Ruský filozof Nikolaj Berďajev bol presvedčený, že Rusi sú národom konca dejín. Slovenský romantický básnik Samuel Bohdan Hroboň by s ním súhlasil, keby vo svojich epopejach neobdivoval ešte vášnivejšie Poľsko.

Poľská romantická exilová literatúra vytvorila mystiku národnej tragédie a národného víťazstva. No ani v najtemnejších strofách Adama Mickiewicza, barda národno-katolíckej lyriky nenájdeme paralelu k strate, ktorá na krajinu dopadla dnes.
Pozorný čitateľ jeho najslávnejšej  básne Predkovia si všimne, že národná myšlienka tu stojí na úrovni mystickej únie s Kristovou cirkvou.
 Poľská literatúra už dávno prestala rozlišovať medzi duchovným poľským kráľovstvom postaveným na víťazstvách nad teutónskymi rytiermi, kontrolou Pobaltia a konceptom Božieho kráľovstva. Nie náhodou sa v ranej stredovekej literatúre spomínajú niektoré významné poľské mestá ako nový Jeruzalem, alebo nový Rím.

Druhá katyňská tragédia nás nemilosrdne vracia späť do čias, keď sa európske národy pokúšali bojovať voči tomu, čo sami nazývali vlastným historickým prekliatím. Pripomína nám, že v tomto regióne žijeme spolu  s prízrakmi dekadentnej historickej mystiky a nefalšovaného utrpenia. Kde umierali ľudia, aby o ich smrti písali depresívni básnici v exile a modlili sa kazatelia blízkeho konca. 

 Vilno - Jeruzalem severu s jeho divíziami SS, cez Katyň - historický očistec Poľska, národný katolicizmus, pogromy, stalinské šialenstvo, nacistickú hrôzu, romantizujúci protestantizmus až po amerikanizovaný islam v Kosove, ukazujú stále to isté. Politicky a ekonomicky sa síce potácame do budúcnosti, no naša historická perspektíva tečie opačným smerom, okolo tajomného hradu v Karpatoch, cez krvou napustené pláne Smolenska, stanové tábory Kumánov, Kozákov a teutónskych rytierov.

Sme preniknutí našimi tragédiami, pestujeme si z nich intelektuálne bonsaje. A keď sa rozhodneme, ako to odvážne urobili po rokoch výčitiek Poliaci a Rusi,  vrátiť katyňskú drámu z miesta politického gýču do stredu procesu zmierenia,  nepochopiteľné klišé o stredoeurópskom zatratení nás dostihne. Akoby sme mali prijať, že Poliaci budú donekonečna umierať v Katyni, pretože Katyň je v skutočnosti miestom, kde nachádza nie len Poľsko, ale celá stredná Európa svoj zmysel dejín.

Trojične delené Poľsko, krajina ktorá dala Francúzsku s dvorom Stanislasa Leszczyńskieho jednu z najkrajších lekcií tolerancie a osvietenstva, tyranizovaná zem, ktorá proti tankom Wehrmachtu poslala šľachtu na koňoch, dnes odchádza na ďalšiu púť do vlastnej minulosti. Stojme pri ňom, pri našich drahých poľských priateľoch, aby nezačali veriť, že osud ich krajiny a celého kontinentu zmizne v katyňskej čiernej diere histórie.

Text písaný pre denník Pravda