JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Keby všetky bubny sveta

Kríza žánru | Editorial | Tibor Ferko | 14.10.2015

_ma_small

Keby milióny bubnov bubnovalo po celom svete na ratu, azda by to zmiernilo odpudivé správanie sa predpokladanej väčšiny voči migrantom. Lebo väčšina má sklon prijímať signály z odinakiaľ, len ak prehlušia dupot domácich odporcov. Podľa toho, čo potárali podajedni nami vyvolení v parlamente, ale aj nami nevolení v médiách, pán prezident nemá oporu v nich, a kto vie u koho doma, ale naisto ju má aj bez bubnov v širšom európskom priestore.

Je príznačné, ako sa prosbopismi k predstaviteľom rokov meruôsmych dehonestuje prezidentov prejav. Jozef Banáš: „...ak by si Štúr vypočul prezidentov prejav, smutne by sa ho spýtal – má slovenský prezident vlasť ?“ (parlamentnelisty.sk); Anton Martvoň: „Za toto jeho vystúpenie sa naši národovci Štúr, Hurban, Hodža musia v hrobe otáčať a hanbiť sa za to, že niekto takto vystúpil.“ ( V parlamentnej rozprave po vypočutí prezidentovho prejavu). Odkiaľ títo páni vedie, čoby Štúr a tí druhí , keby... Áno, aj Angela Merkelová si vypočula na svoju adresu denunciačné bláboly, ale pospolitý ľud, znášal migrantom na ich miesto dočasného pobytu vodu, chlieb a nádej. Čoby tak u nás by sme boli schopní priniesť na ulicu odkázaným na pomoc? Ešte tak referendum á la Gabčíkovo, t.j. ani len nádej, hoci by to nikoho nestálo ako cent.

Ani zosmiešnenie hlavy štátu nestojí v ceste, keď treba odpor k jeho prejavu dynamizovať, lebo veď, to, čo povedal ani nebolo z jeho hlavy, ale Dzurindovej a Bútorovej a o líderstvo s požičanými hlavami nestojíme, a to iné orechové či nevieme aké iné „bude to úloha pre nových lídrov. Možno aj pre Kisku. Keď už nebude čítať, ale hovoriť.“ (Dag Daniš, aktuality.sk). Ibaže, ako sa dozvieme, ktorí to budú, keď prezidenta sme volili iba pred vyše rokom? To má prísť náš spasiteľ z budúcich volieb? Ale akosi sa nám nepredstavuje v tej role, na ktorú ho komentátor predurčil.

Možno polovica, ak nie viac, slovenských rodín má niekoho v cudzine. Možno milión našich občanov je v exile. Tí všetci sú migranti a po roku 1990 neodišli pre neslobodu vo svojej vlasti, ale za zárobkom a lepším životom. Všetci sú ekonomickí migranti, aj keď niekde inde zveľaďujú potenciál vedy a výskumov. Napíše nám niekto z nich, že namiesto prejavu solidarity, t. j. poskytnutia práce, zvolávali konšeli na hlavy štátov zradu vlasti ? Nie je solidarita prejavená časťou Európy práve to praktické uplatňovanie ideálov francúzskej revolúcie? Ostatne, vo Francúzsku, Anglicku a Nemecku sa tieto ideály za cenu veľkých obetí vrchovate naplňujú. V rétorike našich hurávlastencov: čo by na to povedali Štúr, Hurban, Hodža? Netrúfajme si hádať, lebo naratívy našich predkov sú historicky limitované a neprenosné, pokiaľ však ide o ich ideály boli tak isto na výške doby, ako tu a teraz u nášho prezidenta.

Prezident Andrej Kiska, na rozdiel od svojich predchodcov, v kritickom čase prehovoril naliehavým hlasom, aby z našej krajiny zaznela aspoň jeho proklamatívna idea o spolupatričnosti k Európe a jej hodnotám. Na rozdiel od hlavy exekutívnej moci, ktorá sa solidarity domáha na európskom súdnom dvore.

Nedávno sme v .týždni mohli čítať o exode v biblickom rozsahu myšlienky poľského historika, ktorý žije v cudzine. Medzi nimi aj donaha vyzlečenú pravdu o empatii voči migrantom v Nemecku, kde si teraz trúfajú „odpracovať svoju vražednú minulosť.“ Nemali by sme aj my sa podujať na to isté za 60 tisíc odvlečených židov?

Nie tak dávno v Európe masovo oznamovali ľudia príslušnosť k obetiam v Charlie clube prostými slovami: Je sui Charlie, I am Charlie. Teraz v obrátenom garde by mali bubny sveta bubnovať vo všetkých rečiach: Všetci sme migranti!

Bookmark and Share

Hodnotenie

5

Tento článok zatiaľ hodnotilo 167 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist