JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Je Anders Breivik kresťanským teroristom?

Kríza žánru | Editorial | Mark Juergensmeyer | 31.07.2011

_ma_small

Podobnosti medzi podozrivým masovým vrahom Andersom Behring Breivikom a bombovým útočníkom z Oklahomy Timothy McVeighom sú zarážajúce.

Obaja sú dobre vyzerajúci, mladí, samozvaní vojaci kaukazského rasového typu, vo vymyslenej kozmickej vojne za záchranu kresťanstva. Obaja si mysleli, že ich činy masového ničenia rozpútajú veľký zápas za záchranu spoločnosti pred liberálnymi silami multikulturalizmu, ktoré priznávajú ne-kresťanom a ne-bielym akceptovateľnosť. Obaja ľutovali straty na životoch, ktoré spôsobili, no svoje konanie považovali za „nevyhnutné“. Za tým si tvrdohlavo stáli. A obaja sú kresťanskými teroristami.

Ich podobnosť sa týka dokonca aj použitej výbušniny. Obaja zmiešali vykurovací olej s hnojivom na báze dusičnanu amónneho, ktoré Breivik kupoval údajne pre svoju farmu. Ako sa ukázalo, farmu si prenajal najmä ako vhodné miesto pre testovanie výbušnín.

A potom sú tu tie dátumy. McVeigh bol fixovaný na 19. apríl, výročie obliehania vo Waco. (V ten deň ukončila FBI násilne obliehanie Davidiánskej sekty na ranči v texaskom Waco. Členovia sekty spáchali masovú samovraždu keď ranč podpálili, oheň si vyžiadal 76 životov.) Breivik si vybral 22. júl, deň keď bolo počas Prvej krížovej výpravy v roku 1099 založené Jeruzalemské kráľovstvo.

Titul Breivikovho manifestu, uverejneného v ten deň na internete, obsahuje rok 2083. V ňom mala vyvrcholiť 70 rokov trvajúca občianska vojna, ktorá začne jeho činom. No ak pripočítame 70 rokov k 2011, dostaneme sa do roku 2081. Prečo sa teda malo konečné vyhnanie moslimov z Nórska zdržať o dva roky? Odpoveď som našiel na strane 242 Breivikovho manifestu. Vysvetľuje, že v roku 1683 bola pri obliehaní Viedne porazená armáda Osmanskej ríše, vďaka čomu sa značná časť Európy nestala časťou moslimského impéria. Breivik použil v názve 400. výročie tejto bitky. Vo svojej mysli tak opakoval historické úsilie na záchranu Európy od údajného zla islamu.

Hrozba islamu je dominantným motívom 1500-stranového manifestu. Práve napísanie „2083: Európske vyhlásenie samostatnosti“ je hlavným rozdielom medzi Breivikom a McVeighom. Ten namiesto písania kopíroval a citoval zo svojej obľúbenej knihy Turnerove denníky, napísanej neonacistom Williamom Lutherom Piercom pod pseudonymom Andrew Macdonald.

McVeighov milovaný román popisuje jeho motívy hrozivo podobným spôsobom, ako Breivikov manifest. Podľa neho sa liberálni politici vzdali silám globalizácie a multuikulturalizmu a kontrolu nad krajinou sa snažia prevziať „ľudia bahna“ (ne-bieli, ne-kresťanskí, ne-heterosexulálni, ne-patriarcháli muži). Ak má byť krajina zachránená pre kresťanstvo a spravodlivých, bielych, heterosexuálnych, nefeministrických, kresťanských mužov, realitu jej musí odhaliť šok z explózie, ktorá bude signálom začiatku vojny. Tieto idei prebral McVeigh z Turnerových denníkov, hlása ich aj Breivik.

„Čas na dialóg pominul“, píše na strane 811 manifestu. „Nastal čas ozbrojeného odporu.“

Jeho nepriateľmi v tejto vymyslenej kozmickej vojne sú „marxisticko-multikulturalistické kultúrne elity“. Považoval ich za „nacistov tejto doby“, ktorých cieľom je „viesť (bielych Európanov) na kultúrne bitúnky predajom do moslimského otroctva“. Breivik túto „multikulturalistickú elitu“ varuje: „Vieme kto ste, kde bývate, a ideme si po vás.“

Manifest je zaujímavým eklektickým dokumentom. Ako zošit s výstrižkami z novín o všetkom: od jeho rád pre malé farmárčenie, až po sylabus na kurz revolúcie, ktorý by chcel vyučovať (kompletný, so širokou bibliografiou, v ktorej sú autori ako Immanuel Wallerstein, Theda Skocpol a Eric Hobsbawm. Ako základnú učebnicu odporúča knihu Theorizing Revolution, napísanú mojim kolegom zo Santa Barbara, Kohnom Foranom.) Obsahuje tiež teoretické a historické prehľady európskej histórie a politického myslenia a pokus o vysvetlenie moslimských myšlienok a histórie. Skreslený takým spôsobom, aby táto veľká náboženská tradícia pôsobila ako jednotná ideológia, snažiaca sa o kontrolu sveta.

Text tiež obsahuje praktický manuál na výrobu teroristických zariadení, a prípravu teroristických činov. Značne sa podobá na príručku „Armády Boha“, vytvorenú kresťanskými proti-potratovými aktivistami, a spísanú pravdepodobne luteránskym pastorom Michaleom Brayom. Radí, ako sa obliecť, aby sa predišlo odhaleniu (napríklad do policajnej uniformy).

Pravdepodobne najzaujímavejšou časťou je denno-denný popis jeho aktivity, pokrývajúci niekoľko týždňov pred útokom. Chronológia sa končí suchým konštatovaním: „Myslím, že toto je môj posledný zápis. Je piatok, 22. júla, 12:51.“

O chvíľu na to zverejnil svoju 1500-stranovú knihu na internete. Potom šiel údajne autom do centra Oslo, aby odpálil bombu, ktorá zabila sedem ľudí a zničila budovy s kanceláriami vládnucej politickej strany. Následne si vraj obliekol policajnú uniformu, aby sa dostal do letného tábora mládežníckej politickej organizácie, kde počas viac ako hodinového masakru chladnokrvne zavraždil viac ako 80 ľudí.

Podobne ako McVeigh si myslel, že vďaka hroznému činu otvorene prepukne zakiaľ skrytá vojna. Podobne ako pri mnohých moderných teroristoch, jeho akt bol formou „násilia pre efekt“, symbolickou snahou o moci možnosti ukázať svetu, že v tomto momente je kontrola v jeho rukách. Teroristický čin bol budíčkom, signálom, že vojna začala.

Za pozemským konfliktom je kozmická vojna, bitka o kresťanstvo. Ako naznačuje titul Breivikovho manifestu, myslel si, že opäť vytvára historický moment, v ktorom bolo kresťanstvo zachránené pred hordami a islam bol zotretý z niečoho, čo považuje za čistú európsku spoločnosť.

Breivik starostlivo popísal trajektóriu vojny. Podľa neho mala mať štyri štádiá, kulminujúce v roku 2083. Očakával, že sily multikulturalizmu budú neoblomné, a budú sa brániť. „Bude trvať do 70 rokov, pokiaľ zvíťazíme“, píše na strane 811. Ako však dodáva, „v našich mysliach niet pochybností, že nakoniec zvíťazíme.“

V poslednej fáze občianskej vojny medzi zlými multikulturalistami a niekoľkými spravodlivými prebehne v Európe séria pučov, ktoré zvrhnú liberálne sily. Potom začne konečne „deportácia moslimov“ a európske kresťanstvo bude obnovené.

Je to náboženská vízia? Nemýlim sa, keď nazývam Breivika kresťanským teroristom? Je pravdou, že Breivik – a rovnako McVeigh – sa zaujíma omnoho viac o politiku, rasu a históriu, než o posvätné texty a náboženskú vieru. Breivik ide dokonca tak ďaleko, že píše: „Stačí, ak ste kresťanský agnostik, či kresťanský ateista (ateista, ktorý chce zachovanie aspoň základov európskeho kresťanského dedičstva (kresťanské sviatky, Vianoce, Veľkú noc)).“

Veľmi podobne však možno hovoriť o Osamovi bin Ladenovi, Aymanovi al-Zawahirim a mnohých ďalších islamských aktivistoch. Bin Laden bol podnikateľ a inžinier, Zawahiri bol doktor, ani jeden nebol teológom či klerikom. Podľa ich textov sa zaujímajú omnoho viac o islamskú históriu, než teológiu a posvätné texty. Sami seba vidia ako obnovovateľov slávnych momentov v islamskej histórii, cez vymyslenú vojnu. Je typické, že Breivik hovorí o al-Kajde s obdivom. Ako keby chcel vytvoriť kresťanskú verziu ich náboženského kádra.

Ak je bin Ladin moslimským teroristom, Breivik a McVeigh sú určite kresťanskými. Breivika fascinovali križiacke výpravy. Seba si predstavoval ako člena rytierskeho templárskeho rádu, križiackej armády spred tisíc rokov. No vo vymyslenej kozmickej vojne je čas suspendovaný a história presiahnutá. Aktéri vidia samých seba ako hercov hrajúcich nadčasové role v posvätnej dráme. Tragédiou je, sú že náboženské fantázie prehrávanú v reálnom čase, s reálnymi a krutými následkami.

 

Mark Juergensmeyer je profesorom sociológie a riaditeľom globálnych a medzinárodných štúdií na Kalifornskej univerzite, Santa Barbara

Esej bola uverejnená v magazíne Religion Dispatches

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 141 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 26.04.2012 (AK)

Diskusia k článku obsahuje 40 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist