických) dôvodov, lebo absencia autority znamená anarchiu. Kým napr. Marx cielene berie absolútnu rovnosť a rozpad triedneho systému ako cieľ, čo mu umožňuje 'doplniť' teóriu Smitha, Ricarda a ďalších (nezabúdajme, že Marx považuje rovnako ako Smith kapitalizmus za pokročilejší systém, než feudalizmus), trochu odlišná orientácia kritiky sa môže začať analýzou špecifickej autority, ktorá hrá u Smitha a jeho chlapcov prvé husle. Nakoniec, dajme Smithovi slovo: mier môže byť dôležitý pre komerčné umenie, ale „umenie vojny (...) je istotne najnoblesnejšie zo všetkych umení“. [2] Predtým, než sa vrátim k ISISu, ešte jedna poznámka na vysvetlenie tohto vzťahu. Ak Adam Smith je tradične považovaný za zvestovača a obhajcu racionálneho „homo economicus“, existuje v Bohatstve národov niekoľko pasáží, ktoré tomuto tvrdeniu protirečia. Smith popisuje rozpad feudálnej vrstvy a pripisuje ho jej  zažitosti v luxuse, umení, usporiadavaní hostín a podobne, teda, v spotrebe. Takže, kým na jednej strane hovorí teória racionálneho ekonomického subjektu, že rozumné správanie voči ktorému máme obligáciu spočíva v hľadaní tých najlepších prostriedkov, ako zlepšiť svoj život a naplniť svoje potreby, zároveň sa súčasne s ním dovoláva zrieknutia sa týchto potrieb a znovu-investovania bohatstva späť do výrobného procesu. [3] Teda, namiesto zameriavania sa na plnenie túžob živého subjektu sa zameriava na plnenie túžby neživého materiálu po nekonečnom raste. Táto logická štruktúra má nakoniec teda bližšie ku konceptu náboženskej askézy, než k racionálnej jednoznačnosti. [4] Smith dodáva - „majúc mysle neustále zaťažené luxusom, [muži] sa stávajú zženštilými a podradnými.“ [5] Toto je kľúčová formulácia – Smith a Fergusson totiž identifikujú zženštilosť s pacifizmom. [6] Kľúčovým pre ich poňatie kapitalizmu teda nie je ani zďaleka nejaký mier, práve naopak, súčasťou tohto projektu je obmedzenie výdavkov na individuálnu radosť a ich následná relokácia do vojenského aparátu. Ironické je, že takmer všetky učebnice ekonómie a verejnej politiky, s ktorými som sa stretol zvyčajne uvádzajú práve „národnú bezpečnosť“ ako zrejme najmenej spochybniteľný príklad verejného statku.

Archeológia teroru

Senor a Singer vo svojej štúdii o start-upoch ďalej konštatujú, že jednou z vlastností ľudskej infraštruktúry špecifickej izraelským start-upom je slabo-hierarchická vojenská organizácia. Pod tým si treba predstaviť typ organizácie, kde je povolená individuálna iniciatíva a improvizácia pri riešení problémov, rovnako ako konfrontatívna kultúra, kde je zvykom vojakov kritizovať rozhodnutia svojich veliteľov, taktiež pravidelné semináre v jednotkách, kde sa otvorene rozoberajú jednotlivé rozhodnutia v teréne. Jedným z hesiel je - spraviť chyby je tolerované, neučiť sa z nich nie. Akékoľvek opakovanie chýb je považované za prejav stagnácie a ponechania priestoru nepriateľovi („zženštilosť“?). Bez ohľadu na to, či tento proces je demokratický, tak ako ho Senor a Singer oslavujú však nastupuje ešte jedna súvislosť. Od začiatku 90-tych rokov sa totiž hovorí o takzvanej „Revolúcii vo vojenských záležitostiach“, ktorej myšlienkou je transformácia vedenia vojny na efektívnejšie (takpovediac, biznisové) modely. Základným princípom, tak ako by povedal guru manažmentu Tom Peters je vytvorenie flexibilného systému, ktorý nie je odkázaný na implementáciu rozhodnutí dôstojníkov (manažérov) zhora, ale na organicky poňatej efektivite, iniciatíve a adaptivite k nepredvídaným situáciam. Pre vedenie vojny to znamená adaptáciu modelu „network-centric warfare“ a taktík ako „swarming“ (taktika roja). V praxi to znamená, že za využitia moderných monitorovacích, telekomunikačných a mapovacích technológii je možné z riadiaceho centra neustále informovať jednotlivých vojakov o pozíciach „nepriateľa“, navigovať ich pohyb tak, aby nepriateľa prekvapili, zároveň využívať technologickú prevahu a vysielanie dezinformácii na zásahy tak, aby nepriateľ nemohol a nevedel spätne útočiť. A organizácia prostredníctvom informačných technológii zároveň umožňuje „našim“ pohybovať sa ako celok v „organizovanom chaose“, nie nepodobnom osiemu roju. Michael Hardt a Antonio Negri k tomu poznamenávajú, že v momente, keď sa jednotky útočiacich stávajú takýmto spôsobom nesmrteľné (tzv. Powellova doktrína), zostáva nepriateľovi už iba jediný prostriedok – nasadiť do boja vlastnú smrteľnosť v podobe samovražedného útoku. [7]
Geograf Stephen Graham k tomu dodáva, že tak ako to znamená presun vojny z otvoreného priestoru vojnového poľa do mesta a s ním nový typ (topologickej) geopolitiky, rovnako sme svedkami transformácie materiality vojny. Odrazu sa materialita stáva (vyššie pri diskusii Smitha ekonomikou idolatrizovaná suverenita objektu) zároveň prostriedkom aj cieľom vojny. Kým pri takýchto operáciach vzhľadom na extrémne vysokú hustotu zaľudnenia bývajú priame straty na strane civilnej populácie pomerne malé, esenciálna je naopak deštrukcia domovov a infraštruktúry, ktorá popri pacifikácii „nepriateľskej populácie“ a jej dodatočnej decimácie laterálnymi prostriedkami (nedostatok jedla, pitnej vody, poruchy kanalizácie, obmedzený prístup k zdravotným službám a s nimi narastajúca povojnová úmrtnosť) rovnako zabraňuje akejkoľvek prosperite a vytvoreniu kapacít pre vzdorovanie neviditeľným a nesmrteľným okupačným silám. Kým Graham dokumentuje, že Izrael je globálnym laboratóriom pre vývoj a investície do skúšania nových vojenských technológii [8] (niečo, čo Senor a Singer v podstate opomínajú), zároveň je aj laboratóriom katastrofického žitia. V procese ktorým sa štát stáva „nechceným“, zároveň dochádza k zamietnutiu nárokov na kolektívne bezpečie a mier, ale naopak, expozitúra života katastrofám, nehodám a vojne je videná ako zdroj nútenej individuálnej adaptácie, ktorá inovuje, riskuje a participuje v expanzii vlády objektu, ktorá ho ďalej valcuje.

Eschatológia teroru

Samozrejme, Izrael nie je ISIS. V posledných dňoch sa objavilo viac textov meditujúcich nad tým, čo je vlastne ISIS – je to štát, teroristická organizácia, sociálne hnutie alebo „čosi iné“? Hugh Roberts na historickom pozadí rozoberá v London Review of Books otázku tzv. „hlbokého štátu“, teda relatívne autonómnej štruktúry existujúcej vnútri iného štátu. Ak si spomenieme na to, že v podstate všetky krajiny Blízkeho východu majú koloniálnu históriu a ich hranice sú často dôsledkom dohôd, kompromisov a nárazníkových vojen, je jednoduchšie pochopiť paralelnú existenciu rôznych súperiacich skupín bojujúcich o svoje zvýhodnenie v jednom a tom istom teritoriálnom systéme. [9] Často najpohodlnejším riešením pre zabránenie konfliktom teda je vytvorenie despotického systému, ktorý uzurpuje všetku autoritu a neutralizuje spoločenské konflikty pacifikáciou. Roberts konštatuje, že jedným z problémov je, že v mene boja proti Assadovmu režimu, ktorý sa „rozhodol“ nespolupracovať s medzinárodným spoločenstvom spravili USA strategickú chybu a podporili aj extrémistické, džihádistické hnutie. A toto sa stretáva s jedným zo záverov Senora a Singera: poslednou z podmienok úspešného start-upu je adekvátna regulácia, či intervencia štátu (prípadne v PPP podobe), ktorá pomôže rozbehu projektu. Ibaže, toto vysvetlenie nestačí, pretože nevraví, čo a ako. Ako poznamenáva jedna vplyvná štúdia, „riešenie“ súčasných konfliktných zón inštaláciou demokratických režimov je ekvivalentom zvládnutiaia niekoľkých storočí genézy legitímneho moderného štátu za niekoľko mesiacov až rokov. Štúdia navrhuje stratégiu „prepletania sa“ a riešenie problému za problémom tak, ako prichádzajú. [10] Ako poznamenáva David Chandler, táto stratégia je v podstate ekvivalentom depolitizácie štátu, rezignáciou na akúkoľvek dlhodobú politickú víziu a zároveň snahou o individualizáciu zodpovednosti, čo v skratke znamená použitie vyššie zmieneného modelu nebezpečného, rezilientného života ako rozvojového modelu. [11]

Táto expozitúra možnej katastrofe a odkázanosť na seba má však ešte jeden rozmer: náboženstvo. Motívom každého (minimálne z troch „abrahamských“ náboženstiev) je apokalypsa a eschatológia. Kým obidva pojmy sú často spájané, je medzi nimi rozdiel – eschatológia popisuje náuku o konci sveta, apokalypsa je pojmom pre zjavenie, teda, bránou medzi týmto svetom a iným svetom, svetom vykúpenia. V pojmoch politickej teológie je zásadnou témou, aký objekt, či symbol zastáva túto apokalyptickú funkciu a teda, lojálnosťou ku komu alebo k čomu sa môžeme dopracovať k inému, lepšiemu svetu.[12] (Nie je úplnou náhodou, že zvlášť po 11. septembri 2001 [a tiež septembri 2008]sa politologické aj praktické diskusie obrátili k Weimarskému juristovi Carlovi Schmittovi a jeho pojmu politickej teológi spočívajúcom v sakralizácii autority a jej legitimizácie konceptom „výnimky“ z práva - „normálne funguje demokracia a zákony, *ale* teraz je kríza - teroristi / finančný sektor / klimatické zmeny...“) Pred pár mesiacmi sa v The Atlantic objavil článok argumentujúci, že politiku ISIS tmelí islamská viera. [13] Samozrejme, nasledovali správne výhrady islamských teológov, že ideológia ISIS je hrubou dezinterpretáciou islamu, islamského práva, že vojna ktorú ISIS vedie nie je podľa islamského práva akceptovateľná. Problém však je v nerozlišovaní medzi náboženskou a politickou teológiou. Kým všeobecnou tendenciou je reprezentovať islam ako jednotné náboženstvo, zabúda sa na to, že jedným z rozmerov jeho komplexnosti je práve politická situácia v islamskom svete. Interpretácia islamského učenia sa líši od krajiny ku krajine a často v rámci rôznych komunít existujúcich v rôznych štátov. Pretože islamské právo je v mnohom aj občianskym právom, jednotlivé tradície sa často líšia podľa charakteru štátnej a politickej autority v danej krajine, nakoľko je omnoho jednoduchšie túto autoritu legitimizovať menším pozmenením učenia, než vytvorením novej proti-tradície. [14]

Ibaže, v tomto prípade už aj tu, na omnoho širšej úrovni dochádza k deformácii islamského učenia v prospech politických cieľov. Konkrétny problém však je – kým ISIS je jeden z najúspešnejších start-upov dekády, práve preto, že vznikol v rizikovej topografii permanentného ohrozenia, nestability a individualizácie rizikovej zodpovednosti, sám je výsledkom potreby novej socializácie a politickej identity. Deformácia islamu v tomto prípade nepramení len tak z hocičoho. Ak The Atlantic tvrdí, že učením ISIS je špecifická eschatológia kalifátu, jeho vzniku a definitívneho zániku v podobe vojnovej porážky, táto funkcia je práve reakciou na „politiku neurčita“. Tá predpokladá inováciu a rast z podmienok, ktoré vytvára, ale zároveň ignoruje úspešné „inovácie“ ako nasmerovanie lietadiel do mrakodrapov za použitia minimálnych prostriedkov – pár nožov na škatule. Niet divu, že Peter Sloterdijk konštatuje, že liberalizmus a terorizmus sú prepletené – kým prvé vidí v trhoch, sieťovej organizácii a individualizácii cestu ku všeobecnej prosperite, pre druhé je cestou k totálnej deštrukcii. [15] Ak je teda voľba medzi nikdy nekončiacou vojnou proti teroru a koncom sveta, je zrejme načase začať hľadať vykúpenie v niečom inom, než vojne.


Poznámky:
 [1] Senor, Dan a Singer, Saul: Start-up Nation, Příběh izraelského hospodářského zázraku, Praha, Aligier, 2012

[2] Smith, Adam: An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations,  The University of Chicago Press, 1976 (1776), s.930 Pozri tiež Neocleous, Mark: „'O effeminacy! Effeminacy!' War, Masculinity and the myth of Liberal Peace”, European Journal of International Relations, vol. 19, no. 1, 2011 (pp. 93-113)

[3] Smith: Wealth of Nations, s. 545

[4] podobný argument robí napríklad Baruch Spinoza, ktorý, napriek tomu, že vychádza z karteziánskeho systému konštatuje, že problém Descartovej racionality je viera v túto racionalitu. Teda, že racionalita je, paradoxne, autorizovaná neracionálnym aktom viery, čo ju devaluuje. Spinoza preto navrhuje ako fundamentálnu etickú koncepciu pojem „afekt“, ktorý definuje ako silu, ktorá dáva telá do pohybu a súčasne myšlienku takéhoto pohybu. Ide presne o schému disjunktívnej syntézy tela a mysle, ktorá ďalej inšpirovala napr. Nietzscheho pri formulácii konceptu nihilizmu.
Spinoza, Baruch: Complete Works, ed. Michael L. Morgan, prekl. Samuel Shirley, Hackett Publishing, 2002, s.256

K pojmu askézy pozri tiež Sloterdijk, Peter: You Must Change Your Life, Polity, 2013

[5] (zo Smitovej Lectures on Jurisprudence) citované vo Wilson, Scott: The Order of Joy: Beyond the Cultural Politics of Enjoyment, SUNY Press, 2008, s. 16

[6] viď Neocleous, „O Effeminacy...“ pre detailnú dokumentáciu.

[7] Hardt, Micael a Negri, Antonio: Mutlitude: War and Democracy in the Age of Empire, Penguin, 2004, s. 45

[8] Graham, Stephen, Cities Under Siege: The New Military Urbanism, Verso, 2010, s.240

[9] Roberts, Hugh: “The Hijackers”, London Review of Books, Vol. 37, no. 14 (16.7. 2015)  K diskusii pozri tiež Ruthuven, Malise: „Inside the Islamic State“, New York review of books, 9. júl 2015  na http://www.nybooks.com/articles/archives/2015/jul/09/inside-islamic-state/ a Arango, Tim: „ISIS Transforming Into Functioning State That Uses Terror as Tool“, New York Times, 21. júl 2015, http://www.nytimes.com/2015/07/22/world/middleeast/isis-transforming-into-functioning-state-that-uses-terror-as-tool.html?smprod=nytcore-iphone&smid=nytcore-iphone-share

[10] Paris, Roland a Sisk, Timothy (ed.): The Dilemmas of Statebuilding: Confronting the Contradictions of Postwar Peace Operations, Routledge, 2009 s. 24

[11] Chandler, David: Hollow Hegemony: Rethinking Global Politics, Power and Resistance, Pluto Press, 2009, Chandler, David: “Beyond Neoliberalism: Resilience, the New Art of Governing Complexity“, v Resilience: International Policies, Practices and Discourses, Vol. 2, No. 1. 2014, , pozri tiež Elden, Stuart: Terror and Territory: The Spatial Extent of Sovereignty, University of Minnesota press, 2009, kap. 5 (depolitizácia suverenity)

[12] Taubes, Jacob: Occidental Eschatology, prekl. David Ratmoko, Stanford University Press, 2009
diskusia o vzťahu s islamskou teológiou je v Diken Bülent, “The War Against Terror, Neo-Medievalism, and the Egyptian Revolution”, New Formations 75, 2012

[13] Caner N. Dagli, „The Phony Islam of ISIS“, The Atlantic,  27.2. 2015 http://www.theatlantic.com/international/archive/2015/02/what-muslims-really-want-isis-atlantic/386156/

[14] Napr. príklady z oblasti Perzského zálivu sú v Barnett, Michael a Gause III, Gregory “Caravans in Opposite Directions: Society, State and the Development of Community in the Gulf Cooperation Council” v Adler, Emmanuel a Barnett, Michael (ed.) Security Communities, Cambridge University Press, 1998

[15] Peter Sloterdijk, Terror from the Air, Semiotext<e>, 2009, s. 79-80

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 82 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist