Nie je to prvýkrát, čo minister vnútra Lipšic preukázal svoje sympatie k otvorene rasistickým riešeniam rómskej problematiky.

 Existuje dôvodné podozrenie že tak koná pod vplyvom svojho poradcu pre „rómsku kriminalitu“ Milana Krajniaka, ktorého extrémistické názory nielen na Rómov boli donedávna známe žiaľ iba vybranému okruhu čitateľov. A existuje istota, že tak koná preto, lebo KDH sa premenilo na hriešnika, ktorého tajomstvo je známe všetkým. Bytové   škandály  svojho predsedu, neschopnosť  koncepčne zabezpečiť financovanie diaľnic tak, aby nebolo na úkor rozpočtu, ochrany prírody a ekonomiky, devastácia železníc v čase, keď sa európske krajiny snažia preniesť nákladnú dopravu na vagóny, urobili z KDH stranu s prívlastkom neschopná.

Najnovší nápad Daniela Lipšica ísť cestou segregácie veľmi veľkej skupiny obyvateľstva nemá nič spoločné s kresťanskou láskou, súcitom a pomocou v núdzi. Je inšpirovaný nehanebnou  snahou urobiť z rómskej problematiky výlučne bezpečnostný problém. A tam sa už cíti dobre aj bývalý vojak Krajniak.

Nikto nepopiera, že na Slovensku existuje reálny problém istej časti rómskeho obyvateľstva. A že tento problém, ktorý naposledy „riešili“ nacisti deportáciami Rómov do koncentračných táborov  v tejto krajine existuje viac, než 20, alebo 60 rokov. Jeho súčasťou je aj úžera, prostitúcia, dílerstvo. No Lipšíc, ako právnik a kresťan  by mal vedieť, že tieto javy, proti ktorým chce bojovať nie sú nijakou typickou etnickou výbavou Rómov.

Viem si predstaviť, ako si Lipšic hovorí, že konečne prestane byť politicky korektným a „pomenuje veci pravým menom.“ Ako pôjde do Žehry a sám začne stavať plot, ktorým oddelí „cigošov“ lenivých od „slušných ľudí.“ Napríklad takých, ktorí nekradnú mestské byty, nekšeftujú v bratislavskej vodárenskej, alebo nelobujú za farmaceutické firmy.

Fascinácia kresťanských demokratov silovými ministerstvami je zrejme  nejakým svojským holdom borgiovským  a mediciovským  dvorným  praktikám. No viesť silové ministerstva neznamená predkladať len proteínové  riešenia, inšpirované televíznymi seriálmi o policajtoch, ktorí si vedia urobiť poriadok vo svojej štvrti.

Lipšic sa zbytočné hrá na ochrancu slušného, pracovitého „bieleho“ obyvateľstva. V krajine, ktorá niekoľko sto tisícovej menšine čoraz oficiálnejšie hovorí, že ju považuje za neriešiteľný problém je akákoľvek predstava etnického mieru ilúziou. Segregácia a vytváranie get povedie k vzniku dôkladne paralelných štruktúr ekonomiky a zločinu, tak, ako sa to dialo v južnej Afrike alebo južanskej Amerike. Rómovia rezignujú na Slovensko ako na svoju vlasť, stratia aj posledné putá, ktoré ich k tejto krajine viažu.

Jeho riešenie, ktoré, podľa mojho názoru, nemá ďaleko k stavaniu horiacich krížov ku klux klanu, nie je preto výrazom žiadneho hrdinstva, po ktorom túži každý správny testosterónový kresťanský politik. Je obyčajným zlyhaním.  Morálnym, intelektuálnym a politickým. Z toho posledného sa dá vykúpiť demisiou.  Z prvých dvoch vás nedostane ani cesta kolenačky, cúvajúc do Jeruzalema a späť.




Text vychádza pôvodne v denníku Pravda