JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Pošetilost národního přístupu k Evropské politice

Současný slabý ekonomický výkon lze těžko přisoudit něčemu jinému než kolektivní fiskální restrikci a pravděpodobně také ...

[Jan Drahokoupil]

Největším nepřítelem kapitalismu je kapitál sám

Nestává se tak často, aby odborná ekonomická kniha, čítající v angličtině téměř 700 stran, lámala rekordy v prodejnosti a stala se ...

[Ilona Švihlíková]

Chýbajúce interpretácie SNP

Nevyjasnenosť pohľadu na Slovenské národné povstanie je v zásade mýtus. Na Slovensku sa vytvorila predstava, že panujú dva odlišné ...

[Matej Ivančík]

Je vojna v Líbyi iba humanitárnou akciou?

Kríza žánru | Editorial | Alexander Ač | 06.04.2011

_ma_small

Iba v roku 2009 Líbya doviezla zbrane v hodnote 340 miliónov libier. Západ 40 rokov podporoval diktátorský režim Muammara Kaddáfiho. Prečo sme sa teda rozhodli zasiahnuť práve proti nemu, keď boli a sú krvavo potlačované pokojné demonštrácie aj v iných krajinách? Ide naozaj iba o „humanitárnu pomoc“ povstalcov proti šialencovi, alebo môžu zohrávať úlohu aj iné, možno dôležitejšie faktory?

 Možno najzávažnejšia otázka, ktorú si ľudia kladú je, prečo sa bojuje práve v Líbii. Všetci dobre vieme, že k násilným potlačeniam mierumilovných demonštrácii došlo v posledných týždňoch aj v SýriiJemene, Bahrajne či Tunisku. Zatiaľ však k výraznejším akciám v týchto krajinách nedošlo. Protivládne nepokoje v Bahrajne dokonca pomohlo potlačiť asi tisíc vojakov zo Saudskej Arábie (dlhodobý spojenec USA). To samozrejme nie je žiadny argument proti vojenskému zásahu Spojencov v Líbii, o ktorý spočiatku požiadala samotná Liga arabských štátov (hoci z celkovo 22 členov bolo na hlasovaní prítomných iba 11, pričom Sýria a Alžírsko hlasovalo proti zásahu). Problém je v tom, že takýto „dvojitý meter“ nás môže v budúcnosti ešte mrzieť, ako upozorňuje napríklad profesor národnej bezpečnostnej stratégie Ömer Taspinarv  na americkej US National War College. Posledné správy o vojenských úspechoch Kaddáfího a možnom nasadení pozemných vojsk (ak o to požiadajú Spojené národy), tiež nenaznačujú, že nemusí ísť o rýchlu vojnu, a hrozba opakovania irackého scenáru je celkom reálna.

 

Poďme na chvíľku zapochybovať o verzii, že v Líbyi ide primárne o humanitárnu pomoc demokraticky protestujúcim civilistom, ktorých masakruje vlastný vodca. Ako už bolo spomenuté, iba v roku 2009 podľa oficiálnych údajov doviezla Líbya zbrane v hodnote 340 miliónov libier. Medzi troch najväčších exportérov (bez Malty) zbraní patrí Taliansko (32 %), Nemecko (15 %) a Francúzsko (9 %) a spolu vyvážajú viac ako polovicu všetkých zbraní. Tieto tri krajiny, spolu s Anglickom (4. najväčší exportér) boli v roku 2004 za zrušenie embarga obchodovania so zbraňami s Líbiou . Pozoruhodná je aj podobnosť vývozu zbraní a dovozu ropy (Obr. 1):

 

Obr.: Ukazuje tri krajiny Európskej Únie, ktoré dovážajú z Líbye najviac ropy (spolu viac ako polovicu všetkých exportov) (modré stĺpce).  Modré stĺpce ukazujú podiel dovozu zbraní do Líbye z týchto krajín na celkovom dovoze z krajín EÚ. Údaje sú platné pre rok 2009. Zdroj (EIA, )

 

Taliansko dováža až 1/4 svojej spotreby ropy z Líbye a zároveň patrí medzi jej najväčších zásobovateľov zbraní. Samozrejme je možné tvrdiť, že ide o náhodu, pretože napríklad Malta v roku 2009 vyviezla do Líbye až 23 % zbraní, hoci išlo iba o malé strelné zbrane, a nie o rakety, pozemné vozidlá, vojenské lietadlá, či biologické a chemické zbrane. Španielsko je tiež významným dovozcom ropy a zbrane do Líbye nevyváža. Ťažšie už je ale možné spochybňovať strategicko-energetický význam ropy, ako základnej suroviny, na ktorej stojí súčasné fungovanie našich ekonomík.

 

Argument, že ak by v Líbyi rozhodovali energetické, a nie humanitárne záujmy, tak by Spojenci zasahovali aj v Jemene a Sýrii, príliš neobstojí. Líbya mala v roku 2010 37 % potvrdených zásob ropy Afriky, najviac zo všetkých štátov. Ropa v tejto krajine tiež patrí medzi najľahšie dostupné v Afrike a podľa niektorých odhadov sú náklady na ťažbu jedného barelu (159 litrov) iba 1 dolár. Až do vypuknutia konfliktu vyvážala 3 % z celosvetovo vyvezenej ropy a až 7 % z oblasti Stredozemia a Blízkeho východu. Líbya v roku 2009 vyviezla 1,5 milióna barelov ropy, Sýria vyviezla 115 tisíc barelov a Jemen vyviezol 125 tisíc barelov ropy. Navyše, kým vývoz ropy z Líbye má v posledných rokoch rastúcu tendenciu, vývoz z Jemenu od roku 2000 klesol viac ako 2,7-násobne, a zo Sýrie od roku 1996 viac ako 3-násobne. Skôr naopak, ak by rozhodovali humanitárne pohnútky (a ignorovali sa energetické a bezpečnostné záujmy), mali by sme zasiahnuť aj v týchto krajinách.

 

Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že hoci krvavé potláčanie nepokojov trvalo niekoľko týždňov a rokovania o bezletovej zóne neustále zlyhávali, pričom zásah najviac schvaľovali Francúzi a Nemci boli proti. Schválenie bezletovej zóny Brannou radou OSN nakoniec prišlo 17. marca, ale zároveň 4 dni potom, ako Kaddáfí pozval čínske, ruské a indické firmy, aby prišli ťažiť ropu, potom čo západné firmy utiekli pred nepokojmi. Vodca opozície tiež vyhlásil, že krajiny, ktoré im nepomôžu v boji proti Kaddáfímu a jeho režimu, sa môžu s ropou z Líbye rozlúčiť. Pri hlasovaní o bezletovej zóne sa Čína, Rusko a India zdržali hlasovania, ale dnes sa stále viac zasadzujú za ukončenie vojny. Už tak pochybná podpora útoku klesá aj zo strany Ligy arabských krajín. 

 

Je zrejmé, že akéhokoľvek (ne)rozhodnutie o vstupe do vojenského konfliktu sprevádza množstvo politických, bezpečnostných a strategických záujmov. Nikdy nerozhoduje iba jeden faktor, jeden štát, či jeden politik. Ignorovať úlohu zdrojov energie (vo vojnách) by však mohlo byť veľkou chybou, najmä s ohľadom na budúcnosť. Už tak vysoká cena ropy, aj ako dôsledok a tiež možno jedna z príčin vojny v Líbyi rastie (ropa Brent sa blíži k rekordom z roku 2008), a to upokojeniu situácie v Severnej Afrike a na Blízkom východe iba ťažko prospeje. Kto chce vysvetľovať vojenský zásah v Líbyi ako primárne humanitárnu akciu, mal by tiež vysvetliť, prečo sa doteraz vojensky nezasiahlo v ostatných krajinách, a tiež to, prečo západný svet tak štedro vojensky financoval (a financuje) Líbyu, a mnohé ďalšie diktátorské režimy. Navyše, je viac ako pravdepodobné, že svoj obraz v očiach arabských zemí príliš nevylepšíme a Líbya  môže byť odsúdená na dlhú, občiansku vojnu. A to si nepraje nikto.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u

 

 

 

 

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 43 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 08.04.2011 (m)

Diskusia k článku obsahuje 8 príspevkov


Video

Ida, Dánsko / Poľsko, 2013, 80 min. vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2014 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist