JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Je Richard Sulík extrémistom?

Kríza žánru | Editorial | Miroslav Lysý | 18.10.2011

_ma_small

Táto otázka padla už dávnejšie.

Ale viac sa o nej začalo hovoriť po zaujímavej eseji Milana Šimečku Európa na želanie. Môžeme sa v nej dočítať o nebezpečenstve politikov Sulíkovského typu, ktorí sú v podstate Mečiarovými nástupcami, a ktorých môžeme sledovať nielen na Slovensku (hnutie Tea Party v USA, Le Penová vo Francúzsku, apod.). Milan Šimečka mal možnosť svoj názor zopakovať v relácii Lampa, kde jeho myšlienku napadol „moderátor“ Štefan Hríb a spoludiskutujúci Martin Hanus. Šimečka sa snažil zdôvodniť svoj názor predovšetkým tým, aký jazyk Richard Sulík používa. Pretože však Šimečka nebol veľmi presvedčivý a išlo samozrejme o typickú Lampoidnú „férovku“ 2:1, skúsme sa na to pozrieť ešte raz.

Čo to vlastne extrémizmus je? Zjednodušene povedané, ide o neštandardné správanie, ktoré sa významne odlišuje od všeobecne akceptovaných a zaužívaných noriem. Prejavuje sa aj tým, že dotočný je zároveň rasista, alebo prejavuje národnostnú, či náboženskú neznášanlivosť. Sulík samozrejme nepatrí k tým, ktorý by sa prejavoval spomínanými neznášanlivosťami. Naopak sa vyhlasuje za liberála, preto ho nemožno za extrémistu označiť z týchto dôvodov. Zaujímavé ale je, či jeho správanie je úplne štandardné a „normálne“, teda či nejde o odchylku  od všeobecne akceptovaných a zaužívaných noriem.

Pri jeho správaní si už mnoho ľudí všimlo povýšenectvo, vulgárny slovník (napr. napadnutie internetového oponenta a prirovnanie jeho významu k „vesmírnemu prdu“), neschopnosť slušného správania sa vo svojej funkcii (známe „stolovanie“ s veľvyslancami). K jeho „kultúrnej“ výbave patria aj nedávne výpady proti svojim už bývalým koaličným partnerom, ktorí majú údajne „plné gate“ z Bruselu, ale aj zvláštne odkazy proti európskym politikom, z ktorých napr. Van Rompuy vraj nemá nijaký mandát, lebo si údajne partia v Bruseli povedala, že bude „šéfovať“. Na poslednej vete nie je ani tak zaujímavá Sulíkova neznalosť pojmu mandát, ako skôr to, ako šikovne zneužíva problematickú legitimitu nezastupiteľských orgánov a vôbec orgánov, ktoré nevznikajú priamymi voľbami. Pre porovnanie: nevoleným orgánom je aj vláda, občanmi nepriamo volený je napríklad predseda NR SR. Sulík tu teda zneužíva skutočnosť, ako sa kreujú orgány EÚ a posúva sa k rovnakému spektru politikov, ktorých nájdeme medzi krajnou pravicou v Rakúsku, Fínsku, Francúzsku, či inde. A podobne ako oni, nenamáha sa vyvíjať snahu o reformu týchto inštitúcií smerom k tomu, aby sa z nich vyvinuli štandardné orgány. Stačí mu existencia týchto inštitúcií, pretože z ich napádania môže získavať politické body, a v tomto zmysle mu existencia EÚ vyhovuje.

Tieto skutočnosti by sa dali samozrejme uzavrieť s tým, že Richard Sulík je hulvát. Hoci je hulvátstvo povinnou výbavou extrémistu, neznamená to, že každý hulvát je extrémista. Na strane druhej sa však dá so Šimečkom súhlasiť, že ide o človeka, používajúceho nebezpečný jazyk. Dovolím si však povedať, že najhoršou Sulíkovou vlastnosťou nie je jeho výber slovníka a nadávanie oponentom, pretože v tomto prípade si slušní ľudia uvedomujú vcelku jasne, že ide o hulvátstvo. Najhorším je jeho postoj k ekonomickým problémom Slovenska a v podstate celého sveta, zároveň však aj jeho pohľad na človeka ako základnú ekonomickú jednotku. Autor týchto riadkov mal možnosť si raz  vypočuť jeho prezentáciu a propagáciu Odvodového bonusu, ktorú predniesol na Univerzite Komenského. Pri podpore základného príjmu vychádzal z presvedčenia, že je zbytočné zisťovať, aké má ktorý občan „bobenko“, takže všetkým treba dať nejaký základ. Pod „bobenkom“ mal zrejme na mysli chudobu, nezamestnanosť, neúplnosť rodiny, apod. Ak sa štát o tieto „bobenká“ nebude starať, vyjde to efektívnejšie v podobe OB. Sulík týmto arogantným postojom k ľuďom, ktorí neboli tak materiálne úspešní ako on, je prototypom zbohatlíckeho papaláša a jeho výraz je vysmievaním sa ostatným, ktorí nešli tou cestou ako on (a je úplne jedno, či z „objektívnych“, alebo „subjektívnych“ dôvodov).

Sulík zároveň patrí do skupiny apokalyptických vizionárov, ktorí krízu vidia ako príležitosť k očiste. Ľudia tohto typu sa objavujú v spoločnosti dosť často. Podobným prípadom je napríklad radikálne pravicový intelektuál Peter Gonda, ktorého recept na krízu (nič nerobiť, nič nezachraňovať) sa veľmi podobá na Sulíkov. Rozdiel je samozrejme v tom, že Gonda našťastie nie je predsedom žiadnej politickej strany a zrejme ani nikdy nebude. Kiež by to bol aj Sulíkov prípad! Ten v jednom zo svojich skorších blogov krízu v podstate privítal ako ozdravný proces a vyslovil s istým uspokojením presvedčenie, že firmy aspoň vyhodia všetkých „flákačov a alkoholikov“. Nerobiť nič (až na zníženie daní) v čase, keď je finančný systém a s ním aj reálna ekonomika v neuveriteľných problémoch, je masochistické, ak nie sebevražedné konanie. Je šťastím, že na sklonku Bushovej vlády v USA neprevládli tieto sklony a napokon sa politici rozhodli pre záchranu bánk a finančného systému (to samozrejme neznamená, že záchrana bola urobená dobre). A to Busha určite nebudeme obviňovať z toho, že je socialista. Pri tomto porovnaní je vlastne Sulík stelesnením dnešného ultra-pravého krídla ekonómie a jeho hlasovanie proti Eurovalu bolo logickým vyústením jeho uvažovania. Ako upozornil Ivan Mikloš, ďalší nesocialista, Sulík nie je jediný, kto odporúča na krízu reagovať ničnerobením. Napriek tomu, že vo svojom masochizme nie je osamotení, jeho názoroví súputníci však majú aspoň odvahu na rovinu hovoriť o škodách, ktoré to prinesie. Sulík nie.

Richard Sulík je v čase, keď hrozí kolaps, schopný na neho nijak zásadne nereagovať, dá sa teda povedať, že na rozdiel od drvivej väčšiny ľudí mu chýba v tejto sfére pud sebazáchovy. Keďže je tento pud súčasťou základnej výbavy človeka (či živočícha vôbec), Sulíkovo správanie vybočuje zo štandardu, a preto je v spoločnosti extrémom. Napriek tomu, že u neho nepočujeme o rasovej, či náboženskej neznášanlivosti, jeho prejavy naznačujú sociálnu neznášanlivosť a mal by byť rovnakou „personou non grata“, ako jeho nacionalistická obdoba, Ján Slota.

http://blog.jetotak.sk/kriticka-ekonomia/2011/10/17/co-len-bude-s-nasimi-reformami/

 

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 120 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 25.10.2011 (M. L.)

Diskusia k článku obsahuje 34 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist