Zigmund Freud bol presvedčený, že keltské vedomie a podvedomie nereaguje na psychoanalýzu. Je teda zbytočné zaoberať sa príčinami, ktoré viedli k odmietnutiu Lisabonskej zmluvy v krajine, ktorá predtým zavrhla dohodu z Nice. Je rovnako zbytočné zvaľovať neúspech referenda na demokratický deficit, ktorým údajne únia trpí.

Tí, čo to hovoria, predovšetkým Václav Klaus, nepovažovali írske nie v čase rozširovania EÚ za prejav hrdinského odporu tvrdohlavých Írov voči Bruselu. A neplatí to ani dnes, akokoľvek môžu byť Kelti zaumienení. Koniec koncov,  dodnes nikto nevysvetlil, prečo mala ezoterická spoločnosť Aleistera Crowleyho Zlatý úsvit najviac írskych členov- Bram Stokera, Williama Butlera Yeatsa a ďalších. Interpretáciu teda  môžeme nechať orákulám z inštitútov.

Írske odmietnutie Lisabonskej zmluvy znamená jedno- model 27 člennej Európskej únie jednoducho nefunguje. „Demokratický deficit“ našich udatných bojovníkov proti európskemu superštátu je taký, že v skutočnosti dokážu necelé 2 milióny obyvateľov Eire zablokovať pol miliardy Európanov. Navyše, o deficite hovoria tí, ktorí úspešne zabránili mnohých stredo a východo Európanov vyjadriť sa v plebiscite, či chcú alebo nie byť členom NATO.

Niektorí odvážni stúpenci politickej integrácie, ako Daniel Cohn- Bendit, šéf strany Zelených v Európskom parlamente si trúfajú presvedčiť obyvateľov 27- čky, aby hlasovali v celoeurópskom referende v jeden deň. To je samozrejme nezmysel, tak ako je stratou času prepisovať text, ktorý mal pripraviť inštitúcie EÚ na fungovanie vo viac ako 30 člennom rámci.

Bludom je aj hovoriť o vystúpení niektorých krajín z únie. Naopak, Slovensko má jedinečnú príležitosť odtrhnúť sa z peletónu periférnych krajín spoločenstva a stať sa súčasťou 15- 17 členného akcieschopného federalizovaného jadra so spoločnou menou, ekonomickou vládou , armádou a zahraničnou politikou. Keď totiž počúvame, že írske rozhodnutie prijali s potešením politici KDH, OKS a Konzervatívneho inštitútu, žiaden „diktát“ Bruselu nemôže byť horší ako budovanie spoločnosti na „konzervatívnych hodnotách“ ktoré hlása Václav Klaus alebo Lech Kaczynski.