JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Kakonómia vysokého školstva

Kríza žánru | Editorial | Pavol Hardoš | 03.10.2012

_ma_small

Keby sa ma niekto spýtal, v čom vidím zásadný problém slovenského vysokého školstva, odpovedal by som jedným slovom: kakonómia. Jedno slovko však článok nerobí, teda pokiaľ ho aj nevysvetlím. Kakonómia je v podstate princíp, ktorý nám osvetlí, prečo sú veci, prepytujem, na hovno.

S týmto termínom prišla talianska filozofka Gloria Origgi, odvodiac ho z gréckeho nomos, zákon, prenesene náuka, a kako-, čo už asi prekladať netreba. [1]

Koncept kakonómie vzišiel, nie náhodou, z prostredia talianskej akadémie, ktorá podľa zvestí miestnych pozorovateľov, aj napriek nepomernému množstvu investovaných financií a stáročným tradíciám vykazuje defekty podobné školstvu slovenskému. Predmetom kakonómie je jednoduché pozorovanie, že vo zmluvných vzťahoch môže jestvovať vzájomná, nevyslovená, ale stabilná preferencia pre priemerné až podpriemerné výsledky. Nekvalitné výsledky, ako aj ich očakávanie, sa stávajú normou, rovnovážnym stavom, kde obe strany ku svojej vzájomnej spokojnosti odovzdávajú nízky výkon, a to aj napriek vzájomným, vystatovačným a sebavedomým deklaráciám o opaku.

Kakonomická situácia zahŕňa vzájomnú dôveru, kde jedna strana verí, že druhá nedodrží plne svoj sľub a nás preto nemusí mrzieť, keď svoj nedodržíme tiež. Dodať subštandardný produkt je pre obe strany výhodné, lebo ich stojí menej úsilia, pričom stále predstierajú, že dodali kvalitu. Príkladom môže byť uznávaný spisovateľ, autor bestsellerov, ktorý prisľúbi vydavateľovi dodať ďalšie majstrovské dielo – výsledný produkt, značne meškajúci oproti sľubom, je ale detektívka s banálnou zápletkou a plochými postavami. Vydavateľ produkt uvíta, vychváli, lebo vie, že pri jeho editovaní, dizajne a propagovaní tiež neodvedie kvalitnú prácu. A zákazník si ju napokon kúpi tak či tak. Kdekoľvek teda dochádza k súladu nízkej kvality a vzájomných výhod dvoch alebo viacerých strán, môžeme situáciu opísať ako kakonomickú. Akékoľvek pokusy vstúpiť do takejto kakonomickej situácie s kvalitným produktom sú v podstate porušením vzájomnej dôvery, vyvolajú nevôľu a zášť ostatných zúčastnených. [1, 2]

Čiastočná aplikovateľnosť tohto pozorovania (nielen) na slovenské vysoké školstvo je zrejmá. Ak ste niekedy absolvovali dáke promócie na slovenskej univerzite, mohli by ste dospieť k mylnému záveru, že ste svedkom vzácnej a dôležitej udalosti, a nie len znudeného konca pretiahnutej pásovej výroby diplomov. Vašej pozornosti neunikne pompa a dôležitosť ceremónie, ošúchané, ale veľkohubé prejavy čítané po tisíci raz, prednesené so zápalom okresného tajomníka strany, prejavy, ktoré ešte možno dojmú vašu starkú, ak náhodou neprišla nikdy do styku so slovenským akademickým svetom. Promócie sú tu často len zavŕšením niekoľkoročného vzájomného predstierania. Predstierania, kde profesori predstierajú, že učia a robia výskum, študenti predstierajú, že študujú a chcú sa niečo naučiť, a administrácie univerzít predstierajú, že niečo spravuje a vytvárajú podmienky blahodarné pre štúdium a výskum.

Ak do tohto systému vojde niekto, kto by aj mal záujem niekoho niečo naučiť, alebo sa niečo naučiť, rýchlo pochopí, že takto sa to jednoducho nerobí. Ak profesor začne na študentov klásť nároky, aké by náležali vysokoškolskému štúdiu, aké možno sám zažil alebo odpozoroval v zahraničí, stretne sa s odporom študentov, ktorí nechcú, nemajú záujem a nemajú čas. Už sa totiž naučili chodiť v systéme, navykli si na znížené nároky a nulové očakávania. Taktiež študent očakávajúci kvalitu tiež rýchlo pochopí, že mať prehnané očakávania, požadovať adekvátny servis zo strany profesorov a administrátorov univerzity narazí na nepochopenie, výsmech a nevraživosť, dokonca aj u ostatných študentov. Vstup kvality narúša nepísané pravidlá, je porušením vzájomnej dôvery nízkych očakávaní, narúša zabehnutú rovnováhu.

Neblahým dôsledkom kakonomickej situácie je, že síce dochádza k miestnej rovnováhe, v ktorom sú obe strany spokojné s výsledkom nízkej kvality, avšak v globále, v spoločnosti, v ktorej tento kartel priemernosti funguje, dochádza k nedozerným, dlhodobým škodám. Univerzitné vzdelávania má slúžiť na reprodukovanie známeho poznania, na vytváranie podmienok a motivácií pre jeho rozširovanie a na vytváranie návykov a naučenie techník, ktoré podporujú ďalšie samostatné poznávanie a samo-vzdelávanie absolventov. [3] Výsledkom úspešného štúdia je diplom, ktorý je hlavným signálom pre zvyšok spoločnosti o kvalitách a schopnostiach študenta.

Ak ale zlyháva produkcia vzdelania, zlyháva aj táto širšia signalizácia – a diplom z mnohých humanitných smerov tak signalizuje len niekoľko rokov flákania a predstierania. Potom už nehovoríme len o neefektívne vynaložených prostriedkoch, ale hovoríme aj o intelektuálne umŕtvenej generácii, hovoríme aj o strate poznávacích návykov a, čo je aj najhrozivejšie, hovoríme o erózií systému vzdelávania a jeho hodnôt ako celku. Na kakonómií je tak v konečnom dôsledku najdesivejší práve tento moment vzájomnej spokojnosti s nízkou kvalitou, ktorá však nabúrava dlhodobú možnosť dosiahnuť dobré kolektívne výsledky celej spoločnosti. [1]


[1] Origgi, Gloria. 2011. Kakonomics, or the strange preference for Low-quality outcomes. A response to Edge 2011 Annual Question: What scientific concept would improve everybody’s cognitive toolkit? http://www.edge.org/response-detail/1525/what-scientific-concept-would-improve-everybodys-cognitive-toolkit

[2] Gambetta, Diego & Gloria Origgi. 2012. The LL game: The curious preference for low quality and its norms. Politics, Philosophy & Economics. (published online before print April 2012) http://ppe.sagepub.com/content/early/2012/04/05/1470594X11433740.abstract

[3] cf. Goldman, Alvin. 1999. Knowledge in a social world. Oxford: Oxford University Press.


Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 205 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 09.11.2012 (bb)

Diskusia k článku obsahuje 15 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2017 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist