Čínska genocída v Tibete nám pripomína našu neschopnosť riešiťmorálne dilemy politickými prostriedkami. Každý deň sa objavujú správy o čínskych investičných fondoch, ktoré kupujú podiely v západných bankách. Aj texaský pumpár vie, že najväčšie devízové rezervy v dolároch má Peking a vďaka globalizácii si môžu západní bobos detoxikovať telá a mysle lacným pu-erom.

 OKS síce pred čínskym veľvyslanectvom tvrdí, že komunizmus je nereformovateľný, no nie je dôveryhodnou, dokiaľ si nepoloží otázku o limitoch kapitalizmu. Ondrej Dostál totiž vie, že mnohé z čínskej politiky má pôvod v strašidelnej symbióze komunisticko-trhovej dikatúry. 

 Pravicoví publicisti  si v slovenskej spoločnosti  vybudovali pôsobivú pozíciu na myšlienke ich údajnej vnútornej súdržnosti. Vďaka tomu dnes môžete byť hlúpy, xenofóbny, homofóbny ale nech to je preboha jasné: Tibet trpí, lebo Čína je komunistická. Dôsledkom takého myslenia je výrok podľa ktorého  Irak netrpí, pretože je v dobrých rukách amerických osloboditeľov.  Konzistencia dnes   nespočíva v tom, že sa usilujeme o spravodlivosť a pravdivosť ale v jednoduchom úsilí o to, že aj hlúposť a lož musia mať štruktúru a byť zrozumiteľné. Nakoniec, pred piatimi rokmi sme videli v BR OSN jasnú demoštráciu toho, ako dokáže právne, naratívne a politicky konzistentná lož vyburcovať  politikov  k obsadeniu cudzej krajiny.

  90. roky minulého storočia priniesli nádej na zmoralizovanie sveta. Namiesto toho sme vstúpili do obdobia, kde veľmoci pôsobia vo vzťahoch k ostatným krajinám ešte svojvoľnejšie ako počas studenej vojny. Potenciálny konflikt udržiaval aspoň jednu zo strán v etickom strehu. Paradoxný kontrolný mechanizmus ideoĺogii totiž poskytoval účinné svedectvo o tom, ako vyzerá spoločnosť, v ktorej sa deportácie stanú najistejšou šancou spoznať neznáme regióny.

  Situácia v Tibete, obnovenie bojov v Čečensku, okupácia Iraku a neschopnosť vytvoriť Palestínsky štát, nie sú samozrejme  okolnosti, z ktorých musíme viniť iba Spojené štáty. Sú ale dôkazom, že kapitalizmus je rovnako ako komunizmus neschopný  priniesť ľudskému spoločenstvu morálne riešenia. Zbytočne žiadajú  extrémistické média  bojkot olympijských hier v Číne, keď ich autori dodnes veria v legitimitu okupácie Iraku. Pokrytecky  znejú slová o ľudských právach od ľudí, ktorí Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z čias Francúzskej revolúcie pokladajú za zmluvu s diablom, ktorá priviedla koniec európskej civilizácie.

  Máme povinnosť kritizovať Čínu, ale aj Rusko a Spojené štáty, za to, že na troskách studenovojnového sveta vybudovali neprehľadnú štruktúru, v ktorej finančný despotizmus porazil všetky ostatné ideológie. Preto máme právo brániť sa a rozbíjať obchody s tibetskými mníchmi, manifestovať vo Washingtone proti vojne a žiadať vyšetrenie vrážd novinárov v Moskve. Aby sme sami vedeli, že ľudské spoločenstvo je jedinou pravdivou skutočnosťou, ktorá vo svojej mnohosti dokáže poraziť vojenské a finančné aliancie.

Súvisiace články:

• Sartre a buzeranti